Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5T/24/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom Mgr. Markom Anovčinom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2016 v Bánovciach nad Bebravou v trestnej veci obžalovaného Pavla Béreša, nar. 22.01.1988 v Bánovciach nad Bebravou, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona takto

rozhodol:

Obžalovaný P. V., nar. XX.XX.XXXX v V. nad V., trvale bytom Y. O. č. XXX, t. č. bytom V. nad V., N. XXXX/X

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

"hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálne v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a následne rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/13/2015-75 zo dňa 09.04.2015, ktorý vo výroku ohľadom výživného doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, bol s účinnosťou od 01.02.2015 zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna R. V., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred do rúk oprávnenej, jeho matky K. M., trvale bytom Y. O. č. XXX, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vyživovať iného v období od mesiaca november 2014 do mesiaca apríl 2015 vrátane úmyselne neplnil, keď pracoval, a mal dostatočný zárobok, na výživu neprispieval, čím sa jej plneniu vedome vyhýbal, a v sledovanom období mu tak vznikol celkový dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 341,39 eur,"

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 24.08.2015 obžalobu na P. V., nar. XX.XX.XXXX, pod sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX-XX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe a ohľadne obdobia neplatenia výživného a dlhu na výživnom upravenom na hlavnom pojednávaní tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. V., svedkyne K. M. a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou spis. zn. 3P/13/2015, výpisov z účtu obžalovaného, poštových poukážok a správ o povesti obžalovaného.

Obžalovaný P. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že si nie je vedomý úmyselného zanedbania povinnej výživy, nechápe obžalobe. Vyživovaciu povinnosť si plnil, čo má podložené aj poštovými poukážkami. Rovnako nevie, ako bola vypočítaná dlžná suma v obžalobe, pretože na predchádzajúcom súde ohľadne výživného bolo zameškané výživné stanovené rozsudkom až minulý týždeň. V obžalobe bolo menené aj obdobie, kedy nemal platiť výživné. November, december a január poberala matka dieťaťa výživné z jeho účtu, ku ktorému mala kartu. Bolo to vždy 150,- eur mesačne a plus jej 20,- eur mesačne doplácal. Potom bolo uvedené obdobie mesiacov február a marec. Vo februári si ešte vybrala peniaze z účtu a potom jej obžalovaný prístup k nemu zablokoval, pretože mu neumožňovala stretávanie so synom v trvaní 9 týždňov. V mesiaci marec jej obžalovaný poštovou poukážkou poslal 50,- eur a už v mesiaci február sám podal návrh na stanovenie výživného. Obžalovaný sa necíti byť vinným ani z nedbanlivého neplnenia si vyživovacej povinnosti. K spolužitiu s matkou dieťaťa obžalovaný uviedol, že matka dieťaťa nepracovala, obžalovaný pracoval v zahraničí a ona nemala žiaden príjem a všetko sa hradilo z jeho príjmu. V máji 2014 jej skončila materská a podali spoločne žiadosť o rodinné prídavky v Rakúsku a potom na základe toho jej dal obžalovaný prístup k svojmu účtu - kartu, aby mala finančné prostriedky, keď bol v zahraničí. Spoločnú domácnosť viedli do októbra 2014 na adrese Dolné O. č. XXX a potom sa o dieťa osobne starala matka. Po ukončení poberania materskej matka dieťaťa poberala len ten prídavok z Rakúska. Bol stanovený na 175,- eur, no 20,- eur bolo strhaných na účely fitnes centra, ktoré obžalovaný využíval v Rakúsku a 5,- eur sa vybrať nedá, tak matka dieťaťa si vyberala 150,- eur a 20,- eur jej doplácal obžalovaný. V tom období obžalovaný pracoval vo Viedni v pizzérii ako pomocný kuchár. Obžalovaný tam pracuje od novembra 2013 až dodnes a jeho čistý mesačný príjem je 650,- eur. Robí 5 dní v týždni osem hodín denne. Osem hodín denne robí asi rok dozadu, pretože od začiatku tam bol ako pomocná sila v kuchyni a nie ako pomocný kuchár. Zo začiatku tam umýval riad a vtedy pracoval 4 hodiny denne a zarobil o 100,- eur menej ako teraz. Po opustení spoločnej domácnosti okrem peňazí, ktoré si mohla matka dieťaťa vziať z účtu, jej obžalovaný dával do ruky 20,- eur, no financoval topánky, stravu a drogériu čo potreboval syn. Podľa obžalovaného prídavky na dieťa z Rakúska patrili dieťaťu, boli stanovené na dieťa, no keďže matka nemala žiaden príjem, použila ich pre svoju potrebu. Prídavky boli vyplácané na rakúsky účet obžalovaného a matka mala k nemu len prístup.

Svedkyňa K. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej bývalý partner a bola by rada, keby doplatil výživné, pretože to, čo platil, tak to boli rodinné prídavky, ktoré poberal z Rakúska a nebolo to výživné z peňazí, ktoré on zarobil. Ako sa s obžalovaným rozišli, tak jej obžalovaný prestal platiť výživné a bolo to toho novembra 2014. Mala k dispozícii iba rodičovský príspevok, ktorý poberal z Rakúska až do doby, kým jej bankomat nezhltol kartu. Nepamätá si už, kedy to bolo. Potom si začala vybavovať rodičovský príspevok na Slovensku, no povedali jej, že obžalovaný poberá príspevok z Rakúska a nedali jej ho. Doteraz ho nepoberá a ani rodinné prídavky, lebo že vraj to stále v Rakúsku beží. Obžalovaný jej začal výživné riadne platiť až po tom, čo bolo určené súdom a to doteraz riadne platí. Príspevok z Rakúska chodil na kartu obžalovaného a svedkyňa sa k nim dostala tak, že on jej kartu nechal. Okrem toho si on z toho hradil fitko. Peniaze si svedkyňa vyberala z bankomatu asi trikrát a na štvrtýkrát jej to zhltlo kartu, pretože obžalovaný to pravdepodobne zablokoval. Vyberala si asi 150,- eur mesačne. V súčasnosti obžalovaný posiela výživné poštovou poukážkou. Na ruku obžalovaný výživné svedkyni neplatil. V dôsledku neplatenia výživného dieťa trpelo núdzou, čo sa prejavovalo tak, že jej museli pomáhať rodičia, pretože dieťa by nemalo ani čo jesť. V tej dobe ich odpojili z elektriky, pretože otec dieťaťa povedal, že zaplatil elektriku, no odpojili ich. V tom období maloletému veci nekupoval, nemal ani záujem o mal. R.. Peniaze, ktoré svedkyňa vybrala z bankomatu, použila na maloletého, a aby si zaplatila byt. Od novembra 2014 svedkyňa nebola zamestnaná, nakoľko dieťa nemohlo chodiť zo zdravotných dôvodov do škôlky a svedkyňa nemohla chodiť do roboty. Rodičovský príspevok zo zdravotných dôvodov nepoberá. Ústna dohoda o platení výživného v tom období medzi ňou a obžalovaným neexistovala a to, že ten príspevok bude predstavovať výživné, si myslel obžalovaný, svedkyňa s tým nesúhlasila, pretože tie peniaze posielal štát a on ich nezarobil. Neplatenie výživného zo strany obžalovaného na dieťati nezanechalo nepriaznivé následky. K súčasnej výške dlhu na výživnom sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Svedkyňa potvrdila, že z účtu obžalovaného si dňa 11.11.2014 vybrala sumu 160,- eur, dňa 10.12.2014 sumu 150,- eur, dňa 08.01.2015 sumu 150,- eur a dňa 09.02.2015 sumu 160,- eur. Nedoplatok podľa rozhodnutia súdu jej obžalovaný uhradil po tom súde. Odkedy bola vyživovacia povinnosť stanovená

súdom, obžalovaný si ju riadne plní. Navyše neposlal nikdy nič. Zo začiatku, pred rokom, asi 2-3 mesiace, obžalovaný hradil dieťaťu poplatky v materskej škole. Neplatil všetko. Stravné bolo napr. 15,- eur, poplatok bol 30,- eur a svedkyňa mu poslala, aby zaplatil polovicu a zaplatil. Od tých 150,- eur si tieto platby neodrátal. Obžalovaný kúpil pre maloletého nejaké topánky a oblečenie iba k narodeninám alebo k meninám, inak nie. Inak si syn donesie len sladkosti a to je všetko, čo vie obžalovaný kúpiť. Podľa svedkyne jej obžalovaný dlhuje výživné za to obdobie od novembra 2014 do februára 2015, keď išlo o peniaze z rodinných prídavkov, ktoré platí štát a nebolo to z toho, čo obžalovaný zarobil. Svedkyňa presnú výšku uviesť nevedela. Z listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný podal dňa 03.02.2015 návrh na súd na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, jeho synovi R. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matkou je K. M., nar. XX.XX.XXXX. Navrhol zveriť ho do osobnej starostlivosti matky s tým, že on by bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 3P/13/2015. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/13/2015-75 zo dňa 08.04.2015 bola výrokom I. schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý R. V., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a ďalej bolo upravené stretávanie otca s maloletým. Výrokom II. tohto rozsudku bola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť na mal. R. V., nar. XX.X.XXXX, vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 01.02.2015. Výrokom III. bolo rozhodnuté o zročnom výživnom a výrokom IV. o trovách konania. Na odvolanie otca bol uvedený rozsudok rozsudkom odvolacieho, Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 4CoP/47/2015-113 zo dňa 19.11.2015 vo výroku II. potvrdený a vo výroku III. zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/13/2015-139 zo dňa 31.03.2016 bol určený nedoplatok obžalovaného na výživnom za obdobie od 01.02.2015 do 31.03.2015 pre mal. R. V., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 90,- eur a obžalovaný bol povinný zaplatiť ho matke mal. R. V. spolu s prvým bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2016, a obžalovaný tak bol povinný zaplatiť nedoplatok do 15.05.2016. Obžalovaný tento nedoplatok zaplatil dňa 12.04.2016. Pri určení výšky nedoplatku súd zohľadnil ako platbu na výživné sumu 160,- eur, ktorú si matka maloletého vybrala dňa 09.02.2015 z účtu obžalovaného a sumu 50,- eur, ktorú obžalovaný zaplatil na výživné dňa 17.03.2015, čo je spolu 210,- eur a pri vyživovacej povinnosti 150,- eur mesačne tak bol nedoplatok obžalovaného za mesiace február a marec 2015 spolu 90,- eur. Okrem toho matka maloletého R. vybrala z účtu obžalovaného, ku ktorému mala dispozičné oprávnenie, dňa 11.11.2014 sumu 160,- eur, dňa 10.12.2014 sumu 150,- eur a dňa 08.01.2015 sumu 150,- eur.

