Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/12/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava 5, IČO: 36 XXX XXX, proti žalovanému: X. L., s miestom podnikania Ľ. I. XXX/X, XXX XX F., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Petra Hrubová, advokátka so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, IČO: XX XXX XXX, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 120.948,48, zloženej z istiny vo výške 116.985,53 eur a úroku z omeškania vo výške 3.962,95 eur, z titulu náhrady vyplateného plnenia podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38R/9/2014 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 10.02.2015, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 6/S-29.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 22.04.2015 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd určil, že prihlásená pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, žalovanému, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného súhrnnou prihlášku nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.02.2015 pod poradovým číslom 2 (číslo pohľ. 6/S-29) v sume 132.282,55 eur titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je čo do výšky oprávnená a nesporná. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.01.2015, sp. zn. 38R/9/2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21.01.2015, č. OV 013/2015, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a za správcu ustanovil JUDr. Darinu Valkovú. V predmetnej reštrukturalizácii si žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 134.489,32 eur a to súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.02.2015. Správca v rámci lehoty na popieranie pohľadávok poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku pod poradovým číslom 2 (číslo pohľadávky 6/S-29) v celom rozsahu vo výške 132.282,55 eur, a to na základe podania zo dňa 26.03.2015, označeného ako zaslanie výpisu zo zoznamu pohľadávok, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2015. Správca poprel predmetnú prihlásenú pohľadávku čo do výšky, nakoľko podľa vyjadrenia správcu nie je možné bez úradného prekladu dokladov v nemeckom a anglickom jazyku posúdiť prihlásenú pohľadávku a zároveň, že žalobca nepredložil záznam polície o dopravnej nehode. Dôvod popretia pohľadávky prihlásenej pod

poradovým číslom 2 uvedený správcom v podaním zo dňa 26.03.2015 žalobca považuje za právne nepodstatný. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok uplatnil sumu celkom vo výške 134.489,32 eur pričom pohľadávka prihlásená pod poradovým číslom 2 vo výške 132.282,55 eur pozostáva z istiny vo výške 116.985,53 eur, úroku z omeškania vo výške 8.412,02 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 6.885,- eur. Žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému na základe skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol občiansko-právny vzťah podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Dňa 13.08.2012 zavinil žalovaný ako vodič motorovým vozidlom značky MAN, D.: IL - XXX BN, ktorého bol zároveň držiteľom v čase poistnej udalosti, dopravnú nehodu. V dôsledku dopravnej nehody bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť W. ME Y., vecná škoda správe ciest, škoda na zdraví osobe S. H. a náklady spojené s právnym zastúpením spoločnosti X. Meyer A.. I. na to, že k vozidlo nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. X zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. L. poskytol dňa XX.XX.XXXX z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške XX.XXX,XX eur, z toho suma vo výške X.XXX,- eur predstavuje poplatok podľa systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje, dňa XX.XX.XXXX z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške XX.XXX,XX eur, dňa XX.XX.XXXX z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške XX.XXX,XX eur, z čoho suma vo výške X.XXX,XX eur predstavuje iné výdaje delegovaných ŠU, na ktoré si žalobca nárok neuplatňuje, dňa XX.XX.XXXX z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške X.XXX,XX eur a dňa XX.XX.XXXX z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške X.XXX,XX eur. L. si teda splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. XXX/XXXX tým, že uhradil poškodenému škodu. Y., že žalovaný si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. X zákona, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe § 24 ods. X zákona, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. X zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. K. § 24 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. si veriteľa listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako výzva na náhradu poistného plnenia, uplatnil právo na náhradu poistného plnenia vo výške XX.XXX,XX eur voči žalovanému, pričom v predmetnom liste vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil do XX.XX.XXXX. L. si ku predmetnej pohľadávke v súlade s § 517 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. Q. zákonníka uplatnil zákonný úrok z omeškania, a to vo výške X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky v zmysle výzvy na náhradu poistného plnenia do začatia reštrukturalizačného konania a vo výške X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX t. j. odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby zo dňa XX.XX.XXXX na Q. súde Y. do začatia reštrukturalizačného konania. Zo sumy vo výške X.XXX,XX eur si žalobca úrok o omeškania neuplatnil. J. z uplatnenia vo výške X.XXX,- eur predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu. L. k súhrnnej prihláške pripojil v prílohe podania výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel preukazujúci, že žalovaný je držiteľom predmetného motorového vozidla, emailovú komunikáciu s poisťovňami o neexistencii povinného zmluvného poistenia, výpisy zo systému ako aj výpisu z účtu, preukazujúce, že žalobca skutočne uhradil poškodenému z garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v poslednom rade priložil dokumentu v cudzom jazyku preukazujúce výšku škody. L. nemôže súhlasiť s popretím pohľadávky zo strany správcu z dôvodu, že nedisponuje úradným prekladom dokladov v nemeckom a anglickom jazyku, preukazujúcich výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky. L. č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „L.“) v ustanovení § 29 upravuje základné náležitosti, ktoré musí prihláška obsahovať, pričom podľa § XX prvá veta, sa k prihláške pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. K. ustanovenie zákona teda zakotvuje povinnosť veriteľa k prihláške vždy pripojiť všetky listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. V tomto prípade pôjde o vyššie uvedenú dokumentáciu, a to výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, výpis zo systému žalobcu, emailovú komunikáciu s poisťovňami o neexistencii povinného zmluvného poistenia, výpis z účtu žalobcu, debetné avízo a doklady v cudzom jazyku preukazujúce výšku škody. N. poprel pohľadávku žalobcu čo do výšky práve z dôvodu, že podklady preukazujúce výšku škody boli žalobcovi predložené v inom ako slovenskom jazyku. „K. ide o jazykovú stránku listín, ktoré sa prikladajú k prihláške, zákon obligatórne nevyžaduje, aby listiny, ktoré sú v cudzom jazyku, boli predložené do slovenského jazyka. Q. prípadného prekladu bude preto vždy závisieť od požiadavky správcu, ktorý bude pohľadávku skúmať. Od požiadavky správcu tiež závisí, či bude požadovať úradný alebo laický preklad listín“ (zákon o konkurze a reštrukturalizácii,

