Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/282/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu 1) N. T., R.. XX. XX. XXXX, T. N. X. XX, XXX XX D. D. a žalobkyne 2) K.. A. T., R.. XX. XX. XXXX, T. N. X. XX, XXX XX D. D., obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Pavlom Porubským, advokátom so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému 1) X.. X. T., R.. XX. XX. XXXX, T. N. U. X, XXX XX D., žalovanej 2) X.. O. T., R.. XX. XX. XXXX, T. N. U. X, XXX XX D., žalovanému 3) A.. S. N., R.. XX. XX. XXXX, T. N. W. XX, XXX XX D., žalovanej 4) A.. R. N., R.. XX. XX. XXXX, T. N. W. XX, XXX XX D., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou so sídlom Nám. Štefana Moyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný 1), žalovaná 2), žalovaný 3), žalovaná 4) má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 1) a žalobkyne 2) spoločne a nerozdielne v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 09. 07. 2015 domáhali zriadenia vecného bremena súdom podľa vyhotoveného Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 11. 06. 2015 C. K. - Z., overeného Okresným úradom Banská Bystrica dňa 19. 06. 2015 pod č. 546/2015. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to Rekreačnej chaty č. 1, postavenej na parcele C-KN č. 1184 v katastrálnom území K. a parcely C-KN č. 1184 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 v katastrálnom území K.. Žalovaní 1) a 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely P.-J. Č.. XXXX - Záhrady o výmere 554 m2 v katastrálnom území K., ktorá je hranične susediacou parcelou k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia uviedli, že na N. P.-J. Č.. XXXX C. C. žalovaných 1) a 2), so súhlasom Stavebného úradu K. zo dňa 18. 05. 2011, na základe ohlásenia drobných stavieb podľa § 57 Stavebného zákona, v čase, keď žalovaní 1) a 2) neboli vlastníkmi uvedenej parcely, postavili oporný múr v dĺžke 13 bm naprieč tejto parcely na zabránenie pohybu svahu smerom k rekreačnej chate v ich vlastníctve. Postavili tiež novú studňu pred oporným múrom cca 4 m, aby zachytávala stoky vody zo svahu, drobnú stavbu, ktorej jedna časť je využívaná ako technická miestnosť, na umiestnenie agregátu na výrobu elektrickej energie (obec nemá vybudované elektrické rozvody), batérie a elektrickej rozvodne, ďalšia časť ako sklad prevádzkových kvapalín (benzín, propán bután, petrolej) a ďalšia časť sklad náradia. Žalovaní 3) a 4) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 1/2 parcely P.-J. Č.. XXXX - Trvalé trávne porasty o výmere 3 340 m2 v katastrálnom území K. spolu so žalovanou 2), ktorá je podielovou spoluvlastníčkou 1/2 predmetnej parcely. Rekreačná chata žalobcov bola pôvodne hospodárska budova, ktorú žalobcovia kúpili do vlastníctva v roku 1980, ktorá bola nimi prerobená na základe rozhodnutia o zmene užívania hospodárskej budovy na rekreačnú chatu a na základe rozhodnutia o pridelení čísla súpisného zo dňa 15. 08. 2013 zapísaná do evidencie katastra nehnuteľností C. D. D. ako rekreačná chata, číslo súpisné 1. Pôvodne hospodárska budova, teraz rekreačná chata č.s. 1 bola postavená základmi presne na hranici pozemkov žalobcov so žalovanými.

