Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-270-2016.pdf
PDF · 96.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/270/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. R., X.. XX.X.XXXX, F. Č..G.. XX, v konaní o zaplatenie 381,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 83,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 44,96 € od 26.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 38,14 € od 26.4.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 381,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49,16 € od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 44,96 € od 26.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 38,14 € od 26.4.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 248,95 € od 26.2.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti Slovak Telecom, a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telecom, a.s., ako podnik v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon č. 351/2011 Z.z.) uzavrel so žalovanou ako účastníčkou zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 19.4.2012. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala platiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Žalobca žalovanej za poskytnuté služby v období 8.1.2013 - 7.4.2013 fakturoval 132,26 € a zmluvnú pokutu 248,95 € za fakturačné obdobie 8.1.2014 - 7.2.2014, ktoré sumy žalovaná neuhradila. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 2.8.2016 požiadala o možnosť splatiť žalovanú sumu v mesačných splátkach vo výške 15 €/splátka, pretože je nezamestnaná a spolu s manželom poberá dávku v hmotnej núdzi. Jej príjem nie je dostatočný na to, aby pohľadávku uhradila jednorazovo.
2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s § 297 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 9.8.2016.
5. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav: Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 19.4.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby v Zmysle programu Naj 200 špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a všeobecných podmienkach.
6. Právny predchodca žalobcu následne vyúčtoval žalovanej za užívanie telekomunikačných služieb nasledovné faktúry:
- za služby poskytnuté od 8.1.2013 do 7.2.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25.2.2013 na sumu 49,16 €,
- za služby poskytnuté od 8.2.2013 do 7.3.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25.3.2013 na sumu 44,96 €,
- za služby poskytnuté od 8.3.2013 do 7.4.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25.4.2013 na sumu 38,14 €. Okrem toho faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.2.2014 fakturoval žalobca žalovanej zmluvnú pokutu 248,95 €.
7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu označeného v záhlaví tohto rozsudku.
8. Súd mal za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka a to najmä podľa § 52 a nasledujúcich, podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., tento zákon upravuje a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, b) podmienky na používanie rádiových zariadení, c) reguláciu elektronických komunikácií, d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, e) ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, f) efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, g) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí, h) ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a i) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
10. Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 44 ods. 2 a nasledujúcich zákona č. 351/2011 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže podnik je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a účastník je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
12. Doloženými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol platne založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania elektronických komunikačných služieb v sieti právneho predchodcu žalobcu. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou žalovanej uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 83,10 €, ktorá v súčte predstavuje cenu služby za obdobie od 8.2.2013 do 7.4.2013 fakturované žalovanej faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Žiadosti žalovanej o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach súd nevyhovej pretože suma, na ktorú zaplatenie žalovanú zaviazal je oproti nároku žalobcu uvedeného v žalobe podstatne nižšia a žalovaná ani nijakým spôsobom súdu nezdokladovala svoje sociálne pomery, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Faktúry za poskytnuté služby č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX žalovaná nezaplatila v lehote splatnosti, preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
15. K cene služieb poskytnutých žalobcom žalovanej za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013, ktoré boli žalovanej fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.2.2013 na sumu 49,16 € súd uvádza nasledovné :
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. V danom prípade ako už bolo uvedené sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu so žalovanou ako právnická osoba, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti bolo i poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaná v tomto právnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ, spotrebiteľ.
18. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
19. Do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo zákonom č. 102/2014 Z.z. zavedené nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Účinnosť toto ustanovenie nadobudlo dňa 1.5.2014, teda súdy od tohto dátumu musia z úradnej povinnosti a to aj v konaniach začatých pred 1.5.2014 na uvedené skutočnosti prihliadať, pretože ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá súdu vo veci, v ktorej ešte meritórne nerozhodol, aby aplikoval predmetné ustanovenie zákona, teda platí to aj v prejednávanej veci. Súd v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. teda musí už z úradnej povinnosti prihliadať jednak na premlčanie, ale aj na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu. Zaoberať premlčaním sa môže bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), bližšie už neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.
20. Splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 49,16 € bola 25.2.2013. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka došlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie faktúry plynutím 3 rokov odo dňa jej splatnosti, pričom žaloba bola na poštovú prepravu podaná dňa 9.3.2016. Po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu preto žalobcovi s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nebolo možné priznať žalovanú sumu 49,16 € s prísl., preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.
23. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenia § 53 sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu, nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.
24. V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Žalovaná nemala nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si právny predchodca žalobcu uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho, aby žalovaná mala možnosť ovplyvniť jej výšku. Právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € faktúrou, na ktorej nie je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola žalovanej táto zmluvná pokuta fakturovaná a žalobca súdu nešpecifikoval k akému porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany žalovanej, ktoré by malo za následok fakturovanie zmluvnej pokuty. Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená v zmluve o pripojení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi stranami, nakoľko dáva žalobcovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a tým výrazne oslabuje postavenie druhej strany konania - spotrebiteľa, ktorý tak nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese. Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovanej bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Navyše neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/132/2011. Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 € s prísl. nie je dôvodný, preto v tejto časti žalobu zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola síce v konaní výrazne úspešnejšia, podľa obsahu spisu jej ale žiadne trovy nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.