komentár, G. K., F. D. XXXX). K. § 122 ods. X L. ustanovenia § 29 ods. X až X a X sa použijú primerane. Z vyššie citovaného ako aj samotného § 29 L. vyplýva, že preklad listín dokladajúcich pohľadávku nie je obligatórnou náležitosťou prihlášky. J. správca je v zmysle L. povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, teda starostlivosťou primeranou jeho funkcii, je pri skúmaní cudzojazyčných dokumentov pre neho nepreskúmateľných resp. nezrozumiteľných, oprávnený požiadať veriteľa o zabezpečenie ich prekladu. K. § 129 ods. X L., pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu. K. § 73 ods. X L. posledná veta, spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto majetku je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu“. K. ide o obsahové náležitosti zoznamu záväzkov, tieto podrobne ustanovuje vyhláška S. spravodlivosti č. XXX/ XXXX Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. X/XXXX Z. z.. L. záväzkov musí v zmysle § 5 ods. X písm. e/ vyhlášky okrem iného obsahovať aj „označenie súdneho alebo iného sporu, ak je peňažný záväzok predmetom takéhoto sporu“. L. si svoju pohľadávku voči žalovanému pred povolením reštrukturalizácie uplatnil na tunajšom súde, a to návrhom na začatie konania zo dňa XX.XX.XXXX. O. súdne konanie bolo na Q. súde Y. vedené pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX. L. počas konania na základe výzvy súdu zo dňa XX.XX.XXXX zaslal konajúcemu súdu podaním zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako vyjadrenie na výzvu súdu, preklad sporných cudzojazyčných listín, tvoricich prílohu žaloby. L. dokonca na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorý v tom čase už pripravoval potrebné podklady pre správcu, zaslal právnemu zástupcovi žalovaného prostredníctvom emailovej komunikácie L. polície o dopravnej nehode. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že správca musel mať vedomosť o súdnom konaní vedneom na Q. súde Y., vedenom pod sp. zn. XXCb/ XX/XXXX, pričom ako správca mal v zmysle L. oprávnenie na nahliadnutie do spisového materiálu predmetného konania, a teda aj prístup k prekladu dokumentov v cudzom jazyku preukazujúcich výšku škody. J. v zmysle vyššie uvedeného je dlžník povinný správcovi odovzdať všetky doklady podliehajúce reštrukturalizácii, ktoré pre správcu v tejto veci pripravoval právny zástupca žalovaného, ktorý disponoval aj záznamom polície o dopravnej nehode, je zrejmé, že týmto dokumentom musel správca pri skúmaní pohľadávky žalobcu disponovať. L. je toho názoru, že dôvod popretia správcom nemá oporu v zákone, nakoľko slovenský preklad listín, ktoré sú v cudzom jazyku, nie je obligatórnou náležitosťou prihlášky. N. bol zároveň v zmysle zákona oprávnený v takomto prípade vyzvať žalobcu na zaslanie úradného resp. laického prekladu. N. jednak disponoval správou o nehode v cudzom jazyku a jednak mal oprávnenie resp. prístup k prekladu všetkých podkladov preukazujúcich výšku škody, ktoré boli súčasťou súdneho spisu pod sp. zn. XXCb/XXX/XXXX.

2. L. bola žaloba spolu s prílohami a poučením riadne doručená dňa XX.XX.XXXX. L. sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX v rámci ktorého uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Y. pohľadávku v reštrukturalizácii poprel čo do dôvodu a výšky. L. nepreukázal oprávnenosť svojej pohľadávky, nakoľko ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol, že žalovaný dňa 13.08.2012 zavinil dopravnú nehodu v dôsledku čoho vznikla škoda, ktorú zo zákona z garančného fondu uhradil poškodenému. Nárok žalobcu považuje za nedôvodný, nakoľko k prihláške do reštrukturalizácie nedoložil záznam o dopravnej nehode a jednak všetky listiny týkajúce sa dopravnej nehody predložil v cudzom jazyku bez úradného prekladu. Žalobca mal v zmysle § 122 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. právo prihlášku opraviť alebo doplniť v 30 dňovej lehote, pričom toto právo nevyužil. K samotnej prihláške je potrebné uviesť, že v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 ZoKR je veriteľ povinný k prihláške pripojiť listiny preukazujúce v nej uvádzané skutočnosti. Žalobca v prihláške tvrdí, že jeho pohľadávka vznikla z titulu dopravnej nehody, avšak záznam z dopravnej nehody nepredložil. Žalovaný je toho názoru, že prihlášku a jej prílohy nie je možné konvalidovať - zhojiť činnosťou správcu resp. dlžníka alebo doplnením o tieto listiny v konaní o určenie pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie. Je povinnosťou veriteľa riadne a včas podať prihlášku do reštrukturalizácie a priložiť k nej listiny preukazujúce tvrdenia uvádzané v prihláške. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že nesúhlasí s popretím zo strany správcu z dôvodu, že správca nedisponuje úradným prekladom, nakoľko správca mal možnosť žiadať od veriteľa predloženie týchto prekladov resp. si tieto zabezpečiť zo súdneho spisu Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/28/2014. S týmito tvrdeniami sa žalovaný nestotožňuje. Správca v reštrukturalizácii nekoná v mene a na účet dlžníka. Nezastupuje ho v súdnych sporoch resp. nevykonáva za neho právne úkony, tak ako je to u správcu v konkurznom konaní. Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad, tak aby v reštrukturalizácii neznížil hodnotu majetku a neukrátil tým veriteľov resp. aby nezmaril reštrukturalizačné konanie. Z uvedeného vyplýva, že správca nie je oprávnený sledovať resp. brať na zodpovednosť sporové konania, ktoré boli vedené pred vyhlásením reštrukturalizácie. Z uvedeného dôvodu je preto irelevantné tvrdenie, že správca si mal sám zadovažovať úradné preklady

listín priložených k prihláške, a to nahliadnutím do súdneho spisu. Správca v reštrukturalizácii nie je oprávnený na nahliadnutie do súdnych spisov, nakoľko nekoná v mene úpadcu. Taktiež je potrebné poznamenať, že správca má na popretie pohľadávky 30 dní. Pri množstve prihlásených pohľadávok nie je v jeho možnostiach individuálne skúmať neúplné listiny resp. žiadať od veriteľov doplnenie prihlášky o ďalšie listiny resp. úradný preklad. V opačnom prípade by sa jednalo o uprednostňovanie a zvýhodňovanie veriteľa pred ostatnými prihlásenými veriteľmi. Záznam polície, ktorý na žiadosť žalovaného predložil žalobca dňa 09.03.2015 bol opäť bez prekladu. Má za to, že pokiaľ žalobca minimálne od októbra 2014 disponoval úradným prekladom listín ako aj policajnou správou mal možnosť tieto v lehote 30 dní na prihlásenie pohľadávky v reštrukturalizácii predložiť aj s úradným prekladom. Nie je teraz na mieste uvedené dopĺňať v rámci tzv. incidenčného sporu. Správca pri zisťovaní pohľadávok vykonáva dokazovanie obdobne ako súd v konaní o zaplatenie dlžnej sumy, nakoľko výsledkom je vypracovanie zoznamu zistených pohľadávok. Zoznam pohľadávok má rovnaké účinky ako právoplatné súdne rozhodnutie, teda je spôsobilým exekučným titulom. Z uvedeného má žalovaný za to, že ak súd nie je oprávnený vykonať dôkaz prečítaním listiny v cudzom jazyku analogicky ani správca nie je oprávnený vykonať dôkaz v cudzom jazyku. Uvedený názor žalovaný opiera o uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 16/2013 z 25.11.2013. Je povinnosťou veriteľa priložiť k prihláške všetky listiny preukazujúce ich nárok a uniesť tak dôkazné bremeno. Petit žaloby nie je v súlade s ustálenou praxou. Nie je správne ak žalobca žiada, aby súd určil prihlásenú pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi čo do výšky za oprávnenú a nespornú. K samotnej nehode, žalovaný v konaní Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/28/2014 uviedol, že táto sa stala 13.08.2012. Po nehode bol ošetrený v nemocnici. Nikto s ním bezprostredne po nehode nekomunikoval. Žalovaný popiera, že by bol vinníkom tejto nehody výlučne sám. Na vozovke nastala kolízia viacerých áut, pričom túto on nezavinil. V dôsledku jazykovej bariéry z nehody vyšiel ako vinník, avšak svoje zavinenie predmetnej nehody popiera. Až z tohto konania je mu zrejmé, že v policajnej správe sa uvádza, že mal údajne svojim vozidlom naraziť do dvoch stojacich áut, ktoré mali stáť v kolóne. Uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko pred tým ako došlo k nárazu na vozovke bola nehoda, pričom pri nej hliadkovala polícia. Žalovaný si prekážku všimol neskoro a došlo k názoru.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého uskutočnil v neprítomnosti účastníkov dňa 09.08.2016, ktorí sa na pojednávanie nedostavili ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Vzhľadom k tomu, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v zmysle jeho ustanovení, § 470 ods. 1, platí nový procesný predpis aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, aplikoval nový procesný predpis aj na uvedené konanie.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. V záverečnej reči navrhol žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa 24.03.2016. V záverečnej reči navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu listiny na č. l. 7 až 211, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listiny ani ich obsah neboli protistranou spochybnené.

7. Podľa § 204 C.s.p. oboznámil na pojednávaní obsah: výpis z obchodného registra na žalobcu z 23.04.2015, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/9/2014-121, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/9/2014-126, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 6/S-29, prihláška pohľadávky do reštrukturalizácie, výpis z obchodného registra na žalobcu z 24.03.2016, výpis zo živnostenského registra na žalovaného, výpis z obchodného registra na žalobcu z 02.06.2016, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 02.06.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 09.08.2016 a výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 09.08.2016.

8. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

9. Podľa § 1 zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

10. Podľa § 119 odsek 1 ZoKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

11. Podľa § 121 odsek 1 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

12. Podľa § 124 ods. 1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

13. Podľa § 124 ods. 2 ZoKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

14. Podľa § 124 ods. 4 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

15. Podľa § 124 ods. 5 ZoKR ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

16. Podľa § 124 ods. 6 ZoKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

17. Podľa § 29 ods.1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

18. Podľa § 29 ods.6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

19. Podľa § 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

20. Podľa § 3 odsek 1 zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca

21. Podľa § 3 odsek 3 zákona osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

22. Podľa § 20 odsek 1 zákona zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

23. Podľa § 20 odsek 1 písmeno a/ zákona Kancelária spravuje poistný garančný fond.

24. Podľa § 24 odsek 2 písmeno b/ zákona kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

25. Podľa § 24 odsek 7 zákona, prvá veta kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

26. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: Súd posudzoval aktívnu a pasívnu vecnú legitimácia žalobcu a žalovaného, pričom zistil, že v uvedenom prípade aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná podľa § 119 odsek 1 ZoKR. Žalobca má postavenie veriteľa v reštrukturalizácii a žalovaný má postavenie dlžníka podľa § 119 ods. 1, § 124 ods. 4 ZoKR.

27. Následne, po zistení, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt, pričom zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 38R/9/2014-121 zo dňa 22.12.2013 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Ladislav Zubárik. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 31.12.2014 a dňa 01.01.2015 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/9/2014-126 zo dňa 14.01.2015 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka X. L., do funkcie správcu ustanovil Z.. O. I., uložil správcovi informovať známych veriteľov, veritelia boli vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok, bol určený rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehali súhlasu správcu a bolo uskutočnené poučenie pre veriteľov. Y. uznesenie bolo zverejnené v Q. vestníku dňa XX.XX.XXXX a nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. O. XX.XX.XXXX začala plynúť veriteľom XX dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň XX.XX.XXXX. Od nasledujúceho dňa t. zn. od XX.XX.XXXX začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. L. si prihlásil predmetnú pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1, ktorá bola doručená správcovi dňa XX.XX.XXXX. N. poprel prihlásenú pohľadávku dňa XX.XX.XXXX. Po popretí prihlásenej pohľadávky žalobca podal žalobu na určenie popretých pohľadávok. L. o určenie popretých pohľadávok bola doručená súdu dňa XX.XX.XXXX. L. si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil svoju pohľadávku prihláškou dňa XX.XX.XXXX, t. zn. v lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX). N. prihlásenú pohľadávku poprel dňa XX.XX.XXXX (lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa XX.XX.XXXX) a žalobca podal určovaciu žalobu na súde dňa XX.XX.XXXX (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa XX.XX.XXXX). K. prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

XX. Z povahy konania, mal súd preukázané, že popretím pohľadávky žalobcu, vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v tomto konaní, nakoľko stav právnej neistoty žalobcu, ktorý vznikol žalobcovi popretím jeho pohľadávky, možno odstrániť iba rozhodnutím o podanej určovacej žalobe.