Žalobcovia však mali dohodu s pôvodnými vlastníkmi parcely P.-J. Č.. XXXX, že tento pozemok môžu užívať ako prístupový pozemok k nehnuteľnosti a súhlasili na tomto pozemku aj s postavením oporného múru, studne a technickej miestnosti. Od roku 2006 žalobcovia ako užívatelia N. Č.. P.-J. Č., XXXX platili Obecnému úradu K. aj daň z nehnuteľnosti za pôvodných vlastníkov. V roku 2014 sa vlastníci parcely P.-J. Č.. XXXX rozhodli túto predať žalovaným 1) a 2), čím ústne uzatvorená dohoda bez právneho ošetrenia o možnosti používať túto parcelu na prístup k rekreačnej chate a k technickej miestnosti vo vzťahu k novým vlastníkom zostala nerealizovaná. Tým zároveň vznikla situácia, že žalobcovia nemajú k svojim nehnuteľnostiam, parcela P.-J. Č.. XXXX O. W. P. č.s. 1, žiadny prístup, pretože nie sú vlastníkmi žiadneho priľahlého pozemku, ktorým by sa dostali k svojim nehnuteľnostiam a prístup žalobcov k rekreačnej chate, studni a technickej budove nie je možné zabezpečiť žiadnym iným spôsobom, len prechodom cez pozemok žalovaných 1) a 2). Tesnosť hraníc je taká, že vstupné dvere žalobcov do chaty hraničia s P.-J. Č.. XXXX a ak žalobcovia prekročia vchod rekreačnej chaty, už sú na parcele žalovaných 1) a 2). Problémová je aj zadná časť rekreačnej chaty, pretože táto je presne na hranici s pozemok vo vlastníctve žalovaných 2), 3) a 4). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobcovia nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov cez ktoré by si zabezpečili prístup k nehnuteľnostiam a tento nie je možné zabezpečiť inak, domáhali sa podanou žalobou zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve žalobcov ako oprávnených používať priľahlý pozemok žalovaných 1) a 2), a to pešo, motorovým vozidlom, nemotorovým prostriedkom v rozsahu vyznačenom ako diel 1 a priľahlého pozemku žalovaných 2), 3) a 4), a to pešo v rozsahu vyznačenom ako diel 2 v pripojenom Geometrickom pláne, k prístupu k rekreačnej chate č.s. 1 a k priľahlej technickej miestnosti a studni, ktoré slúžia k zabezpečeniu obývateľnosti rekreačnej chaty č.s. 1. 2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a navrhli ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní 3) a 4) uviedli, že drevenicu R. D. kúpili spolu s manželmi I. v roku 1971 od E. K.. Pri S. I. N. K. sa dozvedeli, že jeden z jej súrodencov, S. K., bude súhlasiť s predajom len vtedy, ak bude z predaja vyňatá budova maštale, ktorej vlastníkom bude on. Prekvapilo ich preto, keď sa v osemdesiatych rokoch objavil žalobca 1) ktorý im oznámil, že maštaľ kúpil V. E. K.. Problémy so spolunažívaním sa objavili po roku 2000, kedy si žalobca 1) vybudoval rozsiahlu záhradu, medzi domom (bývalou maštaľou) a cestou postavil predzáhradku na kvety s múrikom tesne pri obecnej ceste. Žaloba vychádza z toho, aby mali žalobcovia neobmedzený prístup zo strany, kde má teraz vchod do chaty. Pôvodný vchod bol ale inde. Bol zo spoločného dvora, inde by bol nelogický. Pôvodnú drevenicu, ktorú teraz vlastnia žalovaní 3) a 4) postavil pred vyše 100 rokmi pán O. K.. Neskôr si postavil aj maštaľ, ktorú teraz vlastní žalobca 1). Vchod do maštale, samozrejme urobil pán K. zo svojho dvora. Tento vchod žalobca 1) zamuroval a urobil si vchod z druhej strany domu. Všetky ostatné domy v osade Bukovec majú hlavný vchod orientovaný k ceste. Z tejto strany by si mohol urobiť vchod do domu aj žalobca 1). Tam si ale postavil predzáhradku, v ktorej sa dajú pestovať kvety, okolo predzáhradky je múrik. Žalovaní uviedli, že vstup do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov si zriadili v rozpore so zákonom a bez súhlasu vlastníkov pozemku na strane stavby, kde nikdy nebol a kde stavba je postavená na hranici pozemkov, kde priľahlý pozemok žalobcom nikdy nepatril. Vchod do pôvodnej stavby senníka (šopy resp. hospodárskej budovy) bol vybudovaný z opačnej strany stavby, kde žalobcovia disponujú svojim pozemkom. Žalovaní poukázali na tú skutočnosť, že zápis stavby do katastra nehnuteľností bol vykonaný v rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalovaní poukázali na to, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia o legalizácii stavby na základe ohlásenia drobných stavieb podľa § 57 Stavebného zákona. Žalovaní uviedli, že podľa vyjadrenia pôvodných vlastníkov pozemkov títo žiaden súhlas na realizáciu stavby nikomu nedávali. Rozsah stavebných úprav, ako aj zásah do cudzích pozemkov nie je v súlade s právnou úpravou vychádzajúcou zo Stavebného zákona, keď stavebník nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, alebo má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu. Žalovaní poukázali na to, že zriadenie vecného bremena v rozsahu požadovanom žalobcami by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv žalovaných, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby a ktoré by bolo možné označiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 01. 2016, ktoré neotvoril a pokúsil sa medzi stranami o uzavretie zmieru. Zástupca žalobcov a zástupkyňa žalovaných súhlasili s tým, že sa medzi stranami pokúsia o uzatvorenie zmieru. Z uvedených dôvodov bolo konanie uznesením č. k. 12C/282/2015-41 zo dňa 25. 02. 2016 prerušené do 30. 04. 2016. K uzavretiu zmieru medzi stranami sporu nedošlo. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09. 08. 2016 na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami predloženými v spise, z prednesov žalobcu 1), žalovaného 1), zástupcu žabcov a zástupkyne žalovaných zistil nasledovný skutkový stav: žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to parcely registra “C“ evidovanej na J. K. Č. XXXX o výmere 116 m2, Zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území K. (ďalej len „N.. Č.. XXXX“) a stavby, súpisné číslo 1, Rekreačná chata umiestnenej na parcele

číslo 1184 v katastrálnom území K. (ďalej len „stavba s. č. 1“) (Q. C.P. Č.. XX N. J..Ú.. K. C. N. V.). I. I..Č.. X R. J. U. U. A. XX. XX. XXXX, J. D. C. R. Š. R. C. D. D. N. j.č. N 201/80, NZ 199/80 (č. l. 81). Súhlas k prevodu udelil Miestny národný výbor K. rozhodnutím z 14. 07. 1980 (č. l. 31). Žalobcovia oznámili obci K. vykonanie drobných stavieb, a to oporného múru, preložky, studne, hospodárske budovy - sklad, pivnica, technická miestnosť, pergola a otvorená veranda (prekrytie vstupu do objektu), provizórne oplotenie, výkop a uloženie odpadových potrubí - osadenie zberných nádob. Oporný múr má viesť naprieč parcelou p. č. 1186, provizórne oplotenie má ohraničovať časť parciel 1226 a 1230 (č. l.7). Podľa potvrdenia obce K. žalobcovia od roku 1980 trvalo užívajú parcelu E.-J. XXXX (P.-J. XXXX) E. O. U., I. O. N. I. I. R. C. X. C. O. N. E.-J. XXXX (P.-J. XXXX) pred ich objektom. Zároveň od roku 2006 (ukončenie ROEP) za uvedené parcely uhrádzali daň z nehnuteľnosti (č. l. 8). Žalobcovia oznámili obci K. zmeny v spôsobe užívania stavby ich nehnuteľnosti dňa 14. 08. 2013 z pôvodne hospodárskej budovy (maštaľ a komora) na rekreačné účely (rekreačná chalupa) (č. l. 30). Podľa rozhodnutia obce K. Č. 1/2013 zo dňa 15. 08. 2013 nehnuteľnosti umiestnenej R. P.-J. XXXX vo vlastníctve žalobcov bolo určené súpisné číslo 1 a je T. W. P. (č.l. 28). Žalovaní 1) a 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to parcely registra “C“ evidovanej na katastrálnej mape číslo 1186 o výmere 554 m2, Záhrady v katastrálnom území K. (ďalej len „..Č.. XXXX“), ktorá susedí s N. N..Č.. XXXX žalovaných zo severnej strany (Q. C. Č. XXX N. J..Ú.. K. a Kontrolné meranie z júna 2015 v prílohovej obálke). Vlastníkmi sa stali na základe kúpnych zmlúv zo dňa 14. 01. 2014, 04. 03. 2014 a 02. 04. 2014. Žalovaná 2) je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 a žalovaný 3) a žalovaná 4) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 nehnuteľnosti, a to parcely registra “C“ evidovanej ma katastrálnej mape číslo 1187 o výmere 3 340m2, Trvalé trávne porasty v katastrálnom území K. (ďalej len „p.č. 1187“), ktorá susedí s parcelou p.č. 1184 žalovaných z východnej strany (Q. C. Č. XXX N. J..Ú.. K. O. J. K. U. S. XXXX v prílohovej obálke). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že prístupová cesta k parcelám a nehnuteľnostiam je vedená po parcelách číslo XXXX/X, XXXX/X, ktoré majú D. C. C. V. K. O. R. N. Č. XXXX je umiestnená cesta vedúca k iným pozemkom, v súčasnosti nevyužívaná, postupne zarastajúca náletovými drevinami. Podľa dobových fotografií bola pôvodne stavba s.č. 1 žalobcov osadená do zvažujúceho sa terénu smerom k východnej časti stavby, ktorý svah plynule prechádzal až po cestu (nespevnenú komunikáciu) N..Č.. XXXX/X. Podľa fotografií a zhodných tvrdení strán sporu bol vstup do nehnuteľnosti žalobcov pôvodne z južnej strany, podľa žalobcu 1) bol aj na žiadosť svokra žalovaného 2) tento vstup zrušený a vytvorený nový vstup zo severnej strany. Medzi stranami sporu nebolo sporné a preukazujú to aj súčasné fotografie, je svah, ktorý sa zvažoval k východnej strane stavby s.č. žalobcov čiastočne odkopaný a po odkopaní bol spevnený oporným múrom vybudovaným žalobcami, v miestach bývalého svahu a teraz oporného múru žalobcovia osadili stavby označené číslami 1-, 2-, 3- a 4-.. Zo západnej strany od prístupovej komunikácie bol žalobcami vybudovaný oporný múr s dvoma schodiskami ústiacimi pri prístupovej komunikácii, jedno vedúce k severnej a jedno vedúce k južnej strane nehnuteľnosti žalobcov. Podľa výkresu „Kontrolné meranie“ vyhotoveného C. K. Z., X.: XX XXX XXX v mesiaci jún 2015 predloženého žalobcami (prílohová obálka) a zhodných tvrdení strán sporu žalobcovia vybudovali v priebehu rokov 2011 (po V. V. K.) R. N..Č.. XXXX oporný múr a popri ňom stavby označené číslami: 1- technická miestnosť, 2 - sklad prevádzkových kvapalín, 3 - sklad náradia, 4 - bez popisu (zrejme studňa) o rozmeroch tam uvedených. Žalobcovia predložili k žalobe Geometrický plán (prílohová obálka), vyhotovený C. K. - Z., X.: XX XXX XXX dňa 11. 06. 2015, ktorý bol úradne overený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor dňa 19. 06. 2015 pod číslom 546/2015, ktorý obsahuje vyznačenie navrhovaného vecného bremena, a to ako diel 1 na N..Č.. XXXX O. A. X R. N..Č.. XXXX (ďalej len „Geometrický plán“). 5. Zo stranami navrhnutých dôkazov súd nevykonal oboma stranami navrhnutý dôkaz vykonaním miestnej obhliadky. Súd mal predloženého Geometrického plánu, výkresu Kontrolné meranie, predložených fotografií (dobových aj súčasných) a zhodných tvrdení strán sporu vytvorený dostatočný skutkový záver o umiestnení stavieb a o možnom prístupe k nim a vykonanie miestnej obhliadky považoval preto za nadbytočné, nemajúce vplyv ani na skutkové zistenia, ani na právne posúdenie sporu. Výsluchy zástupkyňou žalovaných navrhnutých svedkov O. X.Š., S. K. O. X. K. mali preukázať skutočnosť, či stavby umiestnené na parcele N..Č.. XXXX sú postavené so súhlasom vlastníka pozemku, alebo nie. Podľa zástupcu žalobcov, tieto osoby nie sú osobami, ktoré dávali súhlas so stavbou na uvedenej parcele. Taktiež z hľadiska predmetu vymedzeného žalobným petitom je nerozhodné, či ide o stavbu oprávnenú (postavenú so súhlasom vlastníka pozemku), alebo neoprávnenú. Pokiaľ ide o zástupkyňou žalovaných navrhnuté dokazovanie listinami, ktoré si mal súd vyžiadať od žalobcov súd uvádza, že tieto presahovali rámec podanej žaloby, keď pre rozhodovanie súdu nebola podstatnou okolnosťou skutočnosť, či sú stavby žalobcov postavené v súlade s príslušnými správnymi predpismi alebo nie. Taktiež podľa tvrdenia žalobcu 1) inými správnymi rozhodnutiami ohľadne stavieb okrem tých,

ktoré už predložil nedisponuje. Súd preto nemal dôvod ukladať žalobcom povinnosť predložiť listiny, pokiaľ nimi nedisponujú. 6. Po otvorení pojednávania zástupkyňa žalovaných uviedla, že v prípade, že by súd neprihliadol k uplatneným prostriedkom procesnej obrany a procesného útoku žalovaných, v súlade s § 147 podáva vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaní domáhajú voči žalobcom odstrániť z pozemku p.Č.. XXXX O. N..Č.. XXXX stavby na nich rozostavané, označené ako diel 1 a diel 2 podľa Geometrického plánu. Vzhľadom na skutočnosť, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena podľa § 151o Občianskeho zákonníka a vzájomnou žalobou sa žalovaní voči žalobcom domáhajú odstránenia neoprávnenej stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o veci spolu vzájomne nesúvisiace, pri ktorých nie sú splnené podmienky na spojenie vecí, a preto súd vzájomnú žalobu vylúčil podľa § 147 ods. 4 uznesením vyhláseným na pojednávaní na samostatné konanie, ktoré písomne vyhotovil pod č.k. 12C/282/2015-90. 7. Podľa § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 8. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 9. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena súdom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby W. P. I..Č.. X O. V., J. I. C. N. C. N. N. N..Č.. XXXX, žalovaných 1) a 2) trpieť právo oprávnených používať priľahlý pozemok, a to pešo, motorovým vozidlom, nemotorovým prostriedkom v rozsahu vyznačenom ako diel 1 v priloženom Geometrickom pláne a povinnosti vlastníkov priľahlého pozemku N..Č.. XXXX, žalovaných 2), 3) a 4), trpieť právo oprávnených používať priľahlý pozemok a to pešo v rozsahu vyznačenom ako diel 2 v priloženom Geometrickom pláne za účelom prístupu oprávnených stavbe Rekreačná chata s.č. 1 a k priľahlej technickej miestnosti a studni, ktoré slúžia k zabezpečeniu obývateľnosti stavby s.č. 1. 13. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby (ako panujúcej nehnuteľnosti), spočívajúce výlučne v práve cesty ku verejnej komunikácii, cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby (ako zaťaženej nehnuteľnosti), a prístup vlastníka stavby nie je možné k verejnej komunikácii zabezpečiť inak. 14. Vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúce v práve cesty je nevyhnutné vykladať reštriktívne tak, aby vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti zaťažovalo čo najmenej. Zákon výslovne nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Uvedenú podmienku nevyhnutnosti žaloba nespĺňa, keď v Geometrickom pláne zakreslený diel 1 nezabezpečuje právo cesty, ale právo na užívanie celej časti pozemku N..Č.. XXXX v jej západnom cípe. Navrhované vecné bremeno tak nezabezpečuje účel prístupu s stavbám na N..Č.. XXXX, O. N..Č.. XXXX (stavba s.č. 1), ale užívanie celej časti parcely v prospech žalobcov. V Geometrickom pláne zakreslený diel 2 vôbec nezabezpečuje právo cesty, keď parcela p.č. XXXX vôbec nezabezpečuje prístup k verejnej komunikácii, keď s ňou vôbec nesusedí, nemá spoločnú hranicu, ani nie je pozemkom, cez ktorý by bolo možné sa k verejnej komunikácii dostať. 15. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ použitým v ustanovení § 151o ods. Občianskeho zákonníka sa rozumie nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Zo znenia dotknutého ustanovenia je tiež

zrejmé, že sa musí jednať o pozemok, ktorý je „priľahlý“ k stavbe a teda ležiaci medzi stavbou a verejnou komunikáciou. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka neumožňuje teda zriadenie vecného bremena v prípadoch, kedy je stavba umiestnená na pozemku, ktorý leží priamo pri verejnej komunikácii, ako je to v predmetnom spore. V danom prípade sú stavby žalobcov umiestnené na pozemku N..Č.. XXXX (V. K., T. K., I. N. J., I. R., I.O.), J. N. R. I. I. I. O. K. I. H. I. N. N..Č.. XXXX, R. J. S. B. C. J.. I. Ž., I. I..Č.. X, S. B. R. N. N..Č.. XXXX, J. N. R. U. I. I. O. K.Á. I. H. I. N. N..Č.. XXXX/X, na ktorej je umiestnená verejná komunikácia. V takomto prípade absentuje pojmový znak zaťaženého pozemku N..Č.. XXXX, ktorý nie je „priľahlým pozemkom“ medzi stavbou a verejnou komunikáciou. Je totiž priamo pozemkom pod stavbami, ktorý susedí s verejnou komunikáciou. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje právo cesty cez cudzí pozemok a neslúži na vysporiadanie vzťahov v prípadoch, keď vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku. Vysporiadanie uvedených vzťahov upravuje ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. 