Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: O. G., so sídlom obecného úradu T. ulica č. XXX/X, XXX XX F., IČO: 00 308 234, zastúpenej: Advokátska kancelária Linden law s.r.o., so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava, IČO: 53 185 960, proti žalovanému: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.., XXX XX Q., o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. januára 2022 pod č.k. -88, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady oplotenie nachádzajúce sa na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností spravovanom Okresným úradom Q. G., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX, okres Q. G., obec G., katastrálne územie G., ako pozemok parcela registra "E" katastra nehnuteľností s parcelným číslom XXXX, druh pozemku F. trávnatý porast vo výmere 1 846 m2, ktoré ide v línii bodov 1, 2 a 3 podľa Vytyčovacieho plánu č. 448/2021 na vytýčenie vlastníckej hranice KN-E p.č. XXXX a zameranie skutočného priebehu oplotenia vyhotoveného dňa 17. 9. 2021 Ing. F. H. a autorizačne overeného dňa 20. 9. 2021 Ing. F. H., ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odstrániť na vlastné náklady časť plotu nachádzajúceho sa na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností spravovanom Okresným úradom Q. G., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX, okres Q. G., obec G., katastrálne územie G., ako pozemok parcela registra „E“ katastra nehnuteľností s parcelným číslom XXXX, druh pozemku trvalý trávnatý porast vo výmere 1 846 m2. Žalobu odôvodnila vlastníctvom parc.č. XXXX, ktorej časť žalovaný užíva neoprávnene a neoprávnenú stavbu plotu z časti pozemku parc.č. XXXX neodstránil. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností spravovanom Okresným úradom Q. G., katastrálnym odborom, na LV č. XXX, okres Q. G., obec G., katastrálne územie G. ako parcela registra „E“ číslo XXXX, trvalý trávnatý porast vo výmere 1 846 m2.Vyzývala žalovaného výzvou zo dňa 9. 9. 2020 na odstránenie oplotenia a bezodkladné ukončenie neoprávneného užívania časti pozemku s parcelným číslom XXXX. Rozsah neoprávneného záberu je 803m2 a prílohou výzvy bol plán skutočného zamerania záberu pozemku s parcelným číslom XXXX. Výzva bola žalovanému doručená dňa 11.9.2020.

Na výzvu žalobkyne zo dňa 9. 9. 2020 reagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 24.9. 2020, kde uviedol, že v roku 2004 sa dohodol na podnájme týchto pozemkov s majiteľom bývalého C. F. K.. Pozemky udržiaval na vlastné náklady až do roku 2011. Nebol si vedomý, že časť parc.č. XXXX sa nachádza za oplotením. Potvrdil, že časť parcely č. XXXX sa skutočne nachádza v jeho pastevnom areáli. Žalobkyňa dala vypracovať geometrický plán č. 188/2021 vyhotovený dňa 16. 4. 2021 F. L. a autorizačne overený dňa 16. 4. 2021 Ing. F. H., s číslom úradného overenia 207/2021, ktorý skutočnosti o neopravnej stavbe plotu na pozemku s parcelným číslom XXXX potvrdil. Žalovaný do dnešného dňa oplotenie z časti pozemku s parcelným číslom XXXX dobrovoľne neodstránil. Strany zhodne označili oplotenie ako mobilné oplotenie. Žalovaný sa vyjadril, že ho postavil v roku 2014 na mieste pôvodného oplotenia pozostávajúceho z drevených kolov a ostnatého drôtu. Spory medzi medzi stranami ohľadne oplotenia nastali v roku 2011.Žalobkyňa dala vyhotoviť vytyčovací plán na vytýčenie vlastníckej hranice parc.č. XXXX a zameranie skutočného priebehu oplotenia a domáhala sa odstránenia oplotenia, ktoré ide v línii bodov 1, 2 a 3 podľa Vytyčovacieho plánu č. 448/2021 na vytýčenie vlastníckej hranice KN- E p.č. XXXX a zameranie skutočného priebehu oplotenia vyhotoveného dňa 17. 9. 2021 Ing. F. H. a autorizačne overeného dňa 20. 9. 2021 Ing. F. H.. Listom zo dňa 2.11.2021 jej žalovaný oznámil, že žiada o vytýčenie hranice pozemku a je pripravený posunúť plot ako žiadala v žalobe. Listom zo dňa 18.11.2021 žalobkyňa žalovanému oznámila, že zabezpečí vytýčenie parc.č. XXXX dňa 1.12.2021. List bol žalovanému doručený dňa 7.12.2021, zamerania dňa 1.12.2021 sa osobne zúčastnil. Žalobkyňa listom zo dňa 3.12.2021 oznámila žalovanému, že dňa 1.12.2021 bola vytýčená parc.č. XXXX, lomové body boli označené drevenými kolíkmi a žiadala oplotenie odstrániť do 31.12.2021. List bol žalovanému doručený dňa 22.12.2021. Žalobkyňa a žalovaný nemali voči vytýčeniu hranice žiadne námietky, čo potvrdili svojim podpisom na zázname geodeta zo dňa 1.12.2021.

