Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou, v právnej veci žalobcu: W. X. Y., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť G. H., bez dokladu totožnosti, za účasti maloletých detí: 1. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G. H., bez CD, muž, 2. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G. H., bez CD, žena, 3. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G. H., bez CD, muž, toho času umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpení Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 307 988 41, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o správnej žalobe voči rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-230-008/2016-AV zo dňa 15.07.2016, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-230-008/2016-AV zo dňa 15.07.2016 žalovaný podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) z.č. 404/2011 Z.z. (ďalej len „ZoPC“) rozhodol tak, že zaistil žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.11.2016 v ÚPZC X.. Zaistené s ním boli aj maloleté deti.

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 09.07.2016 v čase o 00.25 hod. spozorovala hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Rusovce vozidlo, ktorého osádka tvoril aj účastník konania sa presúvali po W. J. smerom do W. - F.. Na W. ul. na úrovni objektu X. sa rozhodli vozidlo zastaviť zákonným spôsobom, a to za použitia zvláštneho výstražného a zvukového znamenia, a to najprv za použitia svetelného znamenia a znamením STOP, načo osádka reagovala takým spôsobom, že vozidlo prudko zrýchlilo, prešlo železničné priecestie na konci H. a pokračovalo v smere do U.. Následne bolo použité aj zvukové výstražné znamenie, na ktoré osádka taktiež nereagovala a vo vysokej rýchlosti kľučkovala po ceste, pričom sa snažila miestami vybrzdiť vozidlo polície, ktoré ju prenasledovalo. Počas prenasledovania došlo skoro ku kolízii s iným motorovým vozidlom na križovatke F. - U., nakoľko prenasledované vozidla nerešpektovalo dopravné značenie a prechádzalo cez danú križovatku v rýchlosti cca. 160 km/h.

Po prejdení U. vozidlo opätovne nezastavovalo a preto sa hliadka Obvodného oddelenia Rusovce rozhodla na viadukte - moste mimo zastavanej časti použiť služobnú zbraň v zmysle § 60 písm. e), f) zákona číslo 171/1993 Z. z. o policajnom zbore varovný výstrel do vzduchu. Účastník konania spolu s osádkou ani na túto výzvu nereagoval a vozidlo pokračovalo v jazde, pričom prešlo vedľa starej budovy hraničnej polície na F. J.. XX, kde dostalo šmyk, ale podarilo sa mu vrátiť na vozovku a pokračoval ďalej.

Počas úniku neustále kľučkovalo a unikalo vo vysokej rýchlosti. Následne prešlo cez viadukt - most nad diaľnicou D2, kde bola opätovne použitá služobná zbraň - druhý varovný výstrel do vzduchu na ktorý osádka vozidla opäť nereagovala.

Po ďalšom prenasledovaní došlo k nehode prenasledovaného vozidla. Účastník konania bol následne prevezený spolu so svojimi maloletými deťmi sanitkami do Detskej fakultnej nemocnice na O., kde boli hospitalizovaní z dôvodu zranení maloletých. Hospitalizácia maloletých s ohľadom na ich zranenia trvala do 15.07.2016 a po vykonaní odborných vyšetrení bolo rozhodnuté ošetrujúcim lekárom, že ďalšie liečba si nevyžaduje hospitalizáciu a boli v čase o 10.00 hod. prepustení.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru, ak existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť ihneď, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Účastník konania, ako štátny príslušník tretej krajiny, má medzinárodnými dohovormi, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu a ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru a verejného poriadku. Využívanie týchto prostriedkov v aplikovanej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru či už z pohľadu ochrany zdravia a života, ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti ktorú si spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje. Účastník konania má poskytnuté právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru v ktorom po prvý krát požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. Účastník konania napriek tejto skutočnosti nerešpektuje medzinárodného právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny. Z uvedeného má správny orgán za to, že v prípade účastníka konania je potrebné preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú účastník konania na území schengenského priestoru žiada na území Maďarska. Príslušné na preskúmanie tejto žiadosti je Maďarsko. V prípade, ak sa zistia dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany účastníka konania, je potrebné účastníkovi konania takúto ochranu bezodkladne udeliť a tým účastníkovi konania umožniť zdržiavať sa na území Maďarska, prípadne iných území schengenského priestoru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Účastník konania bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarska, cez územie Slovenskej republiky do Spolkovej republiky Nemecko. Svojím konaním, teda neoprávnene opustil Maďarsko. V jeho prípade teda existuje riziko úteku, nakoľko účastník konania nezotrval ani na území Maďarska, kde žiadal o medzinárodnú ochranu, ako aj skutočnosť, že na území Slovenskej republiky sám nevyhľadal pomoc ale bol zadržaný hliadkou polície počas tak ako je už vyššie uvedené. Z vyjadrenia účastníka konania taktiež vyplynulo, že účastník konania sa chce dostať do cieľovej krajiny, ktorou je Rakúsko. Účastník konania rovnako uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva, že je ochotný za každú cenu sa dostať do tejto krajiny a v prípade, ak bude mať možnosť, existuje dôvodná obava že bude pokračovať v ceste do tejto krajiny.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, je v článku 7 uvedené, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná alebo, ak dotknutá osoba predstavuje riziko

pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. Ako už je vyššie uvedené vo vzťahu k účastníkovi konania nie je možne postupovať v zmysle odseku 1 predmetného článku 7 Smernice.

Podľa čl. 24 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/20013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov ak sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu bola v jednom členskom štáte zamietnutá konečným rozhodnutím, zdržiava na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt, tento iný členský štát môže buď dožiadať prvý členský štát, aby prijal dotknutú osobu späť, alebo uskutočniť konanie o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES.

Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Dublinského dohovoru a konštatuje, že účastník konania nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že správny orgán môže uvedené oprávnenia využiť počas konania vo veci administratívneho konania čo v tomto konkrétnom prípade absentuje.

Správny orgán mal taktiež za to, že v prípade účastníka konania a jeho doterajšieho konania je potrebné zabezpečiť jeho prípravu alebo výkon jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru formou zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.

Správny orgán sa pri umiestňovaní maloletých P. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G. H., bez CD, muž, Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G. H., bez CD, žena a P. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník G. H., bez CD, muž do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov X. zaoberal aj dohovorom o právach dieťaťa, kde sa v článku 9 pod názvom Odlúčenie od rodičov uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších noviel starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Pri svojom rozhodovaní vo vzťahu k maloletým sa správny orgán opieral o dôkazné prostriedky, ktoré vyplývajú z písomných dokumentov vydaných štátnymi orgánmi Maďarska ako aj samotným vyjadrením účastníka konania.

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje správny orgán dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný. Túto dĺžku zaistenia správny orgán však predbežne ohraničil na čas najviac do 15.11.2016. Počas tejto doby správny orgán vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie do príslušného členského štátu podľa Dublinského dohovoru. V uvedenom prípade je oprávnené konať Dublinské stredisko, ktoré počas konania môže zistiť nové skutočnosti, ktorými môže byť, že účastník konania v minulosti žiadal o azyl aj v iných členských krajinách a krajinou zodpovednou za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu môže byť práve táto členská krajiny. Z dôvodu existencie značného rizika úteku je potrebné však zaistiť dostupnosť účastníka konania v tomto konaní Dublinského strediska, ktoré je zabezpečené práve formou inštitútu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Rovnako sa počas zaistenia účastníka konania okrem uvedených úkonov musí pripraviť a zabezpečiť akceptácia prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj o personálne zabezpečenie.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Uvedené však v žiadnom prípade neovplyvňuje povinnosť správneho orgánu, podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas účel zaistenia účastníka konania. V prípade ako príslušný orgán, ktorým je Dublinské stredisko zistí, že nie je možný postup podľa Dublinského dohovoru, Dublinské stredisko ihneď informuje správny orgán a zariadenie v ktorom je účastník konania umiestnený a účastník konania bude prepustený zo zaistenia.

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, je v článku 7 uvedené, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná alebo, ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. Ako už je vyššie uvedené vo vzťahu k účastníkovi konania nie je možne postupovať v zmysle odseku 1 predmetného článku 7 Smernice.

Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov správny orgán konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu vedenému Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Dublinské stredisko o prevoze podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/20013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nakoľko je preukázané, že účastník konania je v súčasnej dobe žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarska. Samotný základ pre začiatok konania o zaistení na účel výkonu jeho prevozu z územia Slovenskej republiky na územie Maďarska je skutočnosť, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarska čo bolo potvrdené lustráciou v IS MIGRA. K výkonu prevozu podľa osobitného predpisu priamo slúži inštitút zaistenia.

Proti rozhodnutiu žalovaného zástupca žalobcu podal správnu žalobu v zákonnej lehote.