16. Pre úspešné uplatnenie práva cesty cez priľahlý pozemok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje preukázať, že prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2432/2005 zo dňa 28. 08. 2007). Žalobcovia sa domáhali prístupu k stavbe umiestnenej na p.č. 1184, hoci táto parcela priamo susedí zo západnej strany s parcelou p.č. 1292/1, na ktorej je verejná komunikácia dôvodiac, že vchod do stavby je zo severnej strany. S uvedenou argumentáciou sa súd nestotožnil, nakoľko prístup k stavbe na p.Č.. XXXX/X so súpisným číslom 1 je možný, a to tak zo západnej strany, ako aj z južnej strany, pričom pôvodný vstup do nehnuteľnosti bol z južnej strany. Skutočnosť, že obvodové múry stavby I..Č.. X tvoria súčasne aj hranicu parcely na ktorej je umiestnená (N..Č.. XXXX) v severnej a východnej časti nie je dôvod na zabezpečenie prístupu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko stavba má z južnej a západnej strany dostatočný priestor vo vlastníctve žalobcov, z ktorého je vstup (a tým aj prístup) do stavby z verejnej komunikácie možný. Pokiaľ žalobcovia poukázali na prístup k stavbe z dôvodu potreby vykonávania nevyhnutných opráv či údržby, súd poukazuje na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. 17. K vlastníctvu a charakteru stavieb (ako navrhovaných panujúcich nehnuteľností) súd uvádza, že z hľadiska použitia ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné rozlišovať pojem „stavba“ na účely súkromného práva a na účely verejného práva. Aj keď niektoré právne predpisy, aj súkromného práva, používajú na označenie stavby rôzne pojmy ako napríklad „budova“, „bytový dom“, „rodinný dom“, „drobná stavba“ a podobne, z hľadiska Občianskeho zákonníka a súkromného práva nemá uvedené rozlišovanie hlbší význam. Stavbou podľa § 151o ods. 3, ako aj § 135c Občianskeho zákonníka je tak „budova“, ako aj „bytový dom“, „rodinný dom“, „drobná stavba“ a podobne, aj keď ich rozlišujú predpisy verejného práva ako napríklad stavebný zákon, nehnuteľností a podobne. Rozhodovacia prax v Českej republike, ktorá je použiteľná vzhľadom na rovnakú právnu úpravu dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka (do 31. 12. 2013) dospela k záveru, že pokiaľ občiansko- právne predpisy používajú pojem „stavba“, nie je možné obsah tohto pojmu vykladať len podľa stavebných predpisov. Stavebné predpisy chápu pojem „stavba“ dynamicky, teda ako činnosť, poprípade súbor činností, smerujúcich k uskutočneniu diela (niekedy však aj ako toto dielo samotné). Naopak pre účely občianskeho práva je pojem „stavba“ nutné vykladať staticky, ako vec v právnom zmysle, teda ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 265/96 zo dňa 29. 01. 1997, publikovaný v Právních rozhledech č. 6/1997). Stavba ako vec v právnom zmysle a samostatný predmet právnych vzťahov vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Pokiaľ ide o nadzemné stavby, tieto sa stávajú vecou v právnom slova zmysle v okamihu, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným

spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, t.j. spravidla zhotovením obvodového muriva na úroveň stropu na prvom podlaží. Vytvorenie novej veci patrí do skupiny iných skutočností stanovených zákonom, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo originálnym spôsobom. Vlastníctvo k novovybudovanej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mat' ju pre seba. Komu bolo adresované stavebné povolenie, resp. či vôbec bolo vydané (či ide o tzv. čiernu stavbu postavenú v rozpore so správnymi predpismi, alebo stavbu postavenú v súlade so správnymi predpismi) nie je samo osebe rozhodujúce. Rovnako nie je rozhodujúce, kto financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba postavená (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/247/2010, 4Cdo/319/2008, 3Cdo/201/1996, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1350/2005). Z občianskoprávneho hľadiska nie je rozdiel medzi stavbami, ktoré boli postavené na základe stavebného povolenia a stavbami postavenými bez tohto povolenia. Porušenie stavebno-právnych predpisov nie je sankcionované v oblasti občianskeho práva, ale výlučne len práva správneho (stavebného). Znamená to, že stavebníci (ktorých obvykle v oblasti občianskeho práva rozumieme tých, ktorí uskutočnili stavbu s úmyslom mať ju pre seba, sú vlastníkmi stavby (novovzniknutej stavby) od začiatku ako veci v zmysle práva. Posúdenie musí vždy vychádzať z faktického stavu, a nie zo stavebnej dovolenosti. Opačný záver by znamenal, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o neoprávnenej stavbe by bolo nadbytočné, práve tak ako vznik vlastníctva k nej. (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/1996 zo dňa z 21. 02. 1997, zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod číslom R 29/1999). 18. Z dôvodov opísaných v bode 17. odôvodnenia nemá podanie podnetu žalovaných 1) a 2) žiadny vplyv na posudzovanie podanej žaloby a z týchto dôvodov súd ani nevyhovel žiadosti zástupkyne žalovaných o odročenie pojednávania. Stavba v občiansko-právnom zmysle totiž nevzniká rozhodnutím o pridelení súpisného čísla, ako sa mylne domnieva zástupkyňa žalovaných. Preto je mylný aj názor, že v prípade úspechu podaného podnetu žalovaných dôjde k „zániku“ stavby. Z týchto dôvodov súd v tejto časti procesnej obrane žalovaných nemohol priznať úspech, ani pojednávanie odročiť. Stavby, ku ktorým prístupu sa žalobcovia podanou žalobou domáhali, sú podľa súdom zisteného stavu stavbami podľa predpisov občianskeho práva. 19. Predpokladom zriadenia vecného bremena práva stavby súdom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je, aby stavba nestála na cudzom pozemku. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by sa postupu podľa tohto ustanovenia mohol domáhať len vlastník stavby, ktorý je zároveň vlastníkom stavbou zastavaného pozemku alebo ktorý má na jeho užívanie iný právny dôvod (aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 4450/2007 zo dňa 21. 10. 2009). Z uvedeného dôvodu súd nemohol priznať úspech ani procesnej obrane žalovaných o tom, že stavby žalobcov umiestnené na N..Č.. XXXX sú stavby postavené v rozpore so stavebnými predpismi, či bez súhlasu vlastníkov parcely na ktorej sú umiestnené, keďže práva cesty sa môže domáhať aj vlastník neoprávnenej stavby (postavenej bez súhlasu vlastníka pozemku na ktorom stavba leží) a tiež aj vlastník tzv. čiernej stavby (postavenej bez príslušných rozhodnutí správnych orgánov). 20. Nakoľko právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci je povinný vykonať súd, na zistený skutkový stav použil aj ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k navrhovanému dielu 1 Geometrického plánu. Uvedené ustanovenie je možné použiť v prípade, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Nakoľko žalobcovia v tomto konaní tvrdili, že mali právo na zriadenie stavieb na N..Č.. XXXX od pôvodnej vlastníčky parcely a ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania ohľadne tejto skutočnosti strany nepredložili, súd zistený skutkový stav nemohol právne posúdiť podľa tohto ustanovenia, keď strany sporu dostatočne nepreukázali či sa jedná o stavby oprávnené alebo neoprávnené, pričom uvedená skutočnosť môže (a musí) byť predmetom dokazovania v spore o vylúčenej vzájomnej žalobe. 21. Nakoľko predmetom podanej žaloby nebolo zriadenie vecného bremena práva cesty v nevyhnutnej miere (bod 14.), na priľahlom pozemku (bod 15.) a prístup k stavbe s.č. 1 je možné zabezpečiť inak (16.), súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v konaní každému z plne úspešných žalovaných priznal samostatný nárok na náhradu trov konania, nakoľko nútené spoločenstvo tvorili samostatne žalovaný 1) spolu so žalovanou 2) a samostatne žalovaná 2) spolu so žalovaným 3) a žalovanou 4) v plnej výške od žalobcu 1) a žalobkyne 2) spoločne a nerozdielne, keď v konaní žalobcovia vystupovali ako nerozlučné spoločenstvo. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v šiestich vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k ,porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.