Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-123-2015.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/123/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX . Q.. XXX a otec H. L., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom XXX XX G., t.č. D. XXXX/X, XXX XX G., o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec podal dňa 13.03.2015 na Okresný súd Malacky návrh na zníženie výživného na mal. A. na sumu minimálneho výživného, s účinnosťou od 13.03.2015. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody a bez finančných prostriedkov, pričom má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
2. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, žiadala návrh otca zamietnuť.
3. Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil.
4. Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, neúčasť neospravedlnil. Súd vec prejednal a rozhodol bez jeho účasti.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, správami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR, potvrdeniami o príjmoch, obsahom pripojeného spisu OS Trnava 35P/384/2006 a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 35P/384/2006-42 zo dňa 15.05.2007 súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 49,79 € (1.500,- SKK) mesačne. Súd súčasne upravil styk otca s mal. dieťaťom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2007. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka bola na rodičovskej dovolenke s mal. A., jej príjem pozostával len z rodičovského príspevku vo výške 6.000,- SKK mesačne, poberala prídavok na maloletú, mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Matka žila v Azylovom dome v D.. Otec žil v podnájme v G., bol nezamestnaný, mal vyživovaciu povinnosť k mal. V. L., nar. XX.XX.XXXX. Maloletá A. bola v celodennej starostlivosti svojej matky.
7. Z výsluchu matky súd zistil, že nesúhlasí so znížením výživného. Naposledy bola určená výška výživného vo výške 50 € mesačne, pričom otec sa o dieťa dlhodobo nezaujíma, výživné neplatí, občas zašle malú sumu, naposledy prispel na výživu dieťaťa po prepustení z výkonu trestu, keď zaslal 2 krát sumu po 33 €. Matka pracuje ako sanitárka, dosahuje príjem na úrovni cca. 400 € mesačne netto. Má ďalšie dve dospelé deti, ktoré sa už živia samé. Uviedla, že jej sociálna situácia je zlá, prakticky je bezdomovec, náklady na maloletú znáša úplne sama. Matka býva s mal. A. u svojej matky, ktorá jej z výchovou dieťaťa pomáha. Maloletá A. navštevuje internátnu ZŠ v R., ktorá je zameraná na deti so sluchovým a rečovým postihom. Maloletá má od narodenia poruchu reči. V septembri 2016 nastúpi do 5. ročníka. Celkové mesačne náklady na ubytovanie stravu a cestovné sú vo výške 80 € mesačne, ďalšie náklady sú spojené s oblečením, obuvou a hygienickými potrebami. Maloletá je okrem poruchy reči zdravá, spoplatnené krúžky nenavštevuje.
8. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že navrhuje zamietnuť návrh otca na zníženie výživného.
Z potvrdenia Ústavu na výkon odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou mal súd preukázané, že otec nastúpil výkon trestu dňa 21.12.2012 a koniec trestu mal dňa 21.03.2016. Vo výkone trestu bol pracovne zaradený, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 09/2014 - 09/2015 bol vo výške 76,03 €.
9. Z potvrdení Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec a matka nie sú poberateľmi dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou.
10. Z potvrdenia ÚPSVaR Malacky mal súd preukázané, že matka poberala v období od 08/2013 do 04/2015 náhradné výživné na mal. A., ďalej je poberateľkou štátnej sociálnej dávky a to prídavku na dieťa v sume 23,52 € mesačne. Matka nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec v mesiaci 03/2016 obdržal resocializačný príspevok vo výške 79 €.
11. Z potvrdenia zamestnávateľa matky - Z. U. R. súd zistil, že matka za obdobie 06/15 - 05/2016 dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 425,15 € netto.
12. Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
21. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
24. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný. Súd má za to, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. dieťa v podobe jeho zníženia tak, ako to navrhoval otec mal. dieťaťa. O výživnom pre maloletú A. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 35P/384/2006-42 zo dňa 15.05.2007. Na strane maloletého dieťaťa prišlo k zmene pomerov a to v súvislosti s jeho nástupom do školského systému, keďže v súčasnosti maloletá navštevuje ZŠ, pričom v septembri nastúpi už do 5. ročníka, čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, rozvoj nadania maloletej atď. Pri poslednej úprave výživného bola maloletá v celodennej starostlivosti svojej matky. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami a úrovňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd sa ďalej zaoberal, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane matky súd zistil, že prišlo k zvýšeniu jej príjmov. Kým pri poslednej úprave bola na rodičovskej dovolenke s maloletou s príjmom cca 200 € mesačne (rodičovský príspevok), momentálne má stály príjem zo živnosti priemerne mesačne vo výške 425 € netto. Matka poberala náhradné výživné, nakoľko otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť. Matka býva spoločne s maloletou u svojej matky, inú vyživovaciu povinnosť už nemá, nakoľko jej odbudli 2 vyživovacie povinnosti k dnes už plnoletým deťom. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa, tento bol až do 21.03.2016 vo výkone trestu, kde bol pracovne zaradený, aktuálne je po odpykaní trestu bez evidencie na ÚPSVaR. Pri poslednej úprave výživného súd vychádzal zo skutočností, že otec bol evidovaný ako nezamestnaný, bez príjmu. Súd skúmal aj dôvody odsúdenia otca v trestnom konaní a zistil, že otec bol odsúdený pre úmyselný trestný čin, otec bol teda vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodov výlučne na jeho strane, nakoľko vlastným
úmyselným konaním zapríčinil tento stav, ako aj nemožnosť zabezpečovať si príjem vlastnou pracovnou činnosťou. S poukazom na zistené, musel súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba, ako osoba povinná z výživného v súvislosti s páchaním trestnej činnosti, zobral. Otec vie o tom, že je otcom dieťaťa, a teda mal by si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, resp. podieľať sa na nákladoch na výživu dieťaťa. Súd preto pobyt otca vo výkone trestu odňatia slobody nevyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v podobe zníženia výživného, nakoľko súd má za to, že otec je vo výkone trestu z dôvodov výlučne na jeho strane, vlastným úmyselným konaním zapríčinil tento stav a jeho pobyt vo výkone trestu odňatia slobody nezbavuje otca tejto jeho vyživovacej povinnosti. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že otec je t.č. už prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom jeho prvoradou povinnosťou je zamestnať sa a zaobstarať si tak dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti. Pri pôvodne určovanej výške výživného bol otec evidovaný ako nezamestnaný a podľa vlastného vyjadrenia, bol bez príjmu, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosti. Keďže je aj v súčasnosti bez príjmu, a aj napriek skutočnosti, že mu jedna vyživovacia povinnosť pribudla, bolo by nespravodlivé, aby matka len z tohto dôvodu sama znášala náklady (zvýšené náklady) na výživu dieťaťa. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté dieťa. Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa a takéto zníženie výživného nie je ani v záujme maloletého dieťaťa. Vyššie popísaná zmena pomerov pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
26. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).