Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Ps/8/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci spôsobilosti na právne úkony A. Š., F.. C., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XX/XX, Ž. D. C., aktuálne bytom Domov sociálnych služieb a Domov dôchodcov D., M. U., v konaní zastúpenej opatrovníčkou C. C., D.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, Ž. D. C., ako aj advokátom JUDr. Viktorom Šurkom, SNP 120, Žiar nad Hronom, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, o návrhu navrhovateliek: 1/ O. B., rod. Š., D.. XX.XX.XXXX, bytom D. X, U., 2/ S. Z., rod. Š., D.. XX.XX.XXXX, bytom F. X, C., na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony A. Š., takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.10.2011 žiadali navrhovateľky 1/ a 2/ pozbaviť spôsobilosti na právne úkony svoju matku A. Š. s odôvodnením, že má vážne ochorenia, ku ktorým sa pridružil alzheimer a tiež demencia stredne ťažkého stupňa. V dôsledku toho už nie je schopná vykonávať žiadne právne, či finančné úkony. Po porade s lekármi zistili, že jej zdravotný stav sa už nezmení a až počas jej hospitalizácie zistili, že nevie vôbec čítať ani písať. Jedine sa vie podpísať a aj to je už ťažšie, vzhľadom na jej ochorenia. Je na invalidnom vozíku, ktorý jej zaobstarali. Treba za ňu uhrádzať všetky výdavky spojené s bývaním, ako aj poplatky za umiestnenie v domove sociálnych služieb, kde je aktuálne umiestnená.

2. K návrhu navrhovateľky 1/ a 2/ pripojili zápisnicu zo šetrenia zo dňa 20.09.2011, ktoré bolo vykonané zamestnancami Domova sociálnych služieb D. M. U., kde je okrem iného uvedené, že u A. Š. (ďalej aj len „posudzovaná“) nastal úbytok fyzických síl a celkové zhoršenie zdravotného stavu a psychického stavu a nie je schopná samostatnej existencie. Potrebuje nepretržitý dohľad a pomoc inej osoby, ktorú jej rodinní príslušníci z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, aj z toho dôvodu, že nebývajú v spoločnej domácnosti, nevedia zabezpečiť.

3. Priložili k návrhu tiež žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, kde je tiež uvedené, že má posudzovaná zlý zdravotný stav, rodinní príslušníci sú pracovne vyťažení a je potreba dvadsaťštyri hodinovej starostlivosti o ňu.

4. Napokon k návrhu priložili lekársku správu psychiatra O.. M. G. z vyšetrenia zo dňa 20.09.2011, kde je v závere uvedené, že v prípade A. Š. ide o osobnosť organicky determinovanú na báze zmiešanej

etiológie (Alzheimer, vask.) už s prítomnou dementnou symptomatikou ľahkého až stredne ťažkého stupňa. V závere lekár uviedol, že pacientka vyžaduje intenzívnu opateru a dohľad druhou osobou počas celých dvadsaťštyri hodín. Umiestnenie v domove sociálnych služieb, kde jej bude táto poskytnutá, je preto vhodné.

5. Súčasťou návrhu boli tiež lekárske prepúšťacie správy z hospitalizácie A. Š. v období mesiacov júl až október 2011 (č. l. 11 až 29 spisu) a tiež lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu (č. l. 30 spisu) z 20.09.2011, kde lekárka uviedla ako jednu z diagnóz tiež demenciu zmiešaného typu.

6. Súd A. Š. v rámci tohto konania o jej spôsobilosť na právne úkony ustanovil uznesením zo dňa 22.12.2011 č. k. 10Ps/8/2011 - 42 opatrovníčku v osobe C. C., ktorá je tiež dcérou posudzovanej.

7. Samotná posudzovaná následne udelila plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi, ktoré neskôr odvolala, avšak následne toto opätovne udelila a jeho udelenie potvrdila aj pred súdom (vyjadrenie A. Š. na pojednávaní dňa 14.06.2016 na č. l. 258pv spisu).

