Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-188-2016.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/188/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: Q. P., B.. XX.X.XXXX, X. P. I. XXX, v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 349,01 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 349,01 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 349,01 € od 07.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobkyne vo zvyšku z a m i e t a .
Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 2.5.2008 uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej sa žalobkyňa - spotrebiteľka, zaviazala zaplatiť sumu 160,66 € ako poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov za neprijateľnú.
Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 7. 5. 2016, doručenou súdu dňa 12. 6. 2016 proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 349,01 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 349,01 € od 6. 5. 2016 do zaplatenia a žiadala nahradiť trovy konania. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: Uviedla, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere číslo 6730274 dňa 2. 5. 2008, ktorou jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 165,97 eur. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 160,66 eur, označená ako „ príslušný poplatok “. Poskytnutú sumu sa žalobkyňa zaviazala splatiť v dvanástich mesačných splátkach, počnúc dňom 23. 5. 2008. Poukázala na to, že ročný úrok predstavuje viac ako 96,97 %. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu posúdila zmluvný vzťah podľa zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedla, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, a to ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, úrokovej sadzby a termínu konečnej splatnosti úveru, mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 165,97 eur, a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 666,83 eur, t. j. o 500,86 eur viac, než mal žalovaný nárok. Žalobkyňa si uplatnila nárok na vrátenie sumy 349,01 eur, čo predstavuje splátky počnúc dňom 11. 7. 2013 až po 31. 3. 2015, nakoľko v tomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Úrok z omeškania si uplatnila podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., t. j. 8 % + základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná 1. dňu omeškania. Omeškanie žalobkyňa počítala od dátumu, ktorý bol uvedený vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu adresovaného žalovanému vyhotoveného dňa 29. 4. 2016. K žalobe žalobkyňa pripojila zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným, z ktorej vyplýva, že žalovaný poskytol úver v sume 165,97 eur a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 160,66 eur, t. j. celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 326,63 eur v dvanástich mesačných splátkach po 27,22 eur, počnúc dňom 23. 5. 2008. Zmluva bola uzatvorená dňa 2. 5. 2008. Z pripojeného z listinného dôkazu nazvaného „splátky a pokuty“ vyplýva ako bol žalobkyni žalovaným vystavený splátkový kalendár a ako splácala jednotlivé splátky. Na pojednávaní dňa 10. 8. 2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného uviedla, že čo sa týka námietky nedostatku naliehavého právneho záujmu, nejde o určovaciu žalobu čo vyplýva z petitu žaloby a preto naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať. Považuje žalobkyňu v zmluvnom vzťahu so žalovaným za spotrebiteľku a predmetnú zmluvu spadajúcu pod úpravu zákona číslo 258/2001 Z.z. a Občianskeho zákonníka v časti týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv. K tvrdeniam žalovaného, že vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, žalobkyňa uviedla, že o tejto skutočnosť nemá vedomosť, a aj keby bol vydaný rozhodcovský rozsudok nemožno hovoriť o res iudicata, nakoľko rozhodcovská doložka, ktorá bola dojednaná aj uvedená len v rámci všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je uvedená drobným písmom a teda rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je nulitným aktom. Ďalším argumentom prečo nemožno hovoriť o veci už rozhodnutej je, že žalovaný si uplatňoval v rozhodcovskom konaní sumu ako nárok zo zmluvy o úvere a žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe a použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: Tvrdil, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy. Uviedol, že úverovú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vyslovil názor, že žalobkyňa nevystupovala v postavení spotrebiteľky a že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa spravuje Obchodným zákonníkom. Uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, ide o fakultatívny údaj, ktorý si strany môžu dohodnúť rovnako nie je podstatnou náležitosťou zmluvy ani ročná percentuálna miera nákladov, na čo poukazuje žalobkyňa. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Žalovaný vzniesol námietku res iudicata ako neodstrániteľnú prekážku konania, pretože o platnosti jednotlivých častí zmluvy podľa jeho názoru už bolo rozhodnuté dňa 13. 5. 2009 rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. spisová značka SR 14007/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 4. 6. 2009. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok jasne uvádza, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Na základe prebiehajúcej exekúcie, ktorá bola vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bola prevedená z exekútorského úradu suma vo výške 346,01 eur. Žalovaný má za to, že je nemožné, aby došlo k bezdôvodnému obohateniu na majetkovom účte veriteľa na úkor dlžníka a navrhol, aby súd žalobu zamietol respektíve, aby konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekážky veci rozhodnutej.
3. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy nasledovne:
4. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
6. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou bola uzatvorená zmluva o úvere, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Zákon č. 258/2001 Z.z. nemožno aplikovať na daný zmluvný vzťah, keďže priamo v citovanom ust. § 1 ods. 2 písm. e) tohto zákona jeho použitie vylučuje ( zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty 200,- eur). Uzatvorená zmluva o úvere je podľa názoru súdu formulárová, bola predtlačená a žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru ako občan - fyzická osoba. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predloženej zmluvy o úvere, kde bola označená menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom. žalobkyňa v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľka a žalovaný ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
8. Pretože súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, skúmal z úradnej moci, či predmetná úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Dojednaný poplatok vo výške 160,66 eur je podľa názoru súdu neprijateľný pre jeho výšku. Podľa cit. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, súd môže neprimerane vysokú odplatu znížiť. Žalovaný argumentoval tým, že v čase uzatvorenia zmluvy zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Pri aplikácii príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách súd vychádzal z toho, že výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je len exemplifikatívny. Výšku odplaty, ktorá pri poskytnutom úvere vo výške 165,97 eur a dojednanej odplate vo výške 160,66 eur (čo predstavuje 96,80%) súd považoval za neprimerane vysokú (aj bez špeciálnej úpravy zákonom č. 258/2001 Z.z.) a z toho dôvodu za neprijateľnú a neplatnú. V súlade s § 298 Civilného sporového poriadku aj bez návrhu účastníkov konania vyslovil neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky vo výroku svojho rozhodnutia. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa celkovo na úver zaplatila sumu vo výške 666,83 eur (túto skutočnosť žalovaný nespochybnil), pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 165,97 eur, teda v časti rozdielu medzi týmito sumami, došlo na strane žalovaného k získaniu majetkového prospechu, ktorý je povinný vydať žalobkyni. Pretože žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie v sume 349,01 eur, (žiadala sumu zaplatených splátok 3 roky spätne od podania žaloby), súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného, aby túto sumu žalobkyni zaplatil spolu s úrokom z omeškania odo dňa 7. 5. 2016 (deň po uplynutí lehoty na zaplatenie, ktorú žalobkyňa určila vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu adresovanej žalovanému) vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 6. 5. 2016. Pretože k omeškaniu došlo až 7.5.2016, súd v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol, a priznal úrok z omeškania len od 7.5.2016.
9. V sporovom konaní je vecou sporových strán tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalovaného, čo sa týka prekážky veci už rozhodnutej nakoľko žalovaný nepreukázal, že by na základe uvedenej úverovej zmluvy bol vydaný rozhodcovský rozsudok a vykonaná exekúcia. Žalovaný nevyužil možnosť plniť svoju dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 10. 8. 2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, súd sa preto samotnou dôvodnosťou vznesenej námietky veci už rozhodnutej preto nezaoberal.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v konaní úspešná (neúspech len v časti príslušenstva - jeden deň omeškania), preto jej súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.