Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10P-35-2022.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci starostlivosti súdu o malol. W. I., B.. XX.XX.XXXX, X.: O.. Č.. S. L. J. H. G. J. U., B. I., B.. XX.XX.XXXX, X.: O.. Č.. S. L. J. H. G. J. U., deti rodičov: matka: H. I., B.. XX.XX.XXXX, X.: W. S. XXXX/XX, J. U., t. č. na neznámom mieste, otec: neuvedený, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda o nariadení ústavnej starostlivosti nad malol. deťom, takto
rozhodol:
I. Súd nad maloletým W. I., B.. XX.XX.XXXX a B. I., B.. XX.XX.XXXX nariaďuje ústavnú starostlivosť, ktorá sa vykoná v Centre pre deti a rodiny Dunajská Streda, Nezábudková 474/3, 929 01 Dunajská Streda od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Matka je povinná platiť na výživu malol. detí sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení, do Centra pre deti a rodiny Dunajská Streda, Nezábudková 474/3, 929 01 Dunajská Streda, v ktorom sú deti umiestnené, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom doručenia tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním zo dňa 03.05.20022 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately („navrhovateľ“) návrh o nariadenie ústavnej starostlivosti nad malol. deťmi I. W. H. B. s odôvodnením, že malol. deti na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia tunajšieho súdu 9P/70/2021-24 zo dňa 26.10.2021 boli dočasne umiestnení do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu do Centra pre deti a rodiny Sereď, so sídlom Andreja Hlinku 113, Sereď od 21.10.2021. Malol. deti sa narodili z partnerského vzťahu matky, otec v ich rodnom liste nie je uvedený. Vzhľadom na to, že matka sa riadne nepostarala o malol. deti, jej konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Nikolas sa narodil dňa 11.09.2021. Dňa 04.10.2021 vykonal navrhovateľ šetrenie na podnet pediatričky vo veci starostlivosti o malol. deti, ktorá oznámila, že malol. B. má hematómy na líci a nedá sa vylúčiť fyzické týranie dieťaťa zo strany rodičov, resp. domnelého otca, nakoľko matka ako aj jej partner sú užívateľmi omamných látok. Na základe takto vykonaného šetrenia malol. deti boli dočasne umiestnené v Centre pre deti a rodiny v Seredi. Vzhľadom neovládania slovenského jazyka boli premiestnené do Centra pre deti a rodiny Dunajská Streda so sídlom: Nezábudková, Dunajská Streda. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, matka ani raz neprejavila vážny záujem o malol. deti, nenavštívila ich v Centre pre deti a rodiny v Dunajskej Strede, hoci býva v Dunajskej Strede a z toho dôvodu navrhovateľ podal návrh na nariadenie ústavnej výchovy nad malol. deťmi s tým, že sú splnené na to podmienky.
2. Sú vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to rodnými listami malol. detí, uzneseniami o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. XP/XX/XXXX-XX, XP/XX/ XXXX-XX, XPXX/XXXX-XXX, XP/XX/XXXX-XXX vydané Okresným súdom Dunajská Streda, správou zo šetrenia výchovného prostredia malol. detí a bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
3. Podľa ust. § 31 CMP - súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinný.
4. Podľa ust. § 36 CMP - súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné zistenie skutočného stavu veci.
5. Podľa § 54 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
6. Podľa ust. § 55 ods. 2 Zák. o rodine, ak súd nariadi ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov, tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o malol. dieťa.
7. Podľa ust. § 81 ods. 1, 2 Zák. o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení malol. Dieťaťa, do náhradnej osobnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať malol. dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinným podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné malol. dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet malol. dieťaťa.
8. Plnenie vyživovacej povinnosti matky k deťom je jej zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Matka prispieva na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade matky. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine).
9. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods.1 zák. o rodine).
10. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 zák. o rodine).
11. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
12. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
13. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že starostlivosť matky o malol. deti je absolútne nedostatočná. Preto je jednoznačne v ich záujme umiestnenie do ústavnej starostlivosti, kým matka nepreukáže zmenu svojho správania a životosprávy, že je dostatočne zodpovedná voči svojim deťom a zmenu v jej prístupe k starostlivosti a budúcnosti jej maloletých detí a že zabezpečí vyhovujúce výchovné prostredie, v ktorom je schopná postarať sa a vychovávať svoje deti a zabezpečiť im aspoň základné odôvodnené potreby. Keďže neboli zistené žiadne osoby, vhodné k prevzatiu deti do svojej starostlivosti, súd rozhodol o ich umiestnení do ústavu. Vyživovacia povinnosť matky k maloletým deťom naďalej trvá. Súd s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery matky rozhodol o výške výživného na hranici zákonom určenej minimálnej výšky výživného.
14. Podľa ust. § 52 CMP súd rozhodol o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).