1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , a uviedol, že žalobkyňa sa domáhala ochrany svojich práv eventuálnym petitom. V konaní nebolo sporné, že sa jedná o mobilné oplotenie. Plot je stavbou v zmysle , nehnuteľnosťou len vtedy, ak je spojený so zemou pevným základom. Plot neposúdil ako nehnuteľnosti , nie je spojený so zemou pevným základom, nejedná sa o stavbu podľa a je hnuteľná vec. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, okres Q. G., obec G., katastrálne územie G. ako parcela registra „E“ číslo XXXX, trvalý trávnatý porast vo výmere 1 846 m2. Je aktívne vecne legitimovaná domáhať sa ochrany, ktorá jej ako vlastníčke prislúcha. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v , umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa ako vlastníčka síce nehnuteľnosť vlastní, no neužíva ju. Časť pozemku užíva žalovaný. Na pozemku žalobkyne umiestnil mobilné oplotenie. Užíva vec bez právneho dôvodu. Takéto konanie je už konaním protiprávnym, pretože porušuje ústavné právo vlastníka nielen podľa čl. 20 ods.1. , ale aj podľa . Je si vedomý tejto situácie, sám požiadal o vytýčenie hranice pozemku a vyjadril sa tak, že je pripravený posunúť plot ako žalobkyňa žiadala v žalobe. Nemal voči vytýčeniu hranice žiadne námietky, čo potvrdil svojim podpisom. K jeho obrane, že mobilný plot na pozemku postavil v roku 2004 na mieste, kde bolo pôvodné oplotenie, pozemok vyčistil, je právne irelevantné. Žalobkyňa má právo na ochranu proti žalovanému, ktorý na jej pozemku neoprávnene umiestnil hnuteľné veci - mobilné oplotenie a užíva časť pozemku. Preto žalobe vyhovel.

1.3. O trovách konania rozhodol s poukazom na tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech. V konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u žalovaného ako to má na mysli ustanovenie . O výške náhrady trov konania bude rozhodovať súdny úradník s poukazom na ustanovenie .

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie zdôvodnené - Okresný súd Nitra dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - rozhodnutie Okresného súdu Nitra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že Okresný súd Nitra prejednal a judikoval meritum veci formalisticky nereflektujúc oprávnenosť jeho držby k pozemku, na ktorom sa nachádza oplotenie. Žalobkyňa je vlastníčkou pozemku od roku 1990. Pozemok bol do roku 2021 registrovaný v registri parcely E, t.j. bez presného zamerania hraníc pozemku. Od obdobia socializmu bol užívaný Poľnohospodárskym družstvom F. a slúžil na pastevný účel. Z tohto dôvodu bol ohradený. V roku 1990 sa vlastníčkou pozemku stala žalobkyňa. Držba a užívacie práva k

pozemku, t.j. právo pastvy a právo oplotenia, zostalo aj v tomto období zachované. Užívacie práva boli v roku 2002 z Poľnohospodárskeho družstva F. postúpené na spoločnosť K., spol. s. r. o., F. a v roku 2004 boli užívacie práva zo spoločnosti K., spol. s. r. o. postúpené jemu prostredníctvom podnájomnej zmluvy. Na pