Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/85/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Igor Száraz, IČO: 43160115, so sídlom v Branči, Družstevná 317/2, zastúpený: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, IČO: 42205735, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 04.03.2014 sp. zn. SR 09051/13.

Súd odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 04.03.2014 sp. zn. SR 09051/13.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa doručeným návrhom zo dňa 09.04.2014 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 09051/13 zo dňa 04.03.2014. Zrušenia sa domáhal z dôvodov uvedených v §40 ods. 1 písm. c), g) a j) zák. č 244/2002 Z.z. ako aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky ako pomenoval rozhodcovskú zmluvu, ktorú považoval za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi a smernicou Rady 19/13/EHS. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Namietal, že rozhodca ignoroval predpisy na ochranu spotrebiteľa.

2. Okresný súd rozsudkom zo dňa 19.06.2014 návrhu vyhovel. Krajský súd v Nitre na základe odvolania žalovaného nestotožniac sa s procesným postupom Okresného súdu Nitra rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil. Okresný súd následne postupoval procesne podľa pokynu krajského súdu a následne vo veci opäť rozhodol v neprítomnosti strán podľa § 180 CSP.

3.Do prvého rozhodnutia Okresný súd zistil tento skutkový a právny stav: Žalobca ako živnostník s odporcom uzavrel zmluvu o úvere dňa 10.09.2012 a v rovnaký deň samostatnú rozhodcovskú zmluvu. V súčasnosti má navrhovateľ prerušené živnostenské oprávnenie. V rozhodcovskom rozsudku je žalobca uvádzaný ako živnostník. Medzi účastníkmi bolo sporné, či je žalobca ako živnostník spotrebiteľ, a teda či je Okresný súd Nitra miestne príslušný. Podľa žalovaného použil žalobca úver na podnikanie, resp. na tento účel boli peniaze poskytnuté. Žalobca uvádzal, že už jeden úver od žalovaného mal na živnosť. Požičiaval vtedy peniaze kamarátovi. Predmetný úver si bral pre osobné potreby. Potreboval príbuzným vrátiť požičané peniaze, žiadne údaje pri podpisovaní zmluvy nedával. Nevedel, čo všetko

podpisuje, k notárovi išiel overiť podpis po čom dostal peniaze. Všetko vybavoval so zástupcom žalovaného. Bol ochotný vrátiť požičanú sumu, nie však neprimerané úroky. Zástupkyňa žalobcu namietala, že rozhodcovská zmluva bola súčasť úverovej zmluvy, žalobca nemal voľbu túto podpísať, alebo nepodpísať. Skôr ako mu boli poskytnuté peniaze vzdal sa práva na riadny súd. Rozhodcovský súd bol vopred určený. Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná žalovaným. Medzi účastníkmi v tom bola nerovnováha. Žalobca nemal vysvetlené čo rozhodcovská zmluva znamená a aké má následky. Nerovnováha bola aj v rozhodcovskom konaní, keď tohto sa nemal možnosť žalobca zúčastniť a na jeho vyjadrenie sa neprihliadalo. Zástupca žalovaného osobne úver s žalobcom vybavoval. Najprv bola spísaná žiadosť, ktorá bola schválená. Zmluvu o úvere žalobca podpísal a podpis overil u notára. Potom podpísal rozhodcovskú zmluvu a dostal peniaze. Taktiež podpísal zmenku. Podrobne žalobcovi vysvetlil rozhodcovskú zmluvu ako i zmenku a ich následky. Podľa smernice žalovaného ak nie je dlžník v pracovnom pomere, spisuje zmluvu ako živnostník. Oni nemajú možnosť zistiť na čo dlžník peniaze použije. Ak by nepodpísal žalobca rozhodcovskú zmluvu peniaze by nedostal. Žalovaný považoval rozhodcovskú zmluvu za platnú, táto nie je vylúčená ani pri spotrebiteľských vzťahoch. O poplatkoch v zmluve o úvere žalobca vedel, teda vedel si posúdiť hodnotu protiplnenia. Podľa žalovaného sa rozhodcovskou zmluvou žalobca nevzdal riešenia veci pred riadnym súdom SR. Žalobca žiadal odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s čím žalovaný nesúhlasil. Rozhodcovským rozsudkom bol žalobca okrem neuhradenej istiny zaviazaný na 91/25 % zmenkový úrok. Nárok žalovaný oprel o vystavenú zmenku.

4. Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: rozhodcovskou zmluvou zo dňa 10.09.2012, zmluvou o úvere zo dňa 10.09.2012, všeobecnými podmienkami, rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu, uznesením NS SR č.k. 6Cdo/3/2013, vyjadrením odporcu zo dňa 02.06.2014, originálmi zmlúv a originálmi rozhodcovskej zmluvy a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav: odvolaním žalovaného zo dňa 22.07.2014, uznesením KS v Nitre č.k. 8Co/290/2015-133 zo dňa 21.01.2016, uznesením č.k. 25C/85/2014-140 zo dňa 04.05.2016, ospravedlnením žalovaného zo dňa 02.08.2016 a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Súd právoplatne rozhodol, že námietke miestnej nepríslušnosti nevyhovuje.

