Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoP-23-2016.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/23/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., pochádzajúceho z matky P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., prechodne bytom G., C. XX, právne zastúpenej Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom v Prešove, Metodova 3331/12 a z otca G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXb, G., L., v konaní o úpravu práv a povinností, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 27P/293/2016-25 zo dňa 17.06.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje sa uznesenie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania.
1. Matka žiadala návrhom zo dňa 10.06.2016 nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovala zveriť maloletého syna D. do jej výhradnej osobnej starostlivosti a zaviazať otca povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 500 Eur mesačne a neupraviť jeho styk s maloletým.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Okresný súd Prešov napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil cit.“ Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná, ak maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Z obsahu spisu súd zistil, že matka s maloletým D. sa bez súhlasu otca neoprávnene presťahovala na územie D. republiky, teda je zachovaná naďalej právomoc nemeckého súdu, pretože maloletý D. nenadobudol v D. republike obvyklý pobyt. O zverení maloletého D. do osobnej starostlivosti matky však už rozhodol nemecký súd, preto by sa mala matka domáhať súdnou cestou na príslušnom nemeckom súde udelenia súhlasu s vycestovaním maloletého dieťaťa, pokiaľ otec nebude súhlasiť s vycestovaním dieťaťa. Matka vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedla ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o naliehavý prípad v zmysle čl. 20 citovaného nariadenia, kedy by slovenský súd mohol nariadiť predbežné opatrenie. V danom prípade z obsahu návrhu súd zistil, že matka s maloletým D. prišla na D. dňa 5. 6. 2016 a už dňa 10. 6. 2016 podala na tunajší súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletému D. spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Dieťa po takom krátkom čase nemohlo na území D. nadobudnúť obvyklý pobyt a podľa názoru súdu krajinou jeho obvyklého pobytu je L.. Dieťa na D. nenavštevuje školu, matka tu nemá prácu, našla si nájomný byt, kde býva s dieťaťom, avšak z týchto skutočností nevyplýva, že matka s dieťaťom sa tu chce zdržiavať dlhodobo, či táto jej prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter.
Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. Keďže v danom prípade nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, súd s poukazom na ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.“
3. Poukázal na ustanovenia čl. 8 ods. 1, čl. 9 ods. 1, čl. 10, čl. 17, čl. 20 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, § 103, 104, 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146, ods. 1, písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené.
III. Obsah odvolania matky, obsah vyjadrenia k odvolaniu.
1. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletého. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel jej návrhu v celom rozsahu, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie k ďalšiemu rozhodnutiu. V odvolaní ďalej uviedla, že v danom prípade je nutné poukázať na bezpečnostnú situáciu v L., ktorá len potvrdzuje obavu o bezpečnosť maloletého syna, čo by z ohľadom na článok 20 nariadenia mohlo znamenať nutnosť dočasnej úpravy vzťahov prostredníctvom predbežného opatrenia
- neodkladného opatrenia s ohľadom na stav, kedy v prípade rozhodnutia súdu L. republiky by mohli byť naplnené podmienky pre neuznanie daného rozhodnutia na území D. republiky a predovšetkým dĺžka konania o prípadnom uznaní rozhodnutia stráca oporu v nutnosti úpravy starostlivosti o maloletého za účelom zabezpečenia jeho potrieb, kedy je to práve inštitút neodkladného opatrenia, ktorý by matke do rozhodnutia vo veci samej dal právnu istotu vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa. Podľa názoru odvolateľky naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenie daná skutočnosťami, že: styku matky s maloletou dcérou bolo bránené zo strany otca už 7 mesiacov pred presťahovaním sa na územie D. republiky a to aj napriek rozhodnutiu nemeckého súdu, pričom zo strany matky bol stanovený styk maloletého syna s odporcom striktne dodržiavaný a umožňovaný, opakovanými vyhrážkami otca v súvislosti s možnosťou zbavenia rodičovských práva matky k obom maloletým deťom, bezpečnostnou situáciou v L., a to aj priamo v školskom zariadení, ktoré navštevoval maloletý syn ako aj skutočnosťou, že do doby prípadného uznania rozhodnutia súdu D. republiky L. nemá matka akýkoľvek právny podklad pre účely preukázania určenia starostlivosti o maloletého syna, čo s ohľadom na prípadné rodičovské povinnosti zákonných zástupcov a v prípade nutnosti podstúpenia zásadnejšieho lekárskeho zákroku je možné považovať za situáciu krajne nežiaducu.
2. Kolízny opatrovník poukázal na vyjadrenie maloletého D., ktorý vyjadril jednoznačne svoju túžbu ostať na D. s matkou. Má za to, že naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná, pretože návrat maloletého do zahraničia aj napriek jeho nesúhlasu mohol spôsobiť dieťaťu psychickú ujmu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ( § 387, ods. 2 CSP).
2. Súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdov D. republiky. Podľa článku 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 ( ďalej len „ Nariadenie Brusel II bis“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa článku 20 Nariadenia Brusel II bis, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby
alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Podľa článku 21, ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Podľa článku 21, ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, bez toho, aby bol dotknutý oddiel 4 tejto kapitoly, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v oddiely 2 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku. Podľa § 161, ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).. Podľa § 161, ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
3. Odvolací súd považuje postup súdu pri skúmaní právomoci na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s článkom 8 Nariadenia Brusel II bis za správny, ako aj jeho záver o tom, že miestom obvyklého pobytu mal. D. nie je územie SR, kam bol zo strany matky premiestnený javí sa neoprávnene. Vychádzajúc z dikcie článku 20 Nariadenia Brusel II bis, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodnúť vo veci samej súd iného členského štátu. Je zjavné, že toto ustanovenie sleduje účel nevyhnutnej, neodkladnej potreby a nutnosti vykonať určité konkrétne účinné opatrenia pri bezprostrednom a priamom ohrození dieťaťa alebo jeho majetku, a to len za predpokladu, ak by neodkladne nemohol zasiahnuť súd, ktorému právomoc konať vo veci daného maloletého dieťaťa by inak prináležala. Z kontextu tohto ustanovenia je však zrejmé, že sa ním sledovalo pokrytie výnimočných prípadov, kedy by sa dieťa celkom zjavne ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti a výchovy a bez neodkladného a okamžitého zásahu nepríslušného súdu členského štátu, nestrpiaceho pre naliehavosť odklad, by dochádzalo k priamemu ohrozeniu dieťaťa na živote či zdraví, prípadne by bol ohrozený zásadným spôsobom majetok dieťaťa. Nemožno predmetné ustanovenie vykladať natoľko široko, aby sa poprela účelovou aplikáciou právna úprava právomoci členského štátu príslušného na konanie jednoznačne upravená v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis a obišlo tak rozhodné kritérium obvyklého pobytu dieťaťa.
4. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na kritériá pre aplikáciu článku 20 Nariadenia Brusel II bis uvedené v rozsudku Súdneho dvora (ES) C-403/09 zo dňa 23.12.2009 vo veci Detiček v Sgueglia. V predmetnom rozsudku Súdny dvor uviedol, že jedno zo základných práv dieťaťa je právo uvedené v čl. 24 ods. 3 charty, a to pravidelne udržiavať osobný vzťah a priamy kontakt s obidvomi rodičmi, ktorého dodržiavanie je nepopierateľne na rovnakej úrovni, ako najlepší záujem každého dieťaťa. Článok 20 nariadenia nemožno vykladať spôsobom, ktorý by porušoval uvedené základné právo dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že protiprávne premiestnenie dieťaťa po rozhodnutí prijatom jednostranne jedným z jeho rodičov zbavuje najčastejšie dieťa možnosti udržiavať pravidelne osobné vzťahy a priamy kontakt s druhým rodičom. Preto článok 20 nariadenia č. 2201/2003 nemožno vykladať takým spôsobom, ktorý by mohol slúžiť ako nástroj pre rodiča, ktorý protiprávne premiestnil dieťa, na to, aby predĺžil trvanie skutkovej situácie vzniknutej jeho protiprávnym správaním alebo legitimizoval účinky takéhoto správania sa. Ako vyplýva zo samotného znenia článku 20 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, súdy uvedené v tomto ustanovení môžu priznávať také predbežné alebo ochranné opatrenia, iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda, že dané opatrenia musia byť naliehavé, musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli tento súd, a musia mať dočasný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2009, A, C-523/07, Zb. s. I-2805, bod 47). Preto keď nie je dodržaná jedna z týchto troch podmienok, znamená to, že na predmetné opatrenie sa nemôže vzťahovať článok 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003.
5. Definícia pojmu naliehavosti obsiahnutá v uvedenom ustanovení sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Za stavu, kedy rodičovské práva a povinnosti voči mal. boli upravené príslušným súdom v mieste jeho obvyklého pobytu nie je možné konštatovať naliehavosť na strane maloletého. Matka totiž tvrdí, že rodičovské práva boli upravené súdom v mieste obvyklého pobytu mal. dieťaťa. V predmetnom prípade je tiež nesporné, že jedna z osôb, vo vzťahu ku ktorej sa takéto opatrenie prijíma, teda otec, býva v inom členskom štáte a nič nenaznačuje, že by sa
nachádzal v členskom štáte, v ktorom sa matka mal. domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Ak by aj neexistovala žiadna súdna úprava rodičovských práv a povinností, nie je v prejednávanom prípade možno konštatovať existenciu dôvodov pre prijatie takéhoto opatrenia. Dôvody tvrdené matkou (bránenie styku matky s maloletou dcérou zo strany otca, opakované vyhrážky otca, presťahovanie sa matky na územie SR, bezpečnostná situácia v L. nespĺňajú dôvodnosť pre prijatie nariadenia podľa článku 20 Nariadenia. Vzhľadom k nesplneniu uvedených kritérií (ktoré musia byť splnené kumulatívne) má odvolací súd za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné ani podľa článku 20 Nariadenia Brusel II bis.. 6. K námietke odvolateľky týkajúcej sa vytvorenia stavu právnej neistoty do doby uznania rozhodnutia súdu L. republiky odvolací súd poukazuje na odôvodnenia č. 21 Nariadenia Brusel II bis, podľa ktorého uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v členskom štáte sa má zakladať na zásade vzájomnej dôvery a dôvody neuznania by sa mali obmedziť na najnutnejšie minimum. V súlade s ustanovením čl. 21 nie je potrebné osobitné konanie o uznanie súdneho rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte EÚ.
7. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Účastníkmi konania návrh na rozhodnutie o trovách nebol podaný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).