Obžalovaný sa mal podľa obžaloby dopustiť trestného činu, a to prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, teda sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbať plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, konkrétne svojho syna R. V., nar. XX.XX.XXXX, a to v období od novembra 2014 do apríla 2015 vrátane. Obžalovaný v uvedenom období pracoval a mal dostatočný zárobok (cca 650,- eur mesačne), aby platil výživné v minimálnom rozsahu v sume vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, teda aspoň vo výške 27,13 eur mesačne, ktoré mal plniť k rukám matky dieťaťa K. M.. Za obdobie od novembra 2014 do januára 2015 výživné určené nebolo a neprebiehalo ani konanie na určenie výživného za uvedené obdobie. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v tomto období boli na účet obžalovaného poukazované rodinné prídavky z E. v sume 175,70 eur mesačne, pričom k účtu obžalovaného mala matka maloletého R. dispozičné oprávnenie tým spôsobom, že mala kartu k účtu, ktorou si mohla vyberať finančné prostriedky z účtu. Matka maloletého si v období mesiacov november 2014 až február 2015 finančné prostriedky z účtu vyberala, a to v sumách, ako sú uvedené vyššie, no vždy minimálne 150,- eur. Týmto spôsobom tak bolo v tomto období matke maloletého R. jednoznačne poukázané výživné na maloletého, pričom toto bolo poukázané skôr, než vôbec bolo začaté trestné konanie a obžalovanému vznesené obvinenie. Prokurátor uvedené platby nepovažoval za platenie výživného, ale za platenie rakúskej štátnej sociálnej dávky, patriacej dieťaťu, iba poukazovanej na účet obžalovaného, pričom obžalovaný nebol ich vlastníkom. Takto bola na účet obžalovaného vyplatená aj dávka v mesiaci február 2015 a matka maloletého si sumu, ktorá nie je celou sumou dávky, dňa 09.02.2015 vybrala a táto bola Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/13/2015-139 zo dňa 31.03.2016 započítaná ako úhrada obžalovaného na výživné. Uvedený rozsudok je právoplatný, pričom práve v tom konaní sa obžalovaný vyjadroval aj ohľadne platieb rakúskych dávok a ich poukazovania matke maloletého, na ktoré aj v záverečnej reči poukazoval prokurátor. Súd však už právoplatne rozhodol o výške dlhu na výživnom a jeden z výberov matky

maloletého z účtu obžalovaného započítal na výživné. Týmto bola podľa názoru súdu minimálne v otázke tohto jedného výberu vyriešená predbežná otázka, či výbery osoby oprávnenej na poberanie výživného (resp. jej zákonného zástupcu) možno započítať na úhradu výživného aj keď na účet osoby povinnej platiť výživné sú poukazované dávky pre dieťa. Súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že áno, pričom táto otázka je vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu prejudiciálna a keďže už bolo o nej právoplatne súdom rozhodnuté, je súd uvedeným rozhodnutím v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku viazaný. Súd a orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky samostatne, pričom výnimkou sú len predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v občianskom súdnom konaní. Ak je však o predbežnej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, takým rozhodnutím sú súdy a orgány činné v trestnom konaní viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného. To znamená, že ak o predbežnej otázke právoplatne rozhodol iný orgán, orgán činný v trestnom konaní a súd posudzujú túto otázku samostatne len vtedy, ak ide o posúdenie viny obvineného. Takýmto prípadom je aj trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona pokiaľ ide o otázku vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, keď začiatkom páchania trestnej činnosti je ten mesiac, v ktorom rodič zavinene prestal plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť, bez ohľadu na skutočnosť, či o tejto povinnosti a jej výške rozhodol súd v občianskom súdnom konaní. Ak také rozhodnutie nebolo vydané, táto otázka sa v trestnom konaní vyrieši ako predbežná otázka. Ak aj o tejto skutočnosti súd v občianskom súdnom konaní rozhodol, orgán činný v trestnom konaní a súd nie je viazaný týmto rozhodnutím a túto predbežnú otázku posudzuje samostatne, keďže ide o posúdenie viny obvineného. Rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní však v takomto prípade podľa ustálenej súdnej praxe súd v trestnom konaní hodnotí ako dôkaz v zmysle § 2 ods. 12. V tomto prípade však nejde o posúdenie viny obžalovaného, ale o posúdenie, či platba uskutočnená z účtu obžalovaného formou výberu oprávnenej osoby má alebo nemá byť započítaná na úhradu výživného, keď na účet obžalovaného sú poukazované aj dávky pre dieťa. Táto otázka bola súdom v uvedenom konaní posúdená tak, že ide o platenie výživného. Pokiaľ ide o mesiac február 2015, tak súd je týmto rozsudkom viazaný a v tomto mesiaci tak obžalovaný nemá žiaden nedoplatok na výživnom a vyživovaciu povinnosť si splnil. Pokiaľ ide o predchádzajúce obdobie mesiacov november 2014 až január 2015, tak v každom z týchto mesiacov si matka maloletého R.ybrala z účtu obžalovaného sumu minimálne 150,- eur, pričom za toto obdobie výživné určené nebolo. Podľa názoru súdu je potrebné aj tieto výbery posudzovať ako platby výživného a na vyživovaciu povinnosť obžalovaného voči mal. R. tieto platby započítať, pretože je to v súlade s uvedeným rozsudkom o nedoplatku na výživnom, čo je následne aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a z nej vyplývajúcich princípov právneho štátu, ktorým je aj požiadavka právnej istoty, teda legitímne očakávanie účastníka alebo strany v konaní, aby súd v rovnakej veci postupoval rovnako. Pokiaľ by súd poprel, že suma 160,- eur vybraná matkou maloletého v mesiaci február má byť započítaná na vyživovaciu povinnosť obžalovaného, spochybnil by tým právoplatný rozsudok súdu a pokiaľ by výbery matky maloletého nezapočítal na plnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného, tak by tým poprel aj princíp právneho štátu a právnej istoty, na základe ktorých môže obžalovaný legitímne očakávať, že pokiaľ jeden súd jeden výber matky jeho dieťaťa započíta na výživné, budú takýmto spôsobom započítané aj predchádzajúce výbery, pretože vo vzťahu ku všetkým štyrom výberom matky maloletého existovali predchádzajúce rovnaké skutkové okolnosti. Iný výklad postupu matky maloletého a započítania výberov by bol jednak v rozpore s už právoplatným rozsudkom a taktiež aj so zásadou in dubio pro reo, keď aj v pochybnostiach ohľadne výkladu započítania uvedených výberov je potrebné podľa názoru súdu uprednostniť výklad pre obžalovaného priaznivejší a neposudzovať jeho konanie či opomenutie ako trestné, t. j. nie za každú cenu ho kriminalizovať, pričom zvlášť v tomto prípade je možný aj ten postup, že pokiaľ mal niekto iný nárok na dávky poukázané na účet obžalovaného, existujú prostriedky civilného práva umožňujúce dosiahnuť v tomto nápravu. Z uvedených dôvodov tak obžalovaný nezanedbal svoju vyživovaciu povinnosť za obdobie november 2014

- február 2015 voči svojmu synovi R.. Pokiaľ ide o mesiace marec a apríl 2015, tak v prípade neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaného iba v týchto dvoch mesiacoch ani nemohla byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, keďže nejde o minimálne tri mesiace neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaného, no zároveň je preukázané, že nedoplatok na výživnom podľa Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3P/13/2015-139 zo dňa 31.03.2016 zahŕňal aj nedoplatok za mesiac marec 2015 a je preukázané, že celý nedoplatok podľa tohto rozsudku bol obžalovaným zaplatený. Obžalovaný by tak mohol mať nedoplatok iba za mesiac apríl 2015, no matka maloletého R. vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť plní riadne a podľa nej mal nedoplatok v presne neurčenej výške iba do februára 2015, keď výbery z jeho účtu pokladala za platby rakúskych dávok a nie za platby výživného. Okrem toho aj prípadný nedoplatok na výživnom za obdobie jedného mesiaca nie je trestným činom. Z uvedených dôvodov tak súd dospel

k záveru, že z vykonaného dokazovania nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.