6.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len " neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12.Podľa § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14.Podľa § 53a, ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe tejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

15.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

23.Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

24.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení

rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd, b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a), c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

25.Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

26.Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

27.Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

28.Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

29.Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

30.Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

31.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo

dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE/34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co/254/2008).

32.Žalovaný poskytuje za odplatu službu, žalobca túto službu využíval na základe žalovaným pripravenej zmluvy. Rovnaký formát zmluvy žalovaný poskytoval všetkým klientom. Ak nie je dlžník zamestnancom, automaticky podľa smernice žalovaného sa s ním spisuje zmluva ako s živnostníkom. Z úverovej zmluvy nevyplýva, že by žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodne činnosti či inej podnikateľskej činnosti. Žalovaným vopred naformulované tvrdenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania nemožno považovať za to, že by žalobca konal v rámci podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu by toto mohlo vyplývať z konkrétneho vyjadrenia žalobcu ako dlžníka a nie z jeho podpisu pod naformulovanou vetou žalovaného. Sudca má ešte širší názor, podľa ktorého i v prípade, že by si požičiaval živnostník peniaze všeobecne pre potreby podnikania, teda dal si ich do účtovníctva ešte neznamená, že nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah. O spotrebiteľa by nešlo, ak by pri nakladaní s požičanými peniazmi išlo o živnostníkov predmet činnosti. Ak však ide napríklad o murára požičanie peňazí nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti. Žalobca nemal možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať a to ani rozhodcovskú zmluvu. Je však pravdou, že žalobca sa o znenie zmlúv vôbec nezaujímal. Podstatné pre neho bolo poskytnutie peňazí, pričom by podľa názoru súdu podpísal čokoľvek. Zástupca žalovaného tvrdil, že všetko žalobcovi vysvetlil, čoho opak žalobca nepreukázal. Súd musí postupovať podľa právnych predpisov SR a Európskej únie a ich judikatúry. Spotrebiteľ ako účastník požíva väčšiu právnu ochranu ako má subjekt - osoba. Na druhej strane súčasná právna úprava vznikla na základe konania subjektov poskytujúcich služby spotrebiteľom, keďže tieto s poukazom aj na judikatúru často konali v neprospech spotrebiteľa (Krajský súd v Nitre napr. vo veciach sp. zn. 26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach sp. zn. 16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6CoE 167/2012, Najvyšší súd SR vo veciach sp. zn. 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010, rozhodnutia: NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, Ústavného súdu SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu strán pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu a súd mal za to, že je miestne príslušný. Následne o tom bolo aj právoplatne rozhodnuté, keď Okresný súd pôvodne s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011 nepovažoval za potrebné o tom samostatne rozhodnúť. Žalovaný v odvolaní voči prvému rozhodnutiu Okresného súdu žiadne nové skutočnosti ohľadne toho, že žalobca nie je spotrebiteľ neuviedol, prezentoval len svoj právny názor. Súd k tomu môže dodať, že opakovane už bolo žalovanému v podobných veciach súdom preukázané, že nebola vôľa dlžníka brať si úver ako podnikateľ, naopak žalovaný sa týmto spôsobom snažil obísť právne predpisy vzťahujúce sa na práva občanov ako spotrebiteľov, resp. ich nútil brať si úver ako podnikateľov, keď no to preukázateľne nemali vôľu. Pri označení žalobcu súd vychádzal zo skutočnosti, že živnosť má len prerušenú a v rozhodcovskom rozsudku je označený ako fyzická osoba živnostník. Tým sa zároveň otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.

33.Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).

34.Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

35. Podľa č.l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka ktorá nie je individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

36.Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

37.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

38.Ustanovenie § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( § 53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady " právo je umením dobrého a slušného". Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

39.Súd mal ohľadne údajne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy v zmysle cit. zák. ust. výhrady. Pokiaľ by súd nevyhovel žalobe, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

40.Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Súdom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa umožňuje skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou. Žalovaný mal predložiť navrhovateľovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech navrhovateľa. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej

možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci napr. zákon zmenkový a šekový č 191/1950 Sb.) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. K rovnakému záveru dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 ( uznesenie NS SR z 31.01.2013 sp.zn. 2 M Cdo 1/2012). Ak však žalobca nemal záujem počúvať, nemožno to posudzovať v neprospech žalovaného. Prípadná neinformovanosť však nebola podstatou vyhovenia tomuto návrhu. To, že v zmluve bola uvedená možnosť postupu riešenia sporu rozhodcovským súdom a riadnym súdom neznamená možnosť voľby spotrebiteľa. Najmä ak jednostranným podaním žaloby na rozhodcovský súd zaniká možnosť podať žalobu na všeobecný súd SR. Voľbu vykonal žalovaný samostatne. Dalo by sa akceptovať ak by v prípade vzniknutého sporu, nie pred ním, a obaja účastníci si zhodne vybrali rozhodcovský súd na riešenie ich sporu. Aká je to dohoda, i keď uzavretá samostatnou zmluvou, keď navrhovateľ má podpísať vopred určený rozhodcovský súd. To nie je dohoda v duchu citovaného zákona. Voči miestu rozhodcovského súdu v Bratislave súd nemal výhrady. Nitra nie je neprimerane ďaleko a nemožno predpokladať, že rozhodcovský súd je v každom okresnom meste. Žalobca mal len možnosť podpísať rozhodcovskú zmluvu a dostať úver alebo nepodpísať a nedostať úver. Chýbala slobodná voľba žalobcu. Žalobca aj keby rozhodcovskú zmluvu nepodpísal, mal mať možnosť dostať úver, takáto podmienka úveru bola v rozpore so zákonom teda i s citovanými predpismi o právach spotrebiteľa, podľa názoru súdu však nie len spotrebiteľa. Je v rozpore s citovanými zák. ustanoveniami viazanie vyplatenia úveru na povinnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Súd v preskúmavanej veci konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa - hrubý rozpor s dobrými mravmi ( písmeno c) a j) § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.).