XX. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané riadne prihlásenie pohľadávky žalobcu do reštrukturalizácie žalovaného z titulu regresného nároku podľa § 24 odsek X zákona č. XXX/XXXX Z. z., prihláškou, ku ktorej žalobca pripojil listiny, ktoré mali preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku, ktoré boli v inom ako slovenskom jazyku. W. skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. V. sporné ani nebolo, že k úhrade plnenia za žalovaného žalobcom skutočne došlo. L. sa v konaní bránil tým, že reštrukturalizačný správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v plnom rozsahu dôvodne, čo do dôvodu aj výšky. V prihláške pohľadávky žalobca síce odôvodnil svoju pohľadávku ako nárok, ktorý mu vznikol z dôvodu, že z garančného fondu v zmysle zákona uhradil za žalovaného škodu spôsobenú dopravnou nehodou so zavinením žalovaného, ale zároveň v prihláške nedoložil záznam o dopravnej nehode a všetky listiny týkajúce sa dopravnej nehody, ak ich doložil tieto boli v cudzom jazyku bez úradného prekladu, pričom poukázal aj na to, že v zmysle § 29 ods. X L. je veriteľ povinný k prihláške pripojiť všetky listiny preukazujúce v nej uvádzané skutočnosti, pričom záznam o dopravnej nehode k prihláške nepripojil a podľa názoru žalovaného nie je možné doplniť tieto listiny v rámci konania o určení popretej pohľadávky, pričom je povinnosťou veriteľa riadne a včas podať prihlášku a priložiť k nej listiny preukazujúce tvrdenia uvádzané v prihláške. XX. K argumentom žalovaného, ohľadom nedostatkov prihlášky a listín k nej pripojených, ktoré uviedol na svoju obranu v tomto spore, súd uvádza, že v zmysle § 121 L. prihláška musí byť podaná u správcu v lehote XX dní od povolenia reštrukturalizácie, pričom na náležitosti prihlášky v reštrukturalizácii sa použijú primerania ustanovenia § 29 ods. X až X L., t. zn. ustanovenia upravujúce prihlasovanie pohľadávok v konkurze. V zmysle § 29 ods. X L. sa k prihláške pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. I. je povinný k prihláške pripojiť všetky listiny tak, aby bola jednoznačne preukázaná dôvodnosť a oprávnenosť ním prihlásenej pohľadávky. L. výslovne neuvádza, či predložené listiny, ktorými veriteľ uplatňuje svoj nárok musia byť pripojené k prihláške v úradnom jazyku resp. s úradným prekladom. S. byť však pripojené tak, aby prihláška, ktorú si veriteľ v reštrukturalizačnom konaní uplatnil bola riadne preukázateľná, t. zn. nakoľko zákon takúto povinnosť veriteľovi neukladá, bude vždy na komunikácii veriteľa so správcom, či bude správca akceptovať listiny v úradnom jazyku resp. na preukázanie dôvodnosti prihlásenej pohľadávky bude akceptovať aj cudzojazyčné listiny a rovnako bude na komunikácii správcu a veriteľa, či bude potrebné ich preloženie úradným prekladom resp. prekladom laickým. V uvedenom prípade, správca poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu nepreukázania dôvodnosti pohľadávky z dôvodu predloženia listín v inom ako úradnom jazyku a nezabezpečenia ich prekladu. N. pri každej prihlásenej pohľadávke v zmysle § 124 vykonáva jej porovnanie s účtovníctvom dlžníka, zoznamom záväzkov, prihliadne aj na vyjadrenie dlžníka či vykoná vlastné šetrenie. Ak napriek všetkému, správca v zákonnej lehote XX dní zistí spornosť prihlásenej pohľadávky, takúto pohľadávku poprie. Ak preto správca nemal preklad listiny, ktorú považoval za podstatnú pre uznanie prihlásenej pohľadávky, realizoval len svoje zákonné právo a pohľadávku poprel. M. žalobca má v zmysle zákona možnosť si svoju pohľadávku uplatniť v incidenčnom konaní v rámci ktorého má právo jej dôvodnosť riadne preukázať vo vzťahu k dôvodom popretia. XX. L. vyššie uvedené nemožno súhlasiť so žalovaným, že ak žalobca v prihláške pohľadávky v rámci reštrukturalizácie nepredložil správcovi preklad záznamu o dopravnej nehode, nemôže tak urobiť v rámci incidenčného konania. N. je názoru, že je vecou žalobcu, ako svoju popretú pohľadávku preukáže ak bola pohľadávka popretá len z dôvodu nepreskúmateľnosti, pre nepredloženie do úradného jazyka požadovaných písomností, žalobca v rámci incidenčného konania tento dôvod, odstránil. I. listiny preložené do úradného jazyka, boli spolu so žalobou doručené aj žalovanému, pričom následne po doručení žalovaný použil vo veci vyššie uvedenú obranu. V. súd má za to, že je na zodpovednosti veriteľa ako podá svoju prihlášku pohľadávky, či k nej listiny pripojí, pričom ak by aj žiadnu listinu k prihláške nepripojil a následne by bola jeho pohľadávka popretá, súd má za to, že veriteľovi v rámci platnej právnej úpravy nič nebráni, listiny preukazujúce dôvodnosť svojho nároku uplatneného prihláškou, predložiť v rámci incidenčného konania. K. obranu žalovaného v časti, v ktorej namietol včasnosť predloženia listinných dôkazov preukazujúcich uplatnený nárok v reštrukturalizácii, súd považuje za nedôvodnú. XX. K vyjadreniu žalovaného, že správca nemohol požiadať o preklad žalobcom tvrdenej listiny v konaní vo veci vedenej na Q. súde Y. pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX, súd je opačného názoru, práve s odkazom na vyššie uvedené ustanovenie § 124 L., v zmysle ktorého správa vykonáva aj vlastné zisťovanie týkajúce sa prihlásenej pohľadávky. Ak preto, správca požadoval preloženú listinu a ak mal vedomosť, že je

