Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/52/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. augusta 2016 prejednal odvolania poškodeného B.. G. L. a obžalovaného

D. C.,

nar. XX.XX.XXXX v D., okres R., trvale bytom R., S. V. č. XXXX/XX, okres D., na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/127/2015 zo dňa 18. februára 2016 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr.por. sa odvolanie poškodeného B.. G. L. zamieta, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný D. C. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 7. februára 2013 okolo 08.00 hodiny v Bojniciach, okres Prievidza, na Ulici S. V., pred rodinným domom číslo XXX/X napadol poškodeného B.. G. L. tak, že mu najskôr vulgárne nadával a následne ho opakovane poudieral päsťou do tváre, ktorému útoku sa poškodený bránil a cúval pred obžalovaným, ktorý ho sotil na zem a v dôsledku napadnutia poškodený utrpel zranenie - otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie a odreniny tváre v oblasti čela a pravého líca, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného 4-5 dní.

Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. za použitia §§ 38 ods. 2, 56 ods. 1, 2 Tr.zák. k peňažnému trestu vo výške 600 eur . Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu súd mu stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bol poškodený B.. G. L. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadol obžalovaný. Odvolanie čo do viny aj trestu písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch namietal, že jediným priamym svedkom vzájomného stretu s poškodeným bola len svedkyňa G. C., ktorá sa však

nedokázala jednoznačne vyjadriť k tomu, kto a akým spôsobom začal celý konflikt. Kamerový záznam hodnoverne a kompletne zachytáva priebeh celého incidentu medzi poškodeným a obžalovaným. Došlo až k dvom vzájomným stretom. Napadnutou osobou bol práve obžalovaný s tým, že poškodený na neho zaútočil päsťou pravej ruky. Je veľmi málo pravdepodobné, že by obžalovaný začal samotný útok, ako to tvrdí poškodený. V rámci tohto prvého konfliktu, ktorý trvá až do doby, kedy poškodený padne na chrbát na zem, nie je na zázname vidieť žiadny údajný útok obžalovaného smerujúci na hlavu poškodeného. Druhý priamy konflikt je, kedy sa poškodený B.. G. L. zodvihne zo zeme, chytí do rúk lopatu a zaútočí na obžalovaného rúčkou od lopaty a udrie ho. Obžalovaný zatlačil poškodeného až na okraj jeho pozemku, kde potom následne vidieť, ako obžalovaný pravou rukou dvakrát udrie smerom dole ako kladivom a potom vycúva chrbtom smerom do ulice. Obžalovaný pripustil, že takéto údery vykonal, avšak tieto smerovali voči poškodenému s cieľom odvrátiť jeho opakované útoky a výpady lopatou. V rámci týchto úderov mohlo aj dôjsť k poraneniam poškodeného na tvári, avšak v žiadnom prípade nebolo úmyslom obžalovaného poškodenému ublížiť na zdraví. Išlo z jeho strany o preventívnu obranu pred vyhrážkami obžalovaného. Tvrdenia, uvádzané zo strany poškodeného, absolútne nezodpovedajú skutočnostiam. Je toho názoru, že jeho konanie spĺňa podmienky nutnej obrany. Poškodený je trestne stíhaný pre prečin výtržníctva, že v daný deň, t.j. 07.02.2013 fyzicky napadol obžalovaného lopatou, pričom táto trestná veci je po podaní obžaloby na poškodeného vedená na Okresnom súdu Prievidza, avšak doposiaľ nebola skončená. Hlavným dôvodom takéhoto správania zo strany poškodeného sú dlhodobo zlé susedské vzťahy medzi poškodeným a obžalovaným, vyplývajúce z prehratých občianskoprávnych súdnych sporov poškodeného. Obžalovaný po incidente sám privolal policajnú hliadku, počkal na mieste činu a mal snahu a záujem o vysvetlenie celej záležitosti a dobrovoľne poskytol kamerový záznam. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a uloženom treste odňatia slobody, a aby odvolací súd rozhodol, že obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr.por. v celom rozsahu spod obžaloby oslobodí.