41.Rozhodcovský rozsudok má mať rovnakú právnu silu ako rozhodnutie súdu. Nemožno ho porovnávať s platobným rozkazom pri ktorom sa dokazovanie nevykonáva. Účastník má však povinnosť predložiť listinné dôkazy potvrdzujúce návrh na vydanie platobného rozkazu. Procesné postupy by nemali byť zásadne rozdielne, mal by zohľadňovať aktuálnu judikatúru všeobecných súdov, mal by byť rovnako preskúmateľný, umožňovať verejnú kontrolu. Rozhodca má povinnosť nárok žalobcu v rozhodcovskom konaní preskúmať a žalovaný v rozhodcovskom konaní, by mal mať možnosť sa k veci pred vydaním rozhodcovského rozsudku vyjadriť. Rozhodca by sa mal v rozhodnutí s námietkami žalovaného zaoberať. Súd mal vážne výhrady o zákonnosti nároku žalovaného na úrok vo výške 91,25 % ročne. Aj keď tento bol opretý o vystavenú zmenku, neznamená to ešte, že ani podľa zmenkového práva nie je možné preskúmať výšku uplatneného úroku, ktorý je zjavne nezákonný. Súdy doteraz priznávali približne úrok vo výške 20 až 40 % ročne. Úrok rovnajúci sa výške istiny za rok aj 35 dní možno označiť za úžeru / každé zmluvné dojednanie, podľa ktorého zmluvná strana A, ťažiac zo situácie slabosti (t.j. najmä tiesne, neskúsenosti, prípadne aj ľahkomyseľnosti a podobne) zmluvnej strany B, dostane plnenie zmluvnej strany B, ktoré je v hrubom nepomere k plneniu zmluvnej strany A, inými slovami: zmluvné dojednanie, z ktorého vyplýva zreteľne prehnaný zisk jednej strany v dôsledku využitia situácie slabosti druhej strany/. V postupe rozhodcovského súdu riadny súd videl znaky porušenia práv žalovaného, teraz žalobcu. Neodstránenie tejto nezákonnosti rozhodcom bolo porušením rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v prístupe k spravodlivosti. Postup rozhodcovského súdu najmä ohľadne povinnej poplatkovej povinnosti za preskúmanie rozhodcovského rozsudku ( následok nezaplatenia trov rozhodcovského konania je nevykonanie požadovaného úkonu) a neprimeraným trovám rozhodcovského konania ( v rozpore aj so samotnou rozhodcovskou zmluvou, podľa ktorej je rozhodcovské konanie menej nákladné ako pred všeobecným súdom) uvádzané v rozhodcovskom rozsudku potvrdili neobjektívnosť rozhodcovského súdu a znevýhodňovanie žalobcu. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, prieči sa dobrým mravom (uznesenie NS SR z 31.01.2013 sp.zn. 2Cdo311/2012). Predmetné rozhodcovské konanie i už spochybnený výber rozhodcu vážne narušili rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní v neprospech žalobcu ( písmeno g) § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.).

42.Vzhľadom na uvedené dôvody, keď súd sa so všetkými námietkami žalobcu nestotožnil, mal za to, že sú dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa písmena g) § 40 ods. 1 zák.

č. 244/2002 Z.z. Z tohto dôvodu, vzhľadom na podaný návrh súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn SR 09051/13, zo dňa 04.03.2014. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia rozhodcovského súdu všeobecným súdom, pričom rozhodnutie všeobecného súdu nie je právoplatné, pre právnu istotu nezmenenia súčasného stavu medzi účastníkmi, prípadným vymáhaním dlhu podľa rozhodnutia rozhodcovského súdu, súd rozhodol o odklade vykonateľnosti citovaného rozhodnutia rozhodcovského súdu. Žalovanému nezaniká možnosť domáhať sa nárokov voči žalobcovi na riadnom súde. Konanie pred riadnym súdom preukáže oprávnenosť nárokov žalovaného. Odklad vykonateľnosti je logickým nevyhnutným krokom za zachovanie nezmeneného stavu medzi stranami do právoplatného skončenia veci. Neprávoplatné rozhodnutie súdu bez odkladu vykonateľnosti by nemalo žiaden právny význam.

43.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže ich nežiadal a žiadne trovy mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.