8. Cestou svojho právneho zástupcu A. Š. v písomnom vyjadrení z 23.03.2012 žiadala návrh ako bezdôvodný zamietnuť. Popierala, že by trpela demenciou stredne ťažkého stupňa, že by bola na invalidnom vozíku a bolo by potrebné za ňu uhrádzať všetky výdavky spojené s bývaním a poplatky za umiestnenie v domove sociálnych služieb, lieky a ošetrenia. Vzhľadom na svoj vek sa nachádza v dobrom zdravotnom stave po psychickej, aj fyzickej stránke a je schopná sa sama s pomocou paličky pohybovať. Dňa 19.03.2012 ukončila pobyt v Domove sociálnych služieb M. U. a vrátila sa do svojho bytu v Ž. D. C., kde býva s vnučkou, ktorá jej v prípade potreby poskytne pomoc.

9. Súdu bolo v tomto smere právnym zástupcom A. Š. predložené vyjadrenie O.. O. S. zo dňa 16.03.2012, v ktorom je uvedené, že posudzovaná je zdravotne spôsobilá po psychickej, mentálnej stránke ku právnym úkonom, alzheimer a demencia len ľahkého stupňa. Bola odoslaná na psychiatrické, aj psychologické vyšetrenie.

10. Tiež bol súdu predložený list A. Š. adresovaný Domovu sociálnych služieb v M. U. dňa 19.03.2012, ktorým žiadala ukončenie svojho pobytu, kde bola umiestnená od 08.11.2011. Žiadala o ukončenie zmluvy o pobyte ku 19.03.2012.

11. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a ustanovil znalkyňu O.. F. U.. Táto v znaleckom posudku pod č. 51/2012 vypracovanom dňa 20.06.2012 uviedla, že na základe vlastného vyšetrenia A. Š., lekárskych správ a obsahu súdneho spisu zistila u menovanej nešpecifikovanú demenciu s pridruženou paranoidnou symptomatikou, pričom porucha pamäťových funkcií je trvalá a liečbou neovplyvniteľná. Závislosť od alkoholu alebo od iných psychoaktívnych látok zistená nebola. Znalkyňa konštatovala, že menovaná nedokáže ovládať svoje konanie a chápať jeho význam, preto doporučuje upustiť od jej výsluchu a tiež od doručenia súdnych rozhodnutí. V závere odporučila znalkyňa A. Š. pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

12. V nadväznosti na záver znaleckého posudku bola opätovne ošetrujúca lekárka žiadaná o zaslanie správy a O.. O. S. zaslala správu z 08.08.2012 (č. l. 105 spisu), kde uviedla, že pacientka je polymorbídna, ťažko mobilná, odkázaná na opateru druhej osoby v bežných denných činnostiach. Posledné vyšetrenie, ktoré absolvovala u nej bolo prevedené v marci 2012.

13. Na žiadosť súdu vykonal šetrenie ohľadne bytových pomerov a bývania A. Š. odbor sociálnych vecí Mestského úradu Ž. D. C. a podal správu dňa 29.01.2013 (č. l. 124 spisu). V nej je uvedené, že menovaná žila v dvojizbovom byte v Ž. D. C. na adrese A. W. XX/XX, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve. Poberala starobný dôchodok vo výške 430,- € a tento využívala na svoj prospech, uhrádzala si základné životné potreby, dokázala sa postarať o chod domácnosti, občas si zabezpečila aj nákupy. V správe je uvedené, že je sebestačná v zabezpečovaní a príprave stravy. Lekársku starostlivosť jej zabezpečuje praktická lekárka O.. S.. V spoločnej domácnosti žila so svojou vnučkou C. Z., zamestnanou v Domove dôchodcov v Ž. D. C.. Táto robí A. Š. spoločnosť, pomáha jej v starostlivosti o domácnosť a v prípade potreby ju doprevádza aj k lekárovi. Správa konštatuje, že A. Š. nie je odkázaná na ustanovenie opatrovníka,

v zabezpečení základných životných potrieb je sebestačná, vitálna a so svojim dôchodkom si dokáže hospodáriť samostatne.

14. Súd potom na pojednávaní dňa 27.03.2013 vypočul znalkyňu O.. F. U. a táto zotrvala na svojich znaleckých záveroch uvedených v znaleckom posudku. Poukázala na to, že posudzovanú ohrozuje jej zdravotný stav, lebo žila sama a svojim prístupom k zdravotnému stavu, resp. neschopnosťou postarať sa o svoj zdravotný stav sa dostávala na rôzne oddelenia v nemocnici a na rôzne vyšetrenia, kde jej zachraňovali život. Tiež znalkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že na niektoré veci z minulosti si nepamätala posudzovaná, ako napríklad na trestné konanie, ktoré iniciovala voči svojim dcéram - navrhovateľkám v súvislosti s tým, že jej mali ukradnúť rôzne potraviny. Napokon znalkyňa uviedla, že v čase kedy 20.09.2011 bol u posudzovanej vykonaný MMSE test sa A. Š. nachádzala v medzistave, to znamená nachádzala sa v nie dobrom fyzickom stave.

15. Na uvedenom pojednávaní súd tiež vypočul ako svedkyňu C. Z. - vnučku A. Š. a z jej výpovede vyplynulo, že táto jej dopomáha pri rôznych životných situáciách, žijú v spoločnej domácnosti. Pomáha jej ako doprovod k ošetrujúcemu lekárovi, pri zabezpečovaní a vybratí liekov, pri nákupoch, spoločne varia, s tým, že prevažne varila pani Š.. Chodia spoločne na prechádzky. Svedkyňa uviedla, že odvtedy ako žili v spoločnej domácnosti A. Š. nebola hospitalizovaná.

16. V nadväznosti na tieto zistenia a stanovisko prokuratúry súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria O.. L. Š..

17. Znalkyňa O.. L. Š. následne vo veci vypracovala znalecký posudok č. 14/2015 zo dňa 06.06.2015, v ktorom vychádzala zo štúdia spisového materiálu v tomto konaní, zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu - lekárskych správ ohľadne zdravotného stavu A. Š. z obdobia júla až októbra roku 2011, telefonickej konzultácie zdravotného stavu menovanej s jej ošetrujúcou lekárkou O.. S. (táto uviedla, že nie je v takom psychickom stave, ktorý by podmieňoval zbavenie spôsobilosti na právne úkony, keď síce mala obdobie, keď bola opakovane hospitalizovaná, bola v zlom telesnom stave a tento práve mohol prechodne zhoršiť aj psychické funkcie, no teraz je jej telesný stav kompenzovaný) a z vlastného psychiatrického vyšetrenia v domácom prostredí - v byte A. Š. dňa 16.04.2015. V posudku v tomto smere potom znalkyňa uviedla, že v čase vyšetrenia bola posudzovaná orientovaná vlastnou osobou, miestom, časom a nepresne sledom časových udalostí. Dominovali poruchy pamäťových funkcií vo všetkých zložkách a porucha intelektu pri primárne zrejme nižšom intelekte. Záujmy má zodpovedajúce veku, somatickému stavu a prostrediu. Úsudok je len ľahko narušený, paranoidné bludné obsahy znalkyňa nezistila, iba zvýšenú vzťahovačnosť. Aktivity denného života je schopná realizovať sama, čiastočne za pomoci príbuznej osoby. Osobnosť posudzovanej je organická s príznakmi demencie na hranici ľahkého až stredne ťažkého stupňa, no bližšie k hranici ľahkého stupňa.

18. Znalkyňa v znaleckom posudku tiež uviedla, že vychádzajúc z aktuálne stabilizovaného somatického stavu a závažne nezhoršenej psychopatológii od predchádzajúceho vyšetrenia znalkyňou O.. U., jedná sa u A. Š. o zmiešanú demenciu tak na podklade cievnom, ako aj degeneratívnom. Ide o demenciu bližšie k ľahkému stupňu ako ku strednému s poruchou kognitívnych funkcií, symptómy svedčiace pre paranoidné spracovávanie situácie nezistila.

19. Znalkyňa nezistila, že by sa posudzovaná nevedela orientovať v základných informáciách. Pozná mená svojich dcér, ich motiváciu, je schopná zabezpečiť si stravovanie, sama si navarí, zabezpečuje si osobnú hygienu, žije v čistom a útulnom prostredí. Je ale pravdou, že obtiažne vštepuje nové informácie, ale je schopná primerane sa vyjadriť, vyjadriť svoje želanie, nemá vymiznuté aktivity. V roku 2011 bol realizovaný MMSE test (test kognitívnych poznávaných funkcií), kde dosiahla 22 bodov, kedy rozmedzie 10 - 24 sa považuje za stredne ťažké. Anamnestické údaje, ktoré posudzovaná poskytla dňa 16.04. znalkyni O.. U. boli bez podstatných zmien, úroveň jej vyjadrovania neklesla.

20. V závere znalkyňa O.. L. Š. uviedla, že nepovažuje psychický stav A. Š. za taký závažný, aby podmieňoval úplné zbavenie spôsobilosti na právne úkony. V roku 2013 šetrenie sociálneho úradu nezistilo také faktory, ktoré by u posudzovanej podmienili úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Rovnako v čase znaleckého vyšetrenia ani znalkyňa nezistila, že by posudzovaná nebola

schopná pochopiť význam znaleckého vyšetrenia, vyjadrila svoje prianie a vôľu. Uzavrela jej diagnózu ako zmiešaná (alebo atypická) demencia na hranici ľahkej a stredne ťažkej formy.

21. Na súdom položené otázky následne znalkyňa O.. L. Š. v znaleckom posudku odpovedala tak, že A. Š. trpí poruchou trvalého rázu, a to zmiešanou demenciou na hranici ľahkého a stredne ťažkého stupňa. Je schopná ovládať svoje konanie, chápe jeho význam. Znalkyňa nepovažovala za potrebné upustiť od výsluchu menovanej, pretože nepredpokladá, že by sa výsluchom zhoršil jej zdravotný stav. Považovala za možné doručiť súdne písomnosti posudzovanej a neodporučila pozbaviť spôsobilosti na právne úkony posudzovanú A. Š. v plnom rozsahu a neodporučila ani jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

22. Navrhovateľky 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2015 so znaleckým posudkom nesúhlasili poukazujúc na to, že sa plne stotožňujú so závermi vyslovenými znalkyňou O.. F. U. v jej znaleckom posudku č. 51/2012.

23. Z dotazníka na č. l. 216 a nasledovné spisu je zrejmé, že A. Š. opätovne od septembra 2015 býva v Domove sociálnych služieb a domove dôchodcov D. v M. U. a tam sa nachádza aj v súčasnosti.

24. Následne potom súd v konaní vypočul samotnú A. Š.. Táto pred súdom uviedla, že aktuálne býva v domove dôchodcov a je tam spokojná. Z jej výpovede bolo zrejmé, že chápe zmysel tohto konania, vie prečo sa vedie konanie. Na položené otázky riadne zodpovedala a vyjadrila vôľu zostať v domove. Nesúhlasila s tým, aby bola, či už obmedzená alebo dokonca pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Takto sa vyjadrila nielen na pojednávaní dňa 14.06.2016, ale aj na pojednávaní dňa 09.08.2016. Z jej výpovede súdu vyplynulo, že aj pri svojom veku a komplikovanej mobilite (aj do pojednávacej miestnosti vchádzala za pomoci barly v doprovode inej osoby) je orientovaná miestom a časom a vedela odpovedať v podstate na všetky otázky, aj keď miestami zabiehala aj do vecí majetkového charakteru, či vecí týkajúcich sa vzájomných vzťahov s navrhovateľkami 1/ a 2/ ako svojimi dcérami. Z výsluchu nevyplynulo súdu, že by A. Š.Á. jednoducho povedané „nemala jasnú myseľ“ a že by ju bolo možné akokoľvek ľahko manipulovať, súdu sa A. Š. javila v psychickej kondícii zodpovedajúcej svojmu veku a zdravotnému stavu. Aj keď samozrejme otázka existencie duševnej poruchy je otázkou znaleckou, z laického pohľadu nebolo možné konštatovať, že by A. Š. už na prvý dojem po intelektuálnej, psychickej stránke trpela nejakým duševným ochorením.

25. Súd tiež vypočul ako svedka syna A. Š. M. Š. a tento sa vyjadril tak, že matka síce po fyzickej stránke nie je celkom zdravá a je umiestnená v Domove sociálnych služieb M. U. z dôvodu, že sa nemá o ňu v podstate kto postarať, no ani on sám nespozoroval, že by mala nejakú psychickú odchýlku od normálneho správania. Svedok uviedol, že keď za ňou príde tak sa s ním baví tak ako sa s ním bavila vždy. Uviedol, že matka má svoj vek a teda má aj právo na odchýlku. Vyjadril svoj subjektívny názor, že treba nechať matku dožiť tak ako je. V domove je spokojná a nech sama rozhodne ako naloží so svojim majetkom.

26. Súd opätovne vypočul svedkyňu C. Z. - vnučku A. Š.. Tá sa vyjadrila, že by stará mama nemala byť zbavená spôsobilosti na právne úkony, lebo by si mala dožiť svoj život normálne. Nevedela sa však vyjadriť ako je na tom po psychickej stránke, ale po tom ako prebiehalo toto konanie určite nie dobre. Ani z výpovede tejto svedkyne nevyplynulo, že by A. Š. urobila niečo vo svoj neprospech, niečo čím by si sama uškodila, resp. čím by poškodila záujmy niektorého zo svojich detí.

27. Napokon súd vzhľadom na námietky navrhovateliek ku znaleckému posudku, vypočul znalkyňu O.. L. Š. na pojednávaní a táto aj vo svojej výpovedi pred súdom poukázala na to, že vyšetrenie signalizuje, ako uviedla aj v závere znaleckého posudku, že A. Š. trpí poruchou trvalého rázu, a to zmiešanou demenciou na hranici ľahkého a stredného stupňa. Na vyšetrenie mentálnych funkcií sa používa dotazník, takzvaný minimentál, ktorý bol realizovaný aj v minulosti. Označuje sa aj ako MMSE, ktoré bolo vyhodnotené v roku 2011 s úrovňou dosiahnutia 22 bodov. Zopakovala, že rozmedzie od 24 do 10 bodov sa jedná o stredne ťažkú formu demencie a teda ak A. Š. dosiahla približne dvadsaťdva bodov tak sa to blíži k ľahkej forme demencie a nie k stredne ťažkej forme demencie. Preto vyvodila záver znalkyňa, že nepovažuje menovanú za neschopnú na právne úkony. Takisto O.. G., ktorý vyšetroval menovanú počas hospitalizácie v roku 2011 uzavrel to ako ľahkú až stredne ťažkú formu, no ordinoval liek „jasnal“, ktorý sa ordinuje u ľahkých foriem demencie, čo znalkyňa zdôraznila. Jednoznačne sa znalkyňa vyjadrila, že A. Š. nespĺňa podmienky na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Zopakovala, že

keď ju vyšetrovala, situácii rozumela, vedela o čo ide, dokonca si pamätala aj predchádzajúcu znalkyňu. K záverom prvého znaleckého posudku sa vyjadrila tak, že závery znaleckého posudku nezodpovedali vyšetreniam, ktoré tam boli uvedené.

28. Tiež znalkyňa vysvetlila, že v roku 2011 A. Š. prekonala závažné somatické ochorenia a vtedy môže dochádzať k zníženiu cirkulácie krvi v mozgu, teda následne k zhoršeniu psychických funkcií. No ten obraz sa od roku 2011 zmenil a v roku 2015, keď vyšetrovala A. Š. bol zdravotný stav taký aký bol a tie kritériá nespĺňala. Zdôraznila, že spôsobilosť na právne úkony nie je podmienená zmenami nálady, zmenami afektivity (ako tieto príznaky uvádzali navrhovateľky), ale je podmienená pamäťovými funkciami a disfunkciou pamäťových funkcií. Nezistila u nej nijaké stavy, že by si mohla zhoršiť svoj zdravotný stav alebo spôsobiť ohrozenie okolia. Našla u nej len vzťahovačnosť, jej predstupeň, ktorý môže súvisieť s vekom, ako to býva u starých ľudí, kedy je podozrievavosť viac výraznejšia, no paranoidné bludy u nej nezistila.

29. V závere konania už navrhovateľky 1/ a 2/, ako aj opatrovníčka A. Š. ponechali rozhodnutie na úvahu súdu, čo vyplýva z ich nie celkom jasných vyjadrení v tom smere, že žiadajú, aby už bolo konanie ukončené.

30. Právny zástupca A. Š. žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný a aj ona samotná sa v zásade vyjadrila, že nesúhlasí s tým, aby bola pozbavená spôsobilosti, či obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, doslova sa vyjadrila, že chce pokoj.

31. Prokuratúra na záver žiadala takisto návrh zamietnuť ako nedôvodný poukazujúc na závery posledného znaleckého posudku, výpoveď A. Š. i svedecké výpovede M. Š. V. C. Z..

32. Súd potom na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je v aktuálnej situácii zdravotného stavu A. Š. na mieste, aby bola pozbavená, či obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.

33. Spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby je upravená v § 8 Občianskeho zákonníka ktorý hovorí, že spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

34. V § 10 ods. 1 Občiansky zákonník určuje, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. V odseku 2 tohto ustanovenia je určené, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

35. S účinnosťou od 01.07.2016 je účinná nová procesná úprava (občianskeho) súdneho konania v podobe Civilného sporového a Civilného mimosporového poriadku (zákony č. 160/2015 Z.z. a č. 161/2015 Z.z.).

36. Zákon č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“, resp. „CMP“) v súčasnosti v zmysle § 231 už nedovoľuje úplne pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony, ust. § 231 písm. a) hovorí len o možnosti súdu obmedziť fyzickú osobu v jej spôsobilosti na právne úkony.

37. Súd po zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (použiteľného aj v mimosporových konaniach upravených v , a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomných súvislostiach prihliadajúc pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, mal za preukázané, že aktuálne, ako to vyplýva z oboch znaleckých posudkov znalkyne O.. F. U. a znalkyne O.. L. Š., u A. Š. existuje duševná porucha - ako uviedla znalkyňa O.. Š. - ide o zmiešanú, atypickú demenciu blízko hranice ľahkej formy. Obe znalkyne sa pritom zhodli na tom, že ide o demenciu - ktorou sa rozumie chorobné oslabenie rozumových schopností, no záver, ktorý z toho vyvodili bol odlišný. Kým prvá znalkyňa psychický stav posudzovanej považovala za tak závažný, že je potrebné vysloviť doslova „právnu smrť“ posudzovanej (ktorou pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nepochybne je), druhá znalkyňa, ktorá skúmala stav A. Š. s časovým odstupom troch rokov, naopak

vyslovila a zotrvala na závere, že nie je dôvod ani len obmedziť menovanú v spôsobilosti na právne úkony.

38. Ust. § 10 Občianskeho zákonníka pre zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby vyžaduje nielen to, že u nej existuje duševná porucha, ktorá nie je len prechodného charakteru, ale aj to, že v dôsledku takejto duševnej poruchy fyzická osoba nie je schopná robiť žiadne právne úkony, resp. je schopná robiť len niektoré právne úkony.

39. Vo vzťahu k prvému znaleckému posudku je potrebné uviesť, že tento bol realizovaný ešte v roku 2012 a vychádzal okrem iného aj z toho, že zdravotný stav A. Š. nebol dobrý v dôsledku viacerých hospitalizácií v roku 2011. Aj v tom čase vykonaný MMSE testu bol v tom čase ovplyvnený jej zlým zdravotným stavom. Odvtedy ako bola menovaná hospitalizovaná v priebehu mesiacov júla až októbra 2011 došlo u nej k posunu zdravotného stavu nielen čo sa týka psychickej, ale aj fyzickej stránky, avšak pozitívnym smerom. V tom čase bola totiž, ako vyplýva z týchto lekárskych správ často hospitalizovaná na rôznych oddeleniach a podľa názoru súdu, ktorý je podporený aj závermi znaleckého posudku znalkyne O.. Š. sa práve toto podpísalo na menej priaznivom psychickom zdravotnom stave posudzovanej. Odvtedy však došlo k zmenám, čo však podľa názoru súdu nedostatočne reflektovala znalkyňa O.. U. v prvom znaleckom posudku, ktorý súd v tomto smere potom považoval, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy a časový odstup, ktorý uplynul od jeho vypracovania ešte v roku 2012, za aktuálne nepoužiteľný. Súd vypočul A. Š. a ako už bolo vyššie konštatované, nezistil u nej prejavy duševnej poruchy takej závažnosti, ktorá by spôsobovala, že je potrebné zasiahnuť závažným spôsobom do jej ústavných práv v smere obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Ani jeden vykonaný dôkaz nedokazuje, že by si posudzovaná spôsobovala svojim aktuálnym konaním nepriaznivé následky pre svoju životnú existenciu. Aj keď prvá znalkyňa sa vyjadrila, že práve komplikovaný zdravotný stav, ktorý bol u posudzovanej v roku 2011 ju ohrozoval, tak podľa názoru súdu A. Š. má v súčasnosti do tej miery jasnú myseľ a schopnosť uvažovania, že aj v súčasnosti sa sama rozhodla, že je potrebné, aby jej pomáhala iná osoba, čo bolo dokázané aj tým, že viac než tri roky sa o ňu starala jej vnučka C. Z. a následne sa sama posudzovaná rozhodla pre nástup na pobyt do Domova sociálnych služieb v M. U.. Čiže z toho súd usudzuje, že posudzovaná vie sama zvážiť, čo je pre jej zdravotný stav a pre jej existenciu najlepšie. A. Š. teda síce trpí duševnou poruchou, ktorá bola uvedená vyššie, no táto jej podľa názoru súdu nebráni konať a vlastnými právnymi úkonmi vstupovať do práv, či právnych vzťahov.

40. Ako už uviedol aj Ústavný súd v rozhodnutí publikovanom v Zbierke rozhodnutí Ústavného súdu pod č. 50/2012 (rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 313/2012 z 28.11.2012) pri interpretácii a aplikácií § 10 Občianskeho zákonníka sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony, či pozbavovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb.

41. Z tejto dikcie rozhodnutia Ústavného súdu je zrejmé, že predovšetkým je treba pri rozhodovaní v zmysle § 10 Občianskeho zákonníka mať na pamäti to, že predovšetkým posudzovaný je osobou, ktorá má svoje ústavné práva a do týchto možno zasiahnuť len v prípadoch, keď sú na to dané zákonné dôvody. Nemožno jednoducho vidieť ako dôvod zásahu do týchto ústavných práv to, že ako vyplynulo aj z výpovedí navrhovateliek i z celého konania, že tieto majú tieto určité obavy o majetkové práva svojej matky.

42. Tiež je potrebné poukázať na to, že duševná, resp. psychická porucha je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správania sa psychicky zdravého jedinca. V tomto smere potom súd zdôrazňuje práve tú definíciu duševnej poruchy, ktorá je označená ako výrazný odklon od správania sa normálneho psychicky zdravého človeka a žiaden takýto dôkaz skutočne v tomto konaní nebol produkovaný a ani vo vzájomnej súvislosti vykonaných dôkazov nemožno dospieť k tomu, že by výrazným spôsobom sa správanie A. Š. v dôsledku jej duševnej poruchy, znovu treba zdôrazniť, že skôr ľahkého stupňa, že by sa to prejavovalo vo sfére právnych úkonov negatívnym spôsobom vo vzťahu k nej, či jej blízkym osobám. I keď ako už bolo uvedené, prvý znalecký posudok z roku 2012 vyšiel tak, že je treba ju pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, znovu treba pripomenúť, že znalkyňa vychádza len z tých vyšetrení, ktoré boli v spise. A. Š.Á. bola v tom čase v inej psychickej pohode než je tomu aktuálne.

43. Prihliadajúc na všetko uvedené súd potom dospel k záveru, že nie je dôvod, aby zasiahol svojim rozhodnutím do ústavných práv A. Š. a aby táto bola vo svojej spôsobilosti na právne úkony obmedzená. I keď z konania je zrejmé, že menovaná aktuálne potrebuje pomoc pri určitých životných situáciách z hľadiska zdravotného stavu po fyzickej stránke najmä kvôli tomu, že má obmedzenú mobilitu, treba odlišovať, či jej duševná porucha znemožňuje robiť právne úkony. K takémuto záveru súd ale nedospel. Súd jednoducho nenašiel žiaden dôvod svedčiaci pre to, aby pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bolo v záujme A. Š., ako túto podmienku pre zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby formuloval aj ústavný súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí.

44. Súd preto konanie zastavil ako to vyplýva z právnej úpravy § 247 ods. 1 CMP, ktorý hovorí, že ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd konanie zastaví.

45. O trovách konania medzi účastníkmi súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak zákon neustanovuje inak. Súd vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o konanie medzi blízkymi rodinnými príslušníkmi - medzi navrhovateľkami ako dcérami a ich matkou, ktorej spôsobilosť na právne úkony mala byť obmedzená, považoval za nespravodlivé, aby navrhovateľky boli povinné uhradiť trovy konania. Podľa názoru súdu boli navrhovateľky vedené dobrým úmyslom pomôcť svojej matke a pri podaní návrhu vychádzali z jej vtedajšieho zdravotného stavu, ktorý nebol najpriaznivejší a ktorý sa potom odzrkadľoval aj na jej psychickom zdravotnom stave. Preto súd neuložil navrhovateľkám nahradiť trovy konania podľa § 251 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ktorý hovorí, že ten kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. Ako už bolo uvedené, pri podaní návrhu navrhovateľky vychádzali z aktuálneho zdravotného stavu svojej matky A. Š., čo bolo podložené aj príslušnými lekárskymi správami, aj správou psychiatra O.. G. a teda nebol dôvod na priznanie trov konania ani vo vzťahu k posudzovanej A. Š., ani vo vzťahu k štátu. Preto súd vyslovil, že ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.