Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-101-2016.pdf
PDF · 93.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/101/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Q., A. XXX, o zaplatenie 462,87 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 213,92 eura s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 72,02 eura od 26.2.2013 do zaplatenia, s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,25 eura od 26.3.2013 do zaplatenia, s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,86 eura od 26.4.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie 109,95 eura zastavuje.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 462,87 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že medzi ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému, ktorému boli právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry na sumu 43,79 eura, 72,02 eura, 60,25 eura, 37,86eura a na sumu 248,95 eura, ktoré nezaplatil.
2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
3.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe v znení čiastočného späťvzatia žaloby.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami a cenníkom, faktúrami a podrobným mesačným výpisom, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusom o zmier, späťvzatím žaloby a vyjadrením žalobcu, dodatkom k zmluve o pripojení a zistil l tento skutkový a právny stav:
5.Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola dňa 18.11.2011 uzatvorená Zmluva o pripojení, Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 18.11.2011. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý program služieb PODĽA SEBA 3 NAJ. V Dodatku k Zmluve v Tabuľke č.1 bol dohodnutá
zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura. Žalovanému bolo poskytnuté telekomunikačné zariadenie Nokia C5 - 00 MP5 za kúpnu cenu 1 eur a doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov. Podľa Cenníka mobilných telefónov bola skutočná cena tohto zariadenia 139 eur. Žalobca zobral návrh späť v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 109,95 eura. Žalovanému boli vystavené nasledovné faktúry : na sumu 43,79 eura, splatná dňa 25.1.2013, a to titulom poskytnutých hlasových a nehlasových služieb, na sumu 72,02 eura, splatná dňa 25.2.2013 titulom poskytnutých služieb, na sumu 60,25 eura, splatná dňa 25.3.2013 titulom poskytnutých služieb, na sumu 37,86 eura, splatná dňa 25.4.2013 titulom poskytnutých služieb a na sumu 248,95 eura, splatná dňa 25.1.2014 titulom zmluvnej pokuty, ktoré žalovaný nezaplatil. Pohľadávka voči žalovanému bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpená na žalobcu.
6.Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
7.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
8.Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
9.Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
12.Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13.Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17.Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18.Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
19.Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20.V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnutie telekomunikačných služieb a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobu súd považoval sčasti za podanú dôvodne a s časti nedôvodne a v časti zaplatenia sumy 213,92 eura / titulom nezaplatených vystavených faktúr za poskytnuté hlasové a nehlasové služby / vyhovel, pretože mal za to, že právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení poskytol žalovanému službu, za čo bol žalovaný povinný zaplatiť vystavené faktúry , čo neurobil a preto ho k tejto povinnosti zaviazal súd tak ako je popísané v žalobe a vo vyššie uvedenom skutkovom stave, pričom nárok žalobcu bol preukázaný listinnými dôkazmi - faktúrami na sumu 43,79 eura, 72,02 eura, 60,25 eura a 37,876 eura, spolu 213,92 eura. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Počiatok omeškania je uplatnený správne, je to deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr, správna je požadovaná výška úroku z omeškania s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 0,75 %. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 109,95 eura súd konanie zastavil s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a ustanovenie § 145 ods. CSP a vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, pretože žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ/. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by sa malo jednať o kompenzáciu škody, pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie
veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Za škodu však nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobca, resp. jeho právny predchodca tento predával MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.
21.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.