Žalobné dôvody:

- zaistenie žalobcu a jeho detí je neúčelné a neefektívne,

- v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedená krajina, do ktorej má byť žalobca vyhostený,

- v odôvodnení rozhodnutia absentujú skutočnosti, ktoré by preukazovali vstup cudzinca od jeho úteku až po jeho zadržanie na územie niektorého zo štátov EÚ,

- žalobcovi by mal byť udelený tolerovaný pobyt,

- ak je cudzinec nevyhostiteľný, jeho zaistenie je neefektívne a neúčelné,

- dublinské konanie bolo zastavené, MĽR ho odmietla prijať, zaistenie je v rozpore s čl. 5 ods.1 písm.f) Dohovoru o základných ľudských právach,

- žalobcovi mala byť určená lehota na vycestovanie alebo daná možnosť odkladu výkonu rozhodnutia o vycestovaní,

- nesúhlas s rizikom úteku, rozhodnutie nedostatočne odôvodnené,

- žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal s čl.3 bod 1, čl. 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa,

- neodôvodnená dĺžka zaistenia.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 28.7.2016.

Dôvodom zaistenia žalobcu bolo zabezpečenie prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/20013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarska.

Žalobca v žalobe uvádza, že má za to, že zaistenie maloletých detí žalobcu nie je v ich najlepšom záujme, a teda rozhodnutie žalovaného je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Žalovaný vec nesprávne posúdil.

K uvedenému žalovaný uvádza, že spolu so žalobcom boli do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce umiestnené aj jeho tri maloleté deti, pričom všetci boli účastníkmi dopravnej nehody, kedy prevádzač, ktorý ich prevážal vo vozidle unikal pred hliadkou polície pričom spôsobil dopravnú nehodu. Deti žalobcu boli hospitalizované v NSP O., kde po prepustení boli prevezené spolu so žalobcom do zariadenia v X.. Treba uviesť, že maloleté deti žalobcu nie sú zaistené, ale iba umiestnené so svojim otcom. ÚPZC X. je útvarom, ktorý je priamo určený pre umiestňovanie rodín s deťmi pričom sú tu pokryté všetky potreby týkajúce sa maloletých cudzincov, ako aj ich rodičov. Žalobca má za to, že zaistenie nie je v najlepšom záujme maloletých cudzincov. K tomuto uvádzame, že podľa vyjadreného názoru žalobcu nemôže byť zaistený žiadny cudzinec, ktorý má svoje vlastné deti, nakoľko nie je v ich záujme byť zaistený a taktiež ani nie je v ich záujme žiť oddelene od svojich rodičov. Žalovaný považuje tento názor za scestný. Taktiež je nutné uviesť, že maloletí cudzinci boli prepustení po liečbe z nemocnice, kde sa zotavovali z havárie vo vozidle. V ÚPZC X. majú zabezpečenú lekársku pomoc, lekárske prehliadky, stravu a podobne. V prípade nezaistenia, resp. prepustenia žalobcu zo zaistenie je reálne riziko, že jeho maloleté deti nebudú mať zabezpečenú žiadnu potrebu a budú vystavené viacerým rizikám nakoľko zo spisu vedenom k žalobcovi je zrejmé, že tento nemá dostatočnú finančnú hotovosť na pokrytie všetkých nákladov a taktiež ani nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky.

V ostatnej časti správnej žaloby žalobca poukazuje na viacero rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, Rozsudky Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutia iných členských krajín. Ďalej poukazuje na Maďarsko ako na nebezpečnú krajinu, ako aj na možnosť, že žalobca bude vrátená na územie Srbska.

Žalovaný má za to, že Maďarsko ako krajina Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj schengenského priestoru, je plne bezpečná krajina, nepretrváva v nej žiadny vojnový konflikt a nie sú tu ohrozené žiadne práva cudzincov. Ide plne o bezpečnú krajinu, kde budú všetky práva a všetky potreby žalobcu ako aj jeho maloletých detí plne vybavené. Taktiež keď Maďarsko usúdi za potrebný odsun žalobcu na územie Srbska treba uviesť, že aj táto krajina je plne bezpečná a zabezpečí plnú pomoc žalobcovi. Na žalobcu treba hľadieť aj v inom kontexte a to, že ako vyhlasuje o sebe je osobou, ktorá žiada o medzinárodnú ochranu, čoho dôkazom je žiadosť o takúto ochranu na území Maďarska, pričom žalobca mal na tomto území zotrvať do doby preskúmania a rozhodnutia v tejto žiadosti, čo však on nerešpektoval, ale túto krajinu svojvoľne opustil. Žalobca počas jeho cesty z domovskej krajiny sa nachádzal na území viacero bezpečných krajín, pričom ako človek utekajúci pred ohrozením života by mal byť v pozícií osoby, ktorá je rada, že už jej nehrozí bezprostredné ohrozenie a nie aby si sám určoval krajinu, v ktorej chce žiadať o ochranu. Z tohto dôvodu možno hľadieť na žalobcu ako na ekonomického migranta.

Ďalej žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie účelnosti zaistenia v samotnom rozhodnutí o zaistení. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava ako žalovaný má za to, že rozhodnutie je vecne správne a riadne odôvodnené.

Na základe vyššie uvedeného Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako žalovaný žiada Krajský súd v Košiciach, aby správnu žalobu rozsudkom zamietol ako nedôvodnú.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 221 a nasl. Správneho súdneho poriadku zistil, že žalobe nebolo možné vyhovieť.

Podľa ust. § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

Žalobca žiadal rozhodnúť o správnej žalobe podľa ust. § 221 ods. 1 SSP.

V danej veci bolo správnym orgánom vydané rozhodnutie o zaistení žalobcu, s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. c), v nadväznosti na ust. § 84 ZoPC dňa 15.7.2016.

Žalobca v podanej žalobe sa odvolal na medzinárodné dohovory, judikatúru NS SR v azylovom konaní, ako aj vo veciach zaistenia a právnu argumentáciu týkajúcu sa ust. § 88 ods. 1 písm. b/, c/ ZoPC.

Súd k žalobným námietkam zaujal stanovisko, že aj napriek absentujúcom odôvodnení žalovaného vo veciach maloletých detí, teda Dohovoru o právach dieťaťa, súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

V danom prípade žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/, § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť z územia Slovenskej republiky prevezený podľa Dublinského dohovoru. Uvedené by sa nemohlo realizovať bez zaistenia z dôvodu, že cieľovou krajinou žalobcu nie je Slovenská republika a jeho útek z krajiny pôvodu /G./ nasvedčuje tomu, že bez kontroly prechádzal hraničné priechody EÚ bez jeho legalizácie v ďalších krajinách EÚ. Nevyčkanie ukončenia azylového konania v žiadanej krajine jednoznačne nasvedčuje tomu, že je preukázaná existencia rizika úteku migrujúceho utečenca, preto, ak žalovaný realizuje jeho vyhostenie akýmkoľvek spôsobom, či podľa medzinárodnej dohody alebo osobitného predpisu, je reálne zaistenie najmä aj v prípade príslušníkov jeho rodiny, ktorí počas zaistenia majú zabezpečené ubytovanie, je chránený ich život a zdravie, ktoré by bez finančných prostriedkov garantované nemali.

Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu.

Žalobca nežiadal o azyl na území Slovenskej republiky. V danom prípade prepustením zo zaistenia by sa mohlo zmariť konanie o administratívnom vyhostení, čo preukazuje samotné konanie žalobcu. Dôvod pre zaistenie žalobcu existuje a súd zdôrazňuje, že medzinárodná právna ochrana žalobcu prichádza do úvahy vo veciach zaistenia iba v tom prípade, ak je preukázaná legalita pobytu utečenca na území cudzieho štátu a je dôvodné očakávať, že bude ukončené azylové konanie alebo iné konanie na základe ZoPC . Uvedené platí aj pre rodinných príslušníkov takto zaistených utečencov.

Utečenci, ktorí používajú na zabezpečenie prechodu /úteku/ rôzne hraničné prechody v rôznych krajinách EÚ, prostredníctvom prevádzačov, nevyčkajú azylové konanie na území prvého štátu po odchode z krajiny pôvodu, uvedeným spôsobom nemôže byť týmto utečencom poskytnutá primeraná ochrana na území ďalšieho štátu, kde sa ocitnú nelegálnym spôsobom, pretože to neumožňuje sekundárna právna úprava tohto štátu, tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ak by súdy v uvedených prípadoch prepúšťali zo zaistenia takto zaistených utečencov, nastala by nekontrolovateľná situácia, ktorá by negatívne ovplyvnila rozhodovaciu činnosť správnych a súdnych orgánov, ako aj samotnú bezpečnosť štátov EÚ.

Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

Účelom zaistenia teda bolo realizovať jeho prevoz, čo podľa názoru súdu zákonné ust. § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC tomu neodporovalo.

Dĺžka zaistenia je v danom prípade orientačná, bola riadne odôvodnená a preto súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tomto smere nezistil.

Z obsahu zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-230-006/2016-AV zo dňa 15.07.2016 vyplýva, že počas prevádzania mali dopravnú nehodu, ich cieľovou krajinou bolo H..

Podľa ust. § 229 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.

Žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 167 ods. 1, v spojení s § 175 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.