Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-71-2015.pdf
PDF · 160.76 KB
No categories available
22P/71/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci navrhovateľa: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, R., t. č. O. X/XXX, M. F., za čas maloletosti v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, proti povinnému platiť výživné: A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXXXX F. - D., K., zastúpenému advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, za čas maloletosti navrhovateľa za účasti matky navrhovateľa: B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, R., t. č. O. X/XXX, M. F., o zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Súd s účinnosťou od 1.10.2015 zvyšuje výživné povinného platiť výživné pre navrhovateľa, t. č. plnoletého S. E., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 170 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť výživné povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
II. Nedoplatok povinného platiť výživné na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2015 do 31.7.2016 v sume 1.300 eur sa povinnému platiť výživné povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, pod hrozbou straty výhody splátok .
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 11C/7/2000-353 zo dňa 11.7.2011 v časti výšky výživného povinného platiť výživné pre navrhovateľa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.9.2015 matka žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 11C/7/2000 zo dňa 11.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/306/2011 zo dňa 7.12.2011 v časti výživného k maloletému dieťaťu tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné pre v tom čase maloletého S., na sumu 300 eur mesačne od 1.10.2015. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery účastníkov od poslednej úpravy výživného. Vyživovacia povinnosť povinného platiť výživné (ďalej tiež aj „povinný“) bola od 1.9.2009 určená v sume 170 eur mesačne, vtedy maloletý S. začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, príjem povinného bol vtedy netto cca 1.655 eur mesačne, mal vyživovaciu povinnosť k dcére mladšej od S. vo výške 250 eur mesačne. V súčasnosti S. navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie v D.. Je zdravý, zvýšené výdavky na zdravie nemá, má iba obvyklé výdavky počas bežných ochorení a na vitamíny. Zvýšené výdavky má so školou - cestovné do školy, poplatky v škole, stravné, výlety, kultúrne podujatia a s blížiacou sa stužkovou. Inak má obvyklé výdavky primerané veku 17 rokov. Po skončení stredoškolskej dochádzky na Obchodnej akadémii plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Matka je podnikateľka v spoločnosti EkonFin Slovakia, s.r.o., Trstínska cesta 9, Trnava, kde je jediným spoločníkom a je v spoločnosti od 1.9.2015 zamestnaná na polovičný pracovný úväzok s čistou
mzdou 160 eur mesačne, okrem toho poberá príjmy z podnikania vo výške 1.000 eur mesačne. Okrem S. má vyživovaciu povinnosť k maloletej N. E., nar. X.X.XXXX z iného vzťahu, na ktorú jej otec prispieva sumou 150 eur mesačne. Matka s deťmi býva v M. F., ktorý dom je vo vlastníctve starej matky. Pravidelné mesačné výdavky má na úhrady spojené s bývaním: teplo, teplá voda 25,99 eur, elektrina 70 eur, plyn 78 eur, internet 14,50 eur, TV 28 eur, poistenie domu 63 eur. Výdavky na S. sú: denný príspevok do školy 3,50 eur/deň, t. j. 70 eur mesačne; poplatky v škole 25 eur školné polročne; poplatok za knihy 25 eur (anglický jazyk, účtovníctvo); doučovanie matematika mesačne 80 eur (1 hod. 10 eur); výlet Osvienčim 25 eur (október 2015); výlet Brusel 250 eur (január 2015); stužková 300 eur zaplatené, doplatiť 100 eur; náklady spojené so stužkovou (oblek, košeľa, topánky, kravata) cca 300 eur; birmovka október 2015 (oblek), školské potreby cca 50 eur ročne; školská taška NIKE 25 eur; životné poistenie Patrik 7 eur mesačne; stavebné sporenie Patrik 16 eur mesačne; mobil Patrik 45 eur mesačne; náklady na cestovné z domu do školy a do Trnavy cca 40 eur. Vodičské oprávnenie pre S. v RM Jet s.r.o. v roku 2016 stojí 366 eur + 30 eur kolok; posilňovňa pre maloletého stojí 10 eur mesačne, výživové doplnky na posilňovanie stoja: 56 eur protein na 3 mesiace, 35 eur BCAA + glutamín na 3 mesiace, 22 eur creatine monohydrát na 3 mesiace. Náklady na oblečenie S. za 8,9/2015 boli: hodiny Diesel 179,55 eur, nohavice 44,90 eur, svetre 54,98 eur, tenisky 146,56 eur, košeľa 14,95 eur, športová obuv, trenírky 159,70 eur, pulóver 9,98 eur, rifle, slipy 17,30 eur. Podľa matky povinný postúpil v zamestnaní, jeho príjem by mal byť vo výške 2.500 eur až 3.000 eur mesačne v čistom, vyživovaciu povinnosť má iba k mal. dcére a S.. V súčasnosti sa otec s maloletým kontaktuje, neprispieva mu však nad rámec výživného. V roku 2014 cez letné prázdniny povinný maloletému vybavil brigádu v Nemecku, kedy si maloletý zarobil 2.000 eur a mohol si zakúpiť všetky potrebné veci ako napr. notebook 1.200 eur, výpočtovú techniku (slúchadlá, myš, príslušenstvo k PC) 250 eur- všetko potrebné kvôli štúdiu, holiaci strojček, zastrihávač vlasov 250 eur, oblečenie cca 500 eur. Matka uviedla, že sumu výživného 300 eur považuje za nevyhnutnú pre riadne zabezpečenie životných potrieb maloletého, ktorý dospieva, má vyššie náklady na stravu a má nárok dosahovať čiastočne životnú úroveň otca, pričom je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť matky, pretože s povinným nikdy nebývali, vyše 11 rokov neprispieval na výživu Patrika a nikdy nezaplatil nedoplatok na výživnom, celková všestranná starostlivosť od narodenia maloletého je na matke.
2. V priebehu konania oprávnený prijímať výživné, S. E., nar. XX.X.XXXX, nadobudol plnoletosť a získal tým v konaní samostatné procesné postavenie ako navrhovateľ, pretože uviedol, že nárok na zvýšenie výživného si uplatňuje aj za dobu po dovŕšení svojej plnoletosti a pripája sa k návrhu svojej matky.