Odvolanie podal aj poškodený. Z obsahu odvolania vyplýva, že týmto svojím odvolaním nenapáda výrok o náhrade škody, ale jeho odvolanie smeruje proti zistenému skutkového stavu a výroku o vine. Cíti, že bol poškodený na zdraví, pričom si náhradu škody mieni uplatniť v občianskoprávnom konaní. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

K odvolaniu poškodeného sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že odvolanie poškodeného bolo podané oneskorene a navyše poškodený môže rozsudok napadnúť odvolaním len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, čo však poškodený neučinil. Navrhol preto odvolanie poškodeného zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, a odvolanie poškodeného zamietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Poškodený na svojom odvolaní zotrval a odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť. Obžalovaný na dôvodoch odvolania na verejnom zasadnutí zotrval. Odvolanie poškodeného navrhol zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, a odvolanie poškodeného je podané neoprávnenou osobou.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa a orgánov činných v trestnom konaní, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K výroku o vine, odvolací súd udáva, že je možné prisvedčiť námietkam obhajoby, že obžalovaný nemal v úmysle ublížiť poškodenému na zdraví, avšak z takéhoto trestného činu ani vinným uznaný nebol. Skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva však naplní trestnoprávne zodpovedný subjekt napadnutím iného. Aj sám obžalovaný doznal, že mal vzájomný slovný a fyzický konflikt s poškodeným. Priznal, že mu dal dva údery. Vinu za vznik konfliktu však pripísal poškodenému. Takýmto svojim konaním teda naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák.

Z výpovede poškodeného pritom vyplynulo, akým spôsobom bol obžalovaným fyzicky napadnutý. Vo vzťahu k tomuto obžalovanému pritom poškodený vypovedal od podania trestného oznámenia až po hlavné pojednávanie vždy zhodne. Jeho výpoveď je potvrdená aj znalcami z odboru zdravotníctva, či kamerovým záznamom.

Upravenej právnej kvalifikácii súdom prvého stupňa oproti obžalobe z uvedených dôvodov nemožno nič vytknúť, keď zároveň nebolo vylúčené, že časť zranení mohol poškodený utrpieť až pri páde na zem.

O skutočnosti, že svedkyňa C. nevidela celý incident, najmä jeho začiatok, je možné prisvedčiť obhajobe. Z kamerového záznamu je ale incident medzi poškodeným a obžalovaným zrejmý. Je z neho viditeľné predovšetkým to, že sám obžalovaný niekoľkokrát prišiel k poškodenému, nie naopak, a teda sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o nutnú obranu, ako to tvrdí obžalovaný. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že obžalovaný a poškodený majú dlhodobo zlé susedské vzťahy, avšak obžalovaný zvolil veľmi nevhodný spôsob ich riešenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd neprisvedčil námietkam obžalovaného a plne sa stotožnil s odôvodnením týkajúcim sa viny obžalovaného , uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Odvolací súd ani vo vzťahu k výroku o treste uloženom obžalovanému nezistil pochybenie súdu prvého stupňa, hoci tento nebol obžalovaným namietaný . Súd prvého stupňa pritom správne trest ukladal podľa § 38 ods. 2 Tr.zák., nezistiac poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného. Uložená výmera peňažného trestu zodpovedá ustanoveniam Trestného zákona, a tam upraveným zásadám na ukladanie trestov. Súčasne sa senát odvolacieho súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nie je nevyhnutné obžalovanému za spáchaný trestný čin uložiť trest odňatia slobody. Predmetný trestný čin bol spáchaný na hranici medzi priestupkom a trestným činom. Aj motivácia konania obžalovaného tak, ako na ňu poukázal už súd prvého stupňa, svedčí skôr v prospech obžalovaného, keď tento má dlhodobé zlé susedské vzťahy s poškodeným, a jeho konanie bolo len ich nezvládnutím a vyústením.

Ohľadom odvolania poškodeného je potrebné uviesť, že odvolací súd dôsledne vychádzal z obsahu odvolania, ktoré neobsahuje žiadne bližšie skutočnosti ohľadom nároku na náhradu škody. Naopak poškodený sa domáha riešenia otázok viny v súvislosti s vypustením trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák., hoci ho nazval výtržníctvom (ide o zrejmú pisársku chybu odvolania). Z obsahu odvolania je zrejmé, že poškodený sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade škody stotožnil, pretože sám uvádza, že škodu si bude uplatňovať v občianskoprávnom konaní. Odvolací súd sa ako primárnou otázkou preto musel zaoberať otázkou oprávnenosti podať takéto odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie poškodeného je s poukazom na jeho obsah, podané neoprávnenou osobou. Preto uvedené odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamietol. Už len sekundárnou je preto aj otázka včasnosti podania odvolania, ktoré podal poškodený oneskorene, čo neuniklo pozornosti odvolacieho súdu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.