preložená v uvedenom konaní, jej vyžiadaniu nič nebránilo, a jej vyžiadanie podľa názoru súdu by nebolo uprednostnením jedného veriteľa pred druhým, či zvýhodňovaním veriteľa, žalobcu tak ako to na to poukazoval žalovaný, ale iba výkonom jeho správcovských oprávnení aj za účelom odstránenia rozporov, predídeniu prípadnému súdnemu konaniu a tým aj možným nákladom dlžníka, v podobe trov konania. H. postup, v predmetnej veci, však bol v kompetencii správcu, ktorému postup, ktorý zvolil, v predmetnej veci, zákon umožňuje. XX. Čo sa týka petitu žaloby, súd sa v tejto časti dáva žalovanému za pravdu, že petit žaloby, týkajúci sa určenia oprávnenosti a nespornosti nie je správny, avšak zo samotnej žaloby, je súdu dostatočne zrejmé, čoho sa žalobca domáha, preto striktné trvanie na naformulovaní správneho petitu, bolo by považované za prílišný formalizmus. K. súd o prihlásenej pohľadávky rozhodol tak, že rozhodol o určení konkrétnej pohľadávky. N. v konaní o určení popretej pohľadávky nerozhoduje o tom, či je pohľadávka oprávnená a nesporná, nakoľko žalobcom uvádzaná nespornosť, či oprávnenosť je právnym dôsledkom rozhodnutia v zmysle § 124 odsek X L., v zmysle ktorého nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o určení popretej pohľadávky, sa pohľadávka považuje za zistenú. XX. Q. formálnych nedostatkov prihlášky, včasnosti predloženia listinných dôkazov, žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že dopravnú nehodu v súvislosti s ktorou bola spôsobená škoda poškodeným a poskytnuté plnenie žalobcom nezavinil výlučne sám, poukázal na nesprávnosť policajnej správy, ktorá bola v súvislosti s dopravnou nehodou spísaná a nesprávnosť jej záverov. K samotnému čiastočnému popretiu viny zo strany žalovaného, nesprávnosti policajnej správy, teda nesprávnosti záverov príslušného policajného príslušníka, súd uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že k dopravnej nehode, dňa XX.XX.XXXX skutočne došlo, a to v zahraničí, v J. v smere jazdy z E. na G. a motorové vozidlo žalovaného bolo na predmetnej nehode účastné. N. v súvislosti s touto obranou žalovaného poukazuje na O. o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v L. zákonov pod číslom XXX/XXXX Zb., ktorý je súčasťou právneho poriadku N. republiky a z ktorého článku X vyplýva, že rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, kde k dopravnej nehode došlo. Na základe príslušných právnych predpisov bola dopravná nehoda uzavretá ako dopravná nehoda spôsobená žalovaným a na základe tohto záveru bolo poskytnuté zo strany nemeckej poisťovne, po vykonaní vlastného šetrenia, poškodeným plnenie. J. toto plnenie ako zmluvný partner nemeckej poisťovni vyplatil žalobca. Z vykonaného dokazovania a z vyjadrení strán sporu mal súd za to, že v konaní sporné nebolo, že žalobca v súvislosti s predmetnou nehodou poskytol plnenie vo výške XXX.XXX,XX eur. Q. situáciou sa už v rámci právneho posúdenia zaoberal aj H. súd v Y. v rozhodnutí č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, s ktorým sa súd stotožňuje, na ktoré poukazuje a z ktorého vyplýva, že podľa rozhodnutia H. z XX.XX.XXXX o uplatňovaní smernice rady XX/XXXEHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, bola členským štátom EÚ uložená povinnosť zdržať sa vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území ďalších tam uvedených členských štátov, okrem iných aj na území N.. V prílohe citovaného rozhodnutia H. je dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov D. a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa príslušné kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia ako aj záväzné predpisy prijaté V. H.. Podľa vnútorných predpisov prijatých V. kancelárií pre všetky záležitosti výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. I. nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám, v najlepšom záujme poisťovateľa. Z ustanovení vnútorných predpisov V. kancelárií, ktoré sú súčasťou O. medzi národnými kanceláriami poisťovateľov vyplýva, že žalobca nebol oprávnený prehodnocovať oprávnenosť nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný národnou kanceláriou a požiadaný nárok bol povinný uhradiť. N. poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je predmetnom harmonizácie európskeho práva. K. článku X smernice D. parlamentu a V. XXXX/XXX/EHS z XX.XX.XXXX „zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným, alebo nepoisteným“. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že systém dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je súčasťou európskeho práva a slúži na vykonania citovanej smernice. Q., ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. G. by preto v rozpore aj s právom D. únie, keby k takémuto spochybňovaniu

dochádzalo zo strany iných vnútroštátnych orgánov (vrátane súdov) iných členských štátov, ako je štát, v ktorom došlo ku škodovej udalosti. Y. spochybňovanie by nieslo chaos do systému zavedeného citovanou smernicou a bolo v priamom rozpore s jej cieľmi, ako je ochrana poškodených pri nehodách motorových vozidiel, rýchla a účinná likvidácia škody a vyhnutie sa nákladným súdnym konaniam. XX. N. poukazujúc na vyššie uvedené rozhodnutie, ako aj nastavený systém fungovania poistenia zodpovednosti za škodu a likvidácie škodových udalosti v rámci systému D. únie, má za to, že v tomto štádiu, po uzavretí škodovej udalosti v štáte jej vzniku, vyplatení na základe záverov jej vyšetrenia nárokov poškodeným, spochybňovanie záverov o zodpovednostnom subjekte za dopravnú nehodu nie je možné. Y. spôsobom by sa narušil až zrútil celý systém fungovania zavedený smernicou D. parlamentu a V. č. XXXX/XXXES z XX.XX.XXXX, ktorý sa N. republika, ako členský štát EÚ, zaviazala dodržiavať. K. ani obranu žalovaného, v rámci ktorej žalovaný čiastočne poprel svoje zavinenie na predmetnej dopravnej nehode súd považuje za nedôvodnú. XX. N. v konaní mal preukázané, že k motorovému vozidlu žalovaného nebola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedené ani sám žalovaný nijak nespochybňoval. W. § 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. ukladá povinnosť pri tuzemskom motorovom vozidle tomu, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo tomu, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch tomu, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak ku vozidlu ktorým bola spôsobená škoda, nebola uzatvorená zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uhrádza vzniknutú škodu podľa § X4 ods. 2 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. N. kancelária poisťovateľov, teda žalobca. J. ak N. kancelária poisťovateľov uhradí škodu vzniknutú nepoisteným motorovým vozidlom, má podľa § X4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. právo na náhradu toho čo plnil za toho, kto zodpovedá za škodu. K. § 24 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ku ktorému nebola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovedá osoba, ktorá má povinnosť zmluvu uzatvoriť. Ak by teda povinná osoba, žalovaný, ktorý bol v dokladoch k predmetnému vozidlu zapísaný ako držiteľ vozidla od XX.XX.XXXX a ktorý bol držiteľom vozidla aj v čase dopravnej nehody, zmluvu uzatvoril, potom by škodu uhradila poisťovňa s ktorou by bola zmluva uzatvorená. H. tomu tak nebolo, škoda bola uhradená z prostriedkov žalobcu, na ktorého súčasne prechádza právo regresu, právo vymáhať uhradenú škodu od osoby, ktorá svoju povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu nesplnila, teda žalovaného. J. voči žalovanému bola povolená reštrukturalizácia, prihlásil si žalobca dôvodne svoj nárok voči žalovanému do reštrukturalizácie. XX. Čo sa týka výšky škody, ktorá bola rovnako popretá pre nepreskúmateľnosť, súd poukazuje na to, že žalobca dostatočne preukázal výšku poskytnutého plnenia partnerskej poisťovni v J., pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané postupné platby a to vo výške XX.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX, vo výške XX.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX, vo výške XX.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX, vo výške X.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX a vo výške X.XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX t. j. celkom XXX.XXX,XX eur, z ktorých si voči žalovanému neuplatnil sumu X.XXX,XX eur t. j. uplatnil si vyplatené plnenie vo výške XXX.XXX,XX eur. N. úpadcu poprel prihlásenú pohľadávku pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nepredloženie prekladu pripojených listinných dôkazov, avšak po ich pripojení a oboznámení sa s ich obsahom, súd dôvody na popretie pohľadávky žalovaného nezistil, preto v tejto časti žalobe v plnom rozsahu vyhovel. XX. J. reštrukturalizačný správca poprel prihlásenú pohľadávku ako celok pre jej nepreskúmateľnosť, súd preskúmaval aj úrok z omeškania, pričom zistil, že tento si žalobca prihlásil čiastočne dôvodne, čiastočne dôvodnosť preukázanú nemal. L. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na úhradu vyplateného plnenia vo výške XX.XXX,XX eur v lehote do XX.XX.XXXX, preto ak si žalobca uplatnil z tejto sumy úrok z omeškania až od XX.XX.XXXX uplatnil si ho od obdobia neskoršieho na aké mal nárok, pričom tento nárok bol aj do reštrukturalizácie prihlásený dôvodne a to v sume X.XXX,XX eur. S. žalobca poukazoval na to, že si uplatňuje úrok z omeškania zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX a to od nasledujúceho dňa od podania žaloby na súd. M. samotná žaloba nemá sama o sebe účinky výzvy, nakoľko tieto nastávajú až doručením žaloby dlžníkovi, pričom toto ani sám žalobca, kedy k tomu došlo netvrdil, preto ak si uplatnil úrok z omeškania iba odo dňa doručenia žaloby, dôvodnosť úroku z omeškania v tejto časti súd preukázanú nemal, súd nemal preukázané, kedy k výzve na plnenie došlo, preto ak bola pohľadávka popretá pre nepreskúmateľnosť, bola popretá v tejto časti dôvodne. XX. L. si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie X.XXX,- eur ako zaplatený súdny poplatok v súdnom konaní, ktorý bol rovnako pre nepreskúmateľnosť popretý. K tomuto žalobcom uplatnenému nároku súd uvádza, že súdny poplatok je súčasťou náhrady trov konania, s tým, že tento nárok vzniká až

právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa rozhodne o skončení konania vo veci samej v rámci ktorého sa zároveň rozhodne aj o trovách konania. N. poukazuje na rozhodnutie J. súdu ČR sp. zn. XXCdo/ XXX/XXXX, podľa ktorého: „J. na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu“. J. na náhradu trov konania je nárokom procesným a až rozhodnutím súdu o priznaní trov konania vzniká jednej strane sporu voči druhej strane pohľadávka. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o priznaní trov konania začína plynúť lehota na plnenie a až uplynutím lehoty na plnenie určenej v rozhodnutí o priznaní trov konania sa stáva táto pohľadávka splatnou. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu trov konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu a teda rozhodnutie o priznaní trov konania má konštitutívnu povahu. O trovách konania sa rozhoduje v konkrétnom súdnom konaní a rozhoduje o ňom konajúci súd. Až právoplatným rozhodnutím predmetného súdu vydanom v predmetnom konaní vzniká pohľadávka žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania, pretože až právoplatným rozhodnutím je vo výroku rozhodnutia, priznané právo na náhradu trov konania, ako aj podľa súčasnej právnej úpravy, ďalším výrokom rozhodnutia rozhodnuté o výške náhrady trov konania, pričom súčasťou trov konania aj zaplatený súdny poplatok a tomuto právu následne zodpovedá povinnosť neúspešnej strany sporu priznané a vyčíslené trovy nahradiť. K. vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázanú existenciu rozhodnutia, ktorým by žalobcovi proti žalovanému bol priznaný nárok v uplatnenej výške na náhradu trov konania, súd žalobu v tejto časti zamietol. N. okrem toho poukazuje aj na to, že ak napríklad dôjde k zastaveniu konania, už z akýchkoľvek dôvodov, potom prichádza do úvahy vrátenie zaplateného súdneho poplatku žalobcovi (nakoľko žalobca ako trovy konania uviedol, že ide o súdny poplatok), pričom aj v tomto kontexte by priznanie súdneho poplatku ako náhrady trov konania pred vydaním rozhodnutia o trovách konania, nebolo správne. XX. N. vykonal dokazovanie v predmetnej veci na základe návrhov tak, že vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu v konaní predniesli, okrem výsluchov žalovaného a svedka Z.. O. I.. N. mal za to, že dokazovanie vykonané listinnými dôkazmi bolo dostatočné na zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie v predmetnej veci, vykonaním žalovaným navrhnutých dôkazov by k podstatnej zmene skutkového stavu nemohlo dôjsť takým zásadným spôsobom, aby to mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. K. súd vyhodnotil dôkazy navrhnuté žalovaným ako dôkazy v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a dokazovanie týmto spôsobom neuskutočnil a navrhnuté dôkazy nevykonal. XX. K. § X55 odsek X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. K. § 255 odsek 2 C.sp. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. K. § X62 ods.1, ods.2 U. sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 U. sporového poriadku a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní takmer plne úspešný, neúspešný bol iba v časti príslušenstva prihlásenej pohľadávky, priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.