3. Povinný platiť výživné k návrhu na zvýšenie výživného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žiada tento návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že na navrhovateľa prispieva sumou 170 eur mesačne, pričom nemožno súhlasiť s tým, že by sa podstatným spôsobom zmenili pomery na oboch stranách, keď matka uvádza, že navrhovateľ je zdravý, zvýšené výdavky na zdravie nemá, má iba obvyklé výdavky počas bežných ochorení a na vitamíny, zvýšené výdavky má so školou, a to cestovné do školy, poplatky v škole, stravné, výlety, kultúrne podujatia a výdavky spojené s blížiacou sa stužkovou. Tieto výdavky však nie sú tak zvýšené, že by sa dali posudzovať ako zmeny pomerov, ktoré by zakladali dôvod zvýšenia výživného. Aj čase pôvodného rozhodovania o výživnom mal Patrik výdavky spojené so školou, a to poplatky v škole, stravné, výlety a kultúrne podujatia. Výdavky S., ktoré uvádzala matka v návrhu na výživové doplnky na posilňovanie a na oblečenie sú neprimerané veku dieťaťa a sú neopodstatnené, ako napr. hodiny Diesel. Povinný nesúhlasil s tým, že neprispieval nad rámec výživného, pretože mu daroval oblek na stužkovú. Taktiež výdavky na mobil v sume 45 eur sú neadekvátne jeho povinnostiam 17 ročného chlapca. Obdobné výdavky matka uviedla aj v konaní 11C 7/2000, v ktorom bola stanovená vyživovacia povinnosť otca na 170 eur. Povinný poukazoval na to, že matka ako podnikateľka v spoločnosti EkonFin Slovakia s.r.o., Trstínska cesta 9, Trnava, IČO: 36 363 715, kde je zamestnaná od 1.9.2015 na polovicu pracovného úväzku so mzdou 190 eur mesačne a ďalšími príjmami v sume 1.000 eur mesačne, neuvádza tieto príjmy pravdivo a v celej výške tak, ako ich poberá, preto povinný žiadal vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu Trnava o mesačnom a ročnom príjme matky. Podľa neho má matka možnosť pracovať ako zdravotne spôsobilá pracovná sila na plný pracovný úväzok s týždenným pracovným časom 40 pracovných hodín a nie na polovicu pracovného úväzku, teda matka sa vzdala bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Aj majetkové pomery S. sa výrazne zmenili, pretože sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v okrese Trnava, obci Trnava, k. ú. Trnava, zapísanej na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, na LV č. 888 v spoluvlastníckom podiele 1/10 k celku na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 16.6.2014. Povinný mal čistý príjem za 1/2015 2.285,86 eur, 2/2015 1.544,65 eur, 3/2015 2.001,84 eur, 4/2015 2.223,76 eur, 5/2015 2.257,99 eur, 6/2015 2.161,63 eur, 7/2015 2.272,70 eur, 8/2015 2.459,22 eur, 9/2015 2.779,69 eur, pričom v
čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mal povinný príjem obdobný, takže na jeho strane sa majetkové pomery nezmenili. Mesačné výdavky povinného sú: úrazové poistenie 54,18 eur, pôžička 425 eur, internet 52,49 eur, RTV 30 eur, elektrina 65 eur, nájom 683,60 eur, výživné pre S. 170 eur a výživné pre mal. dcéru 272 eur, t. j. spolu 1.752,27 eur, čiže zo mzdy mu zostáva na pokrytie stravy a oblečenia 500 eur. Matka podľa povinného nepravdivo uviedla, že povinný má príjem od 2.500 - 3.000 eur mesačne v čistom. Povinný v zamestnaní nepostúpil a rozdiel medzi príjmom v čase posledného rozhodovania o výživnom a terajším príjmom spočíva v tom, že má veľké množstvo nadčasových hodín, keď na druhej strane matka pracuje na polovičný úväzok, čím má nižší príjem, než aký by mohla dosiahnuť po odpracovaní 40 hodinového týždenného prac. času. Dôvod na zvýšenie výživného preto nie je. Povinný vybavil maloletému v Nemecku brigádu, kedy si zarobil 2.000 eur. Požadované výživné nie je nevyhnutné na zabezpečenie životných potrieb S., sú neadekvátne jeho veku a matkou zámerne nadsadené. To, že povinný 11 rokov neprispieval na jeho výživu je irelevantné, pretože povinný bol zaviazaný na zaplatenie nedoplatku na výživnom. Tiež je irelevantné, že maloletý chce pokračovať v štúdiu, pretože rozhodujúci je súčasný stav, kedy S. navštevuje 3. ročník strednej školy. Povinný teda žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
4. Procesný opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že návrhu na zvýšenie výživného odporúča vyhovieť a vyživovaciu povinnosť povinnému zvýšiť primerane k jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam ako aj potrebám a veku navrhovateľa.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, navrhovateľa, procesného opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: rodným listom navrhovateľa, pracovnou zmluvou matky zo dňa 2.9.2015, potvrdením o poberaní príjmov z podnikania z 25.9.2015, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. R., čiastočným výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. R., darovacou zmluvou zo dňa 30.5.2007, výplatnými páskami povinného za obdobie 12/2014 až 6/2016, čiastočným výpisom z účtu povinného, daňovým priznaním spoločnosti EkonFin Slovakia s. r. o. za rok 2014, za rok 2015, prehľadom vymeriavacích základov matky za obdobie 9/2015-12/2015, rozsudkom prvostupňového súdu Karlsruhe zo dňa 17.7.2007, potvrdením zdravotnej poisťovne o vyplácaných nemocenských dávkach, kópiami pokladničných dokladov preukazujúcich výdaje na oblečenie, obuv pre navrhovateľa, nákup výživových doplnkov, hodiniek zn. Diesel, dokladmi o výdavkoch na cestovné navrhovateľa, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 11C/7/2000, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11C/7/2000 - 353 zo dňa 11.7.2011, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/306/2011-405 zo dňa 7.12.2011; ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: 6. Vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľovi bola naposledy upravovaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/7/2000, t. j. v konaní o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11C/7/2000-353 zo dňa 11.7.2011 bolo určené, že povinný je otcom navrhovateľa, navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti matky, povinný bol zaviazaný platiť výživné s účinnosťou od narodenia navrhovateľa, pričom toto výživné bolo postupne zvyšované a s účinnosťou od 1.9.2009 určené v sume 170 eur mesačne, nedoplatok na výživnom za obdobie od 10.5.1998 do 11.7.2011 bol určený vo výške 20.052 eur, styk povinného s navrhovateľom upravený nebol. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že od 1.9.2009 navrhovateľ nastúpil na druhý stupeň základnej školy. Výdavky na navrhovateľa boli zistené obvyklé, spojené s jeho školskou dochádzkou, obvyklými záujmami a potrebami, v súvislosti s jeho rastom a vývojom. Povinný žil v tom čase v Nemecku, kde mal založenú novú rodinu a jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd ustálil príjem otca v roku 2009, 2010 a v r. 2011 v sume 1.655,46 eur mesačne. Výdavky povinného boli rovnako obvyklé, zvýšené výdavky neboli preukázané. Matke sa v tom čase narodila dcéra N., príjem matky v roku 2009 bol cca 878,85 eur mesačne, v r. 2010 v sume 555,16 eur mesačne a za obdobie 1-5/2011 vo výške 300,01 eur mesačne. Výdavky matky boli obvyklé, zvýšené výdavky zistené neboli. Tento rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/306/2011-405 zo dňa 7.12.2011, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie. 7. Matka, účastníčka konania za čas maloletosti navrhovateľa, v konaní uviedla, že od 1.9.2013 došlo na stane navrhovateľa k zmene pomerov. Navrhovateľ študuje na Obchodnej akadémii v Hlohovci, so školskou dochádzkou má zvýšené náklady, ako aj na školské pomôcky a výlety, ktoré absolvoval. Matka uviedla že je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti EkonFin Slovakia, s.r.o. kde je aj zamestnaná na polovičný úväzok, na výkon funkcie konateľa a tiež má príjem z podnikania, spolu tak má mesačne príjem 1.140 eur, čo je podľa nej slušný príjem s ohľadom na polovičnú pracovnú dobu. K námietke povinného, že matka pracuje iba na polovičný úväzok uviedla, že okrem S. má ďalšiu maloletú
dcéru, s ktorou bola 6 rokov na rodičovskej dovolenke, je to hyperaktívne dieťa. Prácu na plný úväzok v sume 2.200 eur by si matka nenašla, mohla by sa zamestnať na plný úväzok napríklad v Boge, avšak tu by mala zárobok zhruba 400 eur mesačne. Spoločnosť EkonFin sa zaoberá ekonomickou činnosťou. Povinný sa s maloletým stretáva asi dvakrát do roka na území SR, po prvom rozsudku sa kontakt povinného s navrhovateľom obnovil, vtedy bol aj navrhovateľ na brigáde v Nemecku. Okrem bežného výživného povinný na navrhovateľa neprispieva, pokiaľ poukazoval na to, že mu daroval oblek, bol to asi 15-ročný oblek, v ktorom sa povinný ženil, dali ho maloletému prešiť, mal ho oblečený na birmovke, na stužkovú by si chcel kúpiť nový oblek. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinného, tento okrem svojho príjmu vykonáva domovnícku činnosť v ich dome, za čo má príjem 200 eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo BMW radu 3, ktoré si kupoval v júni r. 2015, išlo o polročné motorové vozidlo. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorú vlastní navrhovateľ, túto mu daroval jeho otec, ide o schátralú nehnuteľnosť, na ktorej je právo doživotného bývania inej osoby, trvalý pobyt tam má hlásený brat otca, ostatnými spoluvlastníkmi sú súrodenci otca. Povinný platí určené výživné 170 eur mesačne, avšak nezaplatil nedoplatok na výživnom, čo je suma približne 20.052 eur, ktorú sumu matka zatiaľ nevymáhala, pretože chcela, aby zostal zachovaný vzťah medzi povinným a navrhovateľom, povinný pritom povedal, že túto sumu nezaplatí. Povinným zameškané výživné v sume 20.052 eur nebolo vymožené z toho dôvodu, že by sa muselo vymáhať v Nemecku, matka ho preto zatiaľ považuje za nevymožiteľné. Exekučné konanie, o ktorom povinný uviedol, že malo byť zastavené, sa týkalo nejakej malej čiastky, nie celého nedoplatku. Náklady, ktoré matka uviedla na maloletého sú reálne, nie sú vymyslené, maloletý začal chodiť do autoškoly, za vstupnú prehliadku sa platilo 20 eur, 20 eur na zdravotnícky kurz, 10 eur na učebnicu. Maloletý potreboval učebnice za 28 eur. Navrhovateľ nechodí v značkovom oblečení, sú to bežné ceny, pokiaľ ide o výdavky na hodinky v sume 179 eur, tieto mu boli kupované na birmovku. Pokiaľ ide o paušál maloletého v sume 45 eur, matka uviedla, že ak mal nižší paušál, tak prevolal viac, sú tam SMS-ky aj internet. Matka uviedla, že pokiaľ ide o výsledok hospodárenia právnickej osoby, tento nemusí byť vyplatený celý spoločníkovi, môže byť použitý na činnosť spoločnosti. Za rok 2014 mala spoločnosť EkonFin Slovakia s.r.o. hospodársky výsledok v úhrne 1.100 eur, ktorý bol použitý na úhradu straty predošlých období. Matka začala pracovať až od septembra r. 2015, tým je ovplyvnený aj príjem spoločnosti. Podľa nej povinný nemá v zimných mesiacoch nižší príjem, pretože z dokladov vyplýva, že nižší príjem 1.500 eur mal v čase, keď bol práceneschopný. Výkon domového dôverníka povinný vykonáva roky, ešte v dobe, keď matka bola uňho. Ak povinný už nevlastní vozidlo BMW a nespláca splátky, znamená to, že sa mu príjem zvýšil o ďalších 500 eur. Povinný na ďalšiu svoju dcéru, ktorá je o tri roky mladšia od S. platí výživné vo výške 272 eur, pričom dcéra s ním býva cez víkendy a povinný jej platí tiež letné dovolenky na ranči v Cíferi v hodnote 1.000 eur ako sám uviedol. Podľa daňového priznania spoločnosti EkonFin Slovakia s.r.o. za rok za rok 2014, základ dane bol 3.759,67 eur, je to základ dane po odpočítaní odpočítateľných položiek. Matka ako fyzická osoba daňové priznanie nepodávala, bola v tom čase na materskej dovolenke s dcérou. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorá bola darovaná maloletému, táto zatiaľ predaná nebola, je to nepredajné, pretože tam býva súrodenec, ktorý nesúhlasí s predajom. Z výpisu z účtu povinného vyplýva, že tento na svoju dcéru, ktorá je o tri roky mladšia od navrhovateľa prispieva okrem výživného 272 eur dobrovoľne sumou 25 eur mesačne nad rámec bežného výživného, podľa prekladu by sa malo jednať o vreckové, je to predposledná položka na výpise, kde Z. E. je dcéra a Z. T.a je jej matka, ktorej chodí výživné. Ďalej z tohoto výpisu podľa matky vyplýva, že otec si necháva posielať sumu 300 eur na súkromný, zrejme sporiaci účet. Pokiaľ ide o prevod bytu na rodičov matky, matka uviedla, že jej rodičia stavali rodinný dom a byt bol založený v banke, úver sa stále spláca. Na rodinnom dome je založený pozemok a byt je založený v plnej hodnote. Byt matka previedla iba za účelom zabezpečenia zálohy pre rodičov. V byte býva matkina matka a sestra, v dome, ktorý stavali rodičia matky, býva matka s deťmi. Motorové vozidlo zn. Volvo patrí spoločnosti EkonFin. Podľa matky sa povinný smial, že každú sobotu robí funkciu domového dôverníka a že suma, ktorú za to dostáva, pokryje výživné pre maloletého Patrika a že vtedy na neho myslí. Keď tam bol maloletý naposledy za ním, spoločne upratovali spoločné priestory. Pokiaľ ide o zamestnanie povinného, matka uviedla, že povinný jej povedal, že je zástupcom majiteľa spoločnosti pána A. D.. Matka poukazovala na to, že si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne, aj nad rámec výživného, povinný si túto vyživovaciu povinnosť 11 rokov riadne neplnil. Navrhovateľ platil 270 eur na stužkovú, čo nie je konečná suma, 200 eur na vodičský preukaz, kde sa bude doplácať ďalších cca 310 eur. Podľa daňového priznania matky ako fyzickej osoby za rok 2015, základ dane bol 675,95 eur a podľa daňového priznania spol. Ekonfin Slovakia, s.r.o. za rok 2015, základ dane bol 4.983,05 eur. Hospodárskym výsledkom spoločnosti je strata po odpočítaní všetkých odpočítateľných položiek, inak by bola spoločnosť v hospodárskom zisku. Daňové priznanie spoločnosti sa v podstate neodlišuje od minulých období. Matka predložila tabuľku, podľa ktorej výživné v Nemecku pre dieťa od 18 rokov sa pohybuje v sume 488 eur mesačne,
preto ak by súd návrhu na zvýšenie výživného nevyhovel, budú sa domáhať takéhoto výživného v Nemecku. Pokiaľ ide o jej príjem, uviedla, že trvá na tom, že tento je 1.000 eur mesačne z podnikania a cca 200 eur z čiastočného pracovného úväzku. Pokiaľ povinný poukazuje na to, že má veľký počet odpracovaných hodín, podľa matky nie je možné, aby mal odpracovaných 16 hodín denne, zákon to nedovoľuje. Podľa predložených mzdových listov príjem otca od r. 2016 neklesol, stále je 13,50 eur na hodinu. Pokiaľ ide o činnosť spoločnosti EkonFin Slovakia s.r.o., matka uviedla, že v spoločnosti pracuje ona a jeden zamestnanec na dohodu. Motorové vozidlo, ktoré patrí spoločnosti sa odpisuje 4 roky. Pokiaľ ide o odpísané pohonné hmoty v sume 3.465,61 eur za rok, súvisí to s tým, že predmetom činnosti je aj preprava motorovými vozidlami do 3,5 tony, je pritom vecou právnickej osoby, akým spôsobom zabezpečuje prepravu osôb pre klientov.
8. Navrhovateľ v konaní uviedol, že odo dňa svojej plnoletosti naďalej trvá na návrhu na zvýšenie výživného v rozsahu, ako sa ho domáhala matka, pripája sa k návrhu a vyjadreniam matky. Navrhovateľ poukázal na to, že matka sa o neho stará 18 rokov, všetky náklady uhrádza sama. Uviedol, že nie je spravodlivé, ak povinný na svoje druhé dieťa prispieva dvakrát toľko, ako na navrhovateľa. Navrhovateľ skončil 3.ročník Obchodnej akadémie. Koncom školského roka mal zvýšené výdaje na učebnice, ktoré sa kupovali v sume 40 eur. Platil si vodičský preukaz. Každý mesiac sa skladá na stužkovú po 10 eur. So svojím otcom sa videl asi trikrát za život. Asi dva roky dozadu bol u neho na brigáde. Zo zarobených peňazí si kúpil počítač, matke vrátil peniaze na cestu a stravu, kúpil si oblečenie a veci do školy. Navrhovateľ uviedol, že podľa neho nie je pravda, že povinný má príjem iba 2.000 eur, pretože časť výplaty je mu dávaná načierno, aby ju zamestnávateľ nemusel zdaňovať, taktiež má zamestnaneckú kartu, na základe ktorej si môže tankovať. Toto navrhovateľ vie odvtedy, čo bol u povinného na brigáde, vtedy mu to povinný hovoril, tiež mu povedal, aby to nehovoril jeho kolegom, pretože oni takéto výhody nemajú. Navrhovateľ uviedol, že podľa neho mu povinný dáva malé výživné oproti tomu, aké peniaze má v šatníku.
9. Povinný platiť výživné prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v konaní uviedol, že náklady uvádzané matkou nie sú adekvátne výdavkom pre 17-ročné dieťa. Matka pracuje na polovičný úväzok, kým otec pracuje na nadčasy, v zimných mesiacoch má preto nižší príjem, je robotníkom v stavebnej spoločnosti. Pokiaľ ide o výdavok na hodinky, išlo o dar, nie o potrebu maloletého. Treba zohľadniť tiež darovanie nehnuteľnosti, pretože v súčasnosti prebieha predaj tejto nehnuteľnosti, čiže maloletý z toho bude mať peniaze. Motorové vozidlo zn. BMW 3 povinný už nevlastní, pretože nemohol splácať splátky. Tým, že povinný už splátky nespláca, sa jeho príjem nezvýšil. Povinný trval na tom, že uviedol všetok svoj príjem, tento nie je skreslený. Pracuje viac ako 40 hodín mesačne, a to hlavne v letných mesiacoch, v zimných mesiacoch má nižší príjem. Pokiaľ ide o matkou uvádzaný nedoplatok na výživnom, povinný uviedol, že bol podaný návrh na začatie exekúcie a exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný nedoplatky uhradil. Pokiaľ ide o nedoplatok na výživnom, ktoré bolo určené v predchádzajúcom rozhodnutí, tento nie je predmetom tohto konania, povinný zameškané výživné v sume 20.052 eur zaplatil. Poukazoval na to, že rozhodujúci je zisk spoločnosti EkonFin, či príjmy a výdavky tejto spoločnosti sú adekvátne dosiahnutému výsledku. Z potvrdenia o príjme matky za rok 2015 vyplýva, že mala príjem 1.000 eur mesačne počas celého roka, ďalej je potrebné zohľadniť výšku obchodného podielu matky, keď ide o spoločnosť, ktorá sa zaoberá ekonomickou a účtovnou činnosťou a tiež zisk tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o potvrdenia o príjme povinného, z jeho čistej mzdy sú vykonávané tri zrážky, na oblečenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie pre prípad, že v zime nebudú mať prácu. V skutočnosti je mu teda vyplácaná čiastka uvedená naspodu jeho potvrdenia o príjme. Jeho ďalšia dcéra sa volá Z. E., žije v SRN, má asi 14, 15 rokov. Rozsudkom nemeckého súdu bolo povinnému uložené platiť výživné vo výške 100% nariadenej sumy pre vekovú kategóriu tri, podľa príslušného nariadenia, čiže nebola určená presná výška výživného, na základe tohto rozhodnutia platí otec pre maloletú E. výživné v sume 272 eur. Nie je pravda, že by povinný v auguste 2015 uhradil dovolenku svojej dcére na ranči v Cíferi v sume 1.000 eur, jeho dcéra bola u jeho priateľa za protislužbu, za tento pobyt povinný nič neplatil. Povinný nad rámec bežného výživného sumou 25 eur na svoju dcéru neprispieva, mohlo ísť o doplatenie zročného výživného. Povinný poprel, že by vykonával funkciu domového dôverníka, túto funkciu vykonával iba raz, dostal sumu 160 eur v septembri 2014. Povinný tiež poukazoval na to, že matka previedla byt vo svojom vlastníctve na Botanickej ulici darovacou zmluvou na svoju matku, čím sa dobrovoľne sa vzdala majetku. Matka vlastní motorové vozidlo Volvo XC 60. Povinný poukazoval na to, že matka neuvádza bežné výdaje, ale jednorazové výdaje. Výdaje na maloletého sa od poslednej úpravy nezmenili. Maloletý je vlastníkom podielu na rodinnom dome, ktorý sa momentálne predáva. Podľa výplatnej pásky za september 2015, otec odpracoval 318 hodín, čo je 16 hodín denne. Povinný pracoval
v soboty aj cez víkendy. Jeho príjem za január až jún 2016 bol evidentne nižší, pretože je zamestnaný v stavebnej firme, jeho príjem teda za posledné obdobie klesol. Povinný poukazoval na to, že hoci sa spoločnosť matky venuje aj preprave, má iba jedno vozidlo v nadobúdacej hodnote cca. 22.000 eur. Výsledkom hospodárenia tejto spoločnosti je strata - 417,22 eur. Tvrdenia navrhovateľa povinný považoval za nepravdivé a nepodložené. Potvrdenia o príjme povinného sú pravdivé a zodpovedajú skutočnosti. Povinný má veľké množstvo odpracovaných hodín, čo vyplýva z jeho výplatných pások. Na druhej strane, matka úmyselne nedosahuje vyšší príjem. Tiež znížila svoj majetok, keď založila byt v prospech matky. Je pritom potrebné skúmať majetkové pomery oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, povinný žiadal návrh matky a navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietnuť. 10. Procesný opatrovník uviedol, že návrhu matky odporúča vyhovieť vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, navrhovateľ vyrástol, aj jeho potreby sú väčšie. Výživné navrhoval určiť primerane potrebám navrhovateľa ako aj možnostiam a schopnostiam povinného. 11. Podľa Pracovnej zmluvy matky so spoločnosťou EkonFIN Slovakia s.r.o. zo dňa 2.9.2015, matka je zamestnancom tejto spoločnosti od 3.9.2015, s dohodnutým druhom práce konateľ - výkon funkcie riadiaceho pracovníka, s pracovným časom 20 hodín týždenne a dohodnutou mzdou 190 eur mesačne. 12. Podľa prehľadu vymeriavacích základov zaslaných Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava, matka je zamestnancom v pracovnom pomere od 3.9.2015, pričom jej vymeriavacie základy boli v 9/2015 - 205,69 eur, v 10/2015 - 190 eur, v 11/2015 - 190 eur, v 12/2015 - 193,81 eur. 13. Podľa potvrdenia spoločnosti EkonFIN Slovakia, s.r.o. zo dňa 25.9.2015, matka poberá príjmy z podnikania spoločnosti EkonFIN Slovakia s.r.o. za obdobie roku 2015 vo výške 1.000 eur mesačne. 14. Podľa daňového priznania spoločnosti EkonFIN Slovakia s.r.o. za rok 2014, spoločnosť mala základ dane 4.717,42 eur. 15. Podľa daňového priznania spoločnosti EkonFIN Slovakia s.r.o. za rok 2015, spoločnosť mala základ dane 4.983,05 eur, odpisované boli pohonné hmoty 3.465,61 eur, hmotný majetok 6.250 eur, výsledkom hospodárenia je strata 417,22 eur. 16. Podľa daňového priznania matky za rok 2015, mala úhrn všetkých príjmov 746,54 eur, základ dane 675,95 eur. 17. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre kat. úz R., navrhovateľ je v podiele 1/10 spoluvlastníkom nehnuteľnosti: rodinný dom s. č. XXXX na parc. č. XXXX a pozemkov parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 560 m2; na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 16.6.2014. V tejto nehnuteľnosti je zapísané právo doživotného bývania pre B. X. r. C.. 18. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R., je B. E., nar. XXXX (matkina matka) výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na 5. posch. bytového domu s. č. XXXX na C. č. X v R., na parc. č. XXXX/XXX, a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 20.9.2007. Vecné bremeno matky k bytu bolo zrušené k 23.6.2008. 19. Podľa Darovacej zmluvy zo dňa 30.5.2007, previedla matka na svoju matku B. E. byt č. XX na C. č. X v R., s tým, že v prospech darkyne bolo zriadené vecné bremeno, právo bývania v byte. 20. Podľa výplatných pások povinného od jeho zamestnávateľa MTN SaniTec GmbH, povinný mal čistý príjem v 12/2014 v sume 2.518,56 eur, v 1/2015 v sume 2.285,86 eur, v 2/2015 v sume 1.544,65 eur, v 3/2015 v sume 2.001,84 eur, v 4/2015 v sume 2.223,76 eur, v 5/2015 v sume 2.257,99 eur, v 6/2015 v sume 2.161,63 eur, v 7/2015 v sume 2.272,70 eur, v 8/2015 v sume 2.459,22 eur, v 9/2015 v sume 2.779,69 eur, v 10/2015 v sume 2.699,65 eur, v 11/2015 v sume 2.774,78 eur, v 12/2015 v sume 2.624,38 eur, v 1/2016 v sume 1.854,75 eur, v 2/2016 v sume 1.888,65 eur, v 3/2016 v sume 1.963,61 eur, v 4/2016 v sume 1.873,47 eur, v 5/2016 v sume 2.006,09 eur, v 6/2016 v sume 1.990,45 eur. Hodinová mzda povinného bola 13,50 eur/hod. 21. Podľa čiastočného výpisu u účtu povinného, tento platí internet a telefón dcére v sume 42,04 eur, za RTV 30,25 eur, internet 52,49 eur, elektrinu 65 eur, nájom 683,60 eur, výživné na dcéru 272 eur, vreckové pre dcéru E. Z. v sume 25 eur, výživné pre navrhovateľa 170 eur, na iný svoj účet poslal sumu 300 eur. Podľa ďalšieho čiastočného výpisu z účtu povinného, tomuto bola dňa 15.9.2014 vyplatená odmena za činnosť domovníka v sume 160 eur. 22. Podľa Kontumačného rozsudku prvostupňového súdu Karlsruhe, zo dňa 17.7.2007, bolo povinnému uložené mesačne prispievať na výživu dcéry E. Z., nar. 24.5.2000 od 1.5.2007 vo výške 100 % platnej nariadenej sumy podľa § 1 nariadenia Regelbetragsverorgnung (nemecké právne nariadenie na úpravu minimálnej výšky výživného pre maloleté deti) príslušnej vekovej kategórie, aktuálne 245 eur, od 1.5.2012 do 30.4.2018 vo výške 100 % v tom čase platnej nariadenej sumy pre vekovú kategóriu 3. 23. Podľa potvrdenia zdravotnej poisťovne Die Schwenninger Krankenkasse, v r. 2014 a v r. 2015 povinnému neboli vyplácané nemocenské dávky.
24. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu matky a navrhovateľa na zvýšenie výživného pre navrhovateľa s účinnosťou od 1.10.2015. 25. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
32. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
33. Podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
34. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zvýšenie výživného pre navrhovateľa, v čase začatia konania maloletého, od 10.5.2016 už plnoletého, so samostatným procesným postavením. Súd preto v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodňujúcou zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom v konaní sp. zn. 11C/7/2000. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípade pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného platiť výživné (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich
detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
35. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh na zvýšenie výživného pre navrhovateľa je dôvodný. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11C/7/2000-353 zo dňa 11.7.2011, právoplatného dňa 13.1.1.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/306/2011-405 zo dňa 7.12.2011, totiž tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane povinného platiť výživné došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. V čase posledného zvýšenia výživného s účinnosťou od 1.9.2009 bol navrhovateľ žiakom druhého stupňa základnej školy. Odvtedy však vyrástol, dospel, je starší o 5 rokov, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Navrhovateľ je študentom Obchodnej akadémie v Hlohovci, v šk. roku 2015/2016 bol študentom 3. ročníka, ktorý úspešne ukončil a stal sa tak študentom už štvrtého ročníka. Je teda v životnej etape, kedy sa intenzívne venuje svojej príprave na budúce povolanie, s čím súvisia aj jeho zvýšené výdavky na školské potreby, výučbu cudzích jazykov, doučovanie, cestovné do školy, domáce a zahraničné školské výlety. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že už samotný prechod dieťaťa na vyšší stupeň školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže navrhovateľ dospel, nevyhnutne sa zvýšili aj jeho bežné výdavky na oblečenie a stravu. Zároveň sa nachádza v životnom období, kedy mu vznikajú nepravidelné zvýšené výdaje, a to na stužkovú, s čím súvisí nielen zaplatenie samotnej slávnosti ale aj zabezpečenie oblečenia pre navrhovateľa, ďalej tiež na vodičský kurz, ako aj výdaje v súvislosti s jeho voľným časom a záľubami, navrhovateľ sa venuje posilňovaniu. Matka uvádzala, že výdaje na navrhovateľa sú denný príspevok do školy 3,50 eur/deň, t. j. 70 eur mesačne; poplatky v škole 25 eur školné polročne; poplatok za knihy 25 eur (anglický jazyk, účtovníctvo); doučovanie matematika mesačne 80 eur (1 hod. 10 eur); školské potreby cca 50 eur ročne; poplatky na stužkovú, životné poistenie 7 eur mesačne; stavebné sporenie 16 eur mesačne; mobil 45 eur mesačne; náklady na cestovné z domu do školy a do Trnavy cca 40 eur, ďalej sú to výdavky na obuv a oblečenie, vodičské oprávnenie stálo 366 eur + 30 eur kolok; posilňovňa 10 eur mesačne + výživové doplnky. Pokiaľ povinný rozporoval niektoré výdavky na oblečenie, či doplnky pre navrhovateľa (hodinky zn. Diesel atp.), súd z matkou zdokladovaných nákupov nezistil položky, ktoré by boli neprimerané príjmom či už matky, alebo povinného, oblečenie nakupované pre navrhovateľa bolo primerané životnej úrovni jeho rodičov. Ďalej ak otec poukazoval, že na strane navrhovateľa treba zohľadniť, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorý podiel mu povinný daroval, tak v tomto smere je potrebné uviesť, že takýto dar povinného oprávnenému, nie je možné započítavať na výživné, ktoré má prioritne slúžiť na uspokojovanie pravidelne mesačne vznikajúcich výdajov, prípadne aj na nevyhnutné nepravidelné výdaje. Hoci povinný poukazoval na to, že táto nehnuteľnosť, ktorú navrhovateľovi daroval sa predáva, súd k katastra nehnuteľností zistil, že navrhovateľov podiel na nehnuteľnosti: rodinný dom s. č. XXXX. na parc. č. XXXX. a pozemky parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2, parcela registra „C“ č. XXXX . - záhrady o výmere 560 m2; je iba 1/10, pričom na predmetnej nehnuteľnosti viazne právo doživotného bývania pre p. B. X. r. C.. Matka tiež uvádzala, že má ísť o schátralú nehnuteľnosť, kde sú spoluvlastníkmi súrodenci povinného, súd má preto za to, že vzhľadom na množstvo spoluvlastníkov a existujúce vecné bremeno, bude pomerne náročné s takouto nehnuteľnosťou nakladať, je možné, že navrhovateľ môže mať v budúcnosti z predaja takejto nehnuteľnosti určité peňažné prostriedky, je tiež možné, že ako spoluvlastník, bude mať určité výdaje. Keďže v súčasnosti spoluvlastníctvo tejto nehnuteľnosti navrhovateľovi žiaden prospech (finančný, vecný) neprináša, táto majetková hodnota nemá v súčasnosti podstatný vplyv na rozhodovanie o výživnom pre navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má súd za to, že na strane navrhovateľa od poslednej úpravy výživného jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, a to jednak zvýšením nákladov v súvislosti s jeho vzdelávaním, prípravou na budúce povolanie, zvýšením bežných životných nákladov na oblečenie, obuv, jedlo, hygienické potreby, záľuby a voľný čas.
36. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane matky súd zistil, že kým v čase posledného zvýšenia výživného, zistený príjem matky v roku 2009 bol cca 878,85 eur mesačne, v r. 2010 v sume 555,16 eur mesačne a za obdobie 1-5/2011 bol vo výške 300,01 eur mesačne, matke sa 2.9.2009 narodila dcéra N., následne bola matka s maloletou dcérou 6 rokov na rodičovskej dovolenke. Od 3.9.2015 je matka zamestnancom spoločnosti EkonFin Slovakia,
s.r.o., kde pracuje na polovičný úväzok s ňou deklarovanou čistou mzdou cca 160 eur mesačne. Matka je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti EkonFin Slovakia s.r.o., kde podľa potvrdenia dosahuje mesačne príjem z podnikania vo výške 1.000 eur. Matka má teda ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. N., s deťmi žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej matky, starej matky navrhovateľa, pričom svoj byt na C.i č. X v R. previedla darovacou zmluvou na svoju matku. Matka tento prevod bytu odôvodňovala tým, že rodinný dom stavali jej rodičia, ktorý si naň vzali úver, ktorý po smrti starého otca, stará matka nevládala splácať, na zabezpečenie úveru bolo potrebné založiť byt, preto bol tento byt prevedený na starú matku. Z údajov na liste vlastníctva k predmetnému bytu vyplýva, že pôvodne mala matka k bytu zriadené vecné bremeno - právo bývania, avšak toto bolo neskôr zrušené, pravdepodobne kvôli založenia bytu v prospech banky. Z tohto odôvodnenia matky vyplýva, že jej úmyslom nebolo zbaviť sa majetkovej hodnoty, ale vyriešiť bytovú otázku svojej rodiny. Matka s navrhovateľom v súčasnosti majú zabezpečené bývanie v rodinnom dome. Skutočnosť, že previedla byt na starú matku neovplyvnila jej schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi. Pokiaľ ide o príjem matky, ktorý sa podľa jej výpovede má pohybovať vo výške cca 1.160 - 1.200 eur, súd má za to, vzhľadom na to, že matka je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti EkonFin Slovakia, s.r.o. a zároveň zamestnancom tejto spoločnosti na polovičný úväzok, jej príjem je adekvátny predmetu činnosti, ktorou sa spoločnosť zaoberá, t. j. predovšetkým ekonomická činnosť a preprava osôb. Pokiaľ povinný poukazoval na to, že matka, pracujúca na polovičný úväzok sa vzdáva výhodnejšieho zamestnania, súd sa s touto obranou povinného nestotožnil, nakoľko ak by pracovala u iného zamestnávateľa na plný úväzok, nemohla podnikať a viesť vlastnú firmu. Zárobok v zamestnaní, hoci na plný pracovný úväzok, by tak nemusel dosahovať ani polovicu jej súčasného príjmu. Pokiaľ ide o daňové priznania spoločnosti EkonFIN Slovakia s.r.o., povinný sa snažil spochybniť odôvodnenosť výdajov tejto spoločnosti a jej hospodársky výsledok. Vzhľadom na základ dane tejto spoločnosti za roky 2014,2015, odpisované položky a hospodárske výsledky spoločnosti, súd má za to, že matka pravdivo uviedla svoj pravidelný mesačný príjem z podnikania vo výške 1.000 eur, pretože z údajov v daňových priznaniach, by vychádzal jej mesačný príjem z podnikania oveľa nižší. Je tiež potrebné uviesť, že na strane matky, ktorá je tiež osobou povinnou, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, sa zohľadňuje predovšetkým plnenie si tejto povinnosti osobnou a vecnou starostlivosťou, pretože napriek tomu, že je navrhovateľ dospelý, stále vyžaduje do určitej miery osobnú starostlivosť, a to najmä pokiaľ ide o obstarávanie spoločnej domácnosti, varenie, upratovanie, pranie, zabezpečovanie stravy atp. Matka tiež uhrádza náklady spojené so spoločným bývaním, uviedla, že platí teplo, teplú vodu 25,99 eur mesačne, elektrinu 70 eur mesačne, plyn 78 eur mesačne, internet 14,50 eur mesačne, TV 28 eur mesačne, poistenie domu 63 eur ročne. Matka má tiež nevyhnutne svoje vlastné osobné výdaje na oblečenie, obuv, stravu, hygienu, a tiež na výživu a výchovu maloletej N.
37. Na strane povinného platiť výživné súd zohľadnil predovšetkým jeho pravidelný mesačný príjem zo zamestnania, ako aj nevyhnutné výdaje. V čase posledného rozhodovania o výživnom, súd ustálil príjem povinného v roku 2009, 2010 a v r. 2011 v sume 1.655,46 eur mesačne, povinný aj v tom čase žil v Nemecku, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, zistené boli iba bežné výdaje. Z výplatných pások povinného vyplýva, že mal čistý príjem v 12/2014 v sume 2.518,56 eur, v 1/2015 v sume 2.285,86 eur, v 2/2015 v sume 1.544,65 eur, v 3/2015 v sume 2.001,84 eur, v 4/2015 v sume 2.223,76 eur, v 5/2015 v sume 2.257,99 eur, v 6/2015 v sume 2.161,63 eur, v 7/2015 v sume 2.272,70 eur, v 8/2015 v sume 2.459,22 eur, v 9/2015 v sume 2.779,69 eur, v 10/2015 v sume 2.699,65 eur, v 11/2015 v sume 2.774,78 eur, v 12/2015 v sume 2.624,38 eur, v 1/2016 v sume 1.854,75 eur, v 2/2016 v sume 1.888,65 eur, v 3/2016 v sume 1.963,61 eur, v 4/2016 v sume 1.873,47 eur, v 5/2016 v sume 2.006,09 eur, v 6/2016 v sume 1.990,45 eur. Hodinová mzda povinného je 13,50 eur/hod. Z toho vyplýva priemerný čistý mesačný príjem povinného za rok 2015 vo výške 2.340,51 eur. Za obdobie 1-6/2016 mal priemerný čistý mesačný príjem 1.929,50 eur. Podľa výpisu u účtu povinného, tento platí internet a telefón dcére v sume 42,04 eur, za RTV 30,25 eur, internet 52,49 eur, elektrinu 65 eur, nájom 683,60 eur, výživné na dcéru 272 eur, vreckové pre dcéru E. Z. v sume 25 eur, výživné pre navrhovateľa 170 eur, ďalej si platí úrazové poistenie 54,18 eur a splácal tiež pôžičku na motorové vozidlo BMW radu 3 vo výške 425 eur mesačne, povinný však uviedol, že vozidlo viac nevlastní, pôžičku nespláca. Povinné iné svoje majetkové, osobné či príjmové pomery neuviedol. Poprel, že by vykonával funkciu domovníka, resp. že by okrem potvrdeného príjmu mal iný, prípadne vyšší príjem. Na strane povinného platiť výživné súd predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že na svoju dcéru E. Z., narodenú XX.X.XXXX, t. j. v súčasnosti 16 ročnú, platí podľa svojich tvrdení výživné vo výške 272 eur, pričom z výpisu z účtu povinného vyplýva, že jej okrem toho platí internet a telefón v sume 42,04 eur, tiež jej dáva vreckové v sumách cca 25 eur. Pokiaľ ide o výdaje povinného, súd na jeho strane zohľadnil predovšetkým výdaje na platenie nájomného, elektriny a
úrazového poistenia, stravu a oblečenie. Z jeho výplatných pások pritom vyplýva, že zamestnávateľ mu vykonáva zrážky zo mzdy na pracovný odev, dôchodkové poistenie a dávky za prácu v zime. Tiež bola zohľadnená skutočnosť, že povinný navrhovateľovi nad rámec bežného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, nepodieľa sa na úhrade jeho mimoriadnych výdajov. Pokiaľ povinný dôvodil, že jeho príjem je preto taký vysoký, pretože má vysoký počet odpracovaných hodín, súd konštatuje, že táto skutočnosť len zodpovedá jednej zo základných rodičovských povinností, a to dôsledne venovať všetky svoje sily zabezpečeniu výživy svojich detí.
38. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že na strane navrhovateľa, t. č. už plnoletého sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného, odkedy sa zvýšili jeho bežné životné náklady, začal študovať na strednej škole, navrhovateľ rástol, vyvíjal sa, s čím sú spojené výdavky na jej oblečenie, stravu, voľný čas. U matky súd zistil, že na jej strane došlo tiež k zmene pomerov, keď na rozdiel od času poslednej úpravy výživného, sa príjem matky podstatne zvýšil, pretože, kým v roku 2011 bol jej príjem cca 300 eur, v súčasnosti je cca 1.160 eur, matka sa venuje podnikateľskej činnosti, zlepšili sa teda jej majetkové pomery. Rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. U matky súd prihliadol na jej osobnú a vecnú starostlivosť o navrhovateľa. K zmene pomerov došlo aj na strane povinného, ktorého príjem od poslednej úpravy výživného mierne vzrástol, pretože kým v r. 2011 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.655,46 eur mesačne, v súčasnosti to bolo za rok 2015 vo výške 2.340,51 eur a za prvý polrok r. 2016 v sume 1.929,50 eur mesačne. Povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 16ročnej dcére, ktorú si plní najmenej vo výške 272 eur mesačne, pretože z výpisov z jeho účtu je zrejmé, že svojej dcére prispieva aj nad rámec bežného výživného, vreckovým, či úhradou internetu a telefónu. Navrhovateľovi však povinný nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, nestretáva sa s ním pravidelne, takže všetky aj mimoriadne výdaje navrhovateľa, musia byť zabezpečené len zo súdom stanoveného výživného pre povinného s prihliadnutým na podiel vyživovacej povinnosti matky. Na strane rodičov, ako osôb povinných platiť výživné navrhovateľovi, súd nezohľadňoval tie výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože prvoradá je vždy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, pred výdajmi na telefóny, internet, televíziu atp. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil tiež skutočnosť, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov, a teda ak je príjem povinného rodiča vyšší, má aj dieťa, odkázané výživnou na povinného rodiča, nárok na vyššie ako len nevyhnutné bežné výdaje, t. j. na vyššiu životnú úroveň. Po zohľadnení výsledkov dokazovania a všetkých vyššie uvedených hľadísk, súd dospel k záveru, že vzhľadom na potreby navrhovateľa, ako aj majetkové a príjmové pomery povinného a jeho odôvodnené výdaje, je dôvodným zvýšenie výživného pre navrhovateľa z doterajšej sumy 170 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť povinného súd zvýšil v zmysle návrhu, odo dňa 1.10.2015, (návrh bol podaný dňa 29.9.2015).
39. Zvýšením výživného vznikol povinnému platiť výživné nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2015 do 31.7.2016 vo výške 1.300 eur, t. j. rozdiel medzi zvýšeným výživným 300 eur a plateným výživným 170 eur je 130 eur, teda nedoplatok za 10 mesiacov je 10 x 130 eur t. j. 1.300 eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku povolil súd povinnému zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom pre navrhovateľa v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
40. V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť povinného platiť zvýšené výživné súd určil k rukám navrhovateľa, a to nielen za obdobie od jeho plnoletosti, aj za obdobie maloletosti navrhovateľa, od dátumu žiadaného matkou v návrhu t. j. od 1.10.2015 do 9.5.2016, rovnako tak súd uložil povinnosť povinnému zaplatiť k rukám navrhovateľa celé zročné výživné, nakoľko právo na výživné je právom dieťaťa, toto právo je osobnej povahy a nemožno ho preniesť na iného. V prípade návrhu na zvýšenie výživného podaného v čase maloletosti dieťaťa, súd starostlivosti o maloletých pokračuje v konaní aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie. V prípade, že plnoleté dieťa si uplatňuje nárok na výživné aj za dobu po plnoletosti, rozhoduje súd aj o tomto výživnom. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, súd uloží povinnému priamo voči dieťaťu, to sa týka aj nedoplatkov za čas pred plnoletosťou (viď Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov 3/2010).
41. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 11C/7/2000-353 zo dňa 11.7.2011 v časti výšky výživného povinného pre navrhovateľa.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie odvolania matkou a navrhovateľom by však bolo neúčinné, pretože sa práva podať odvolanie vzdali do zápisnice na súde dňa 9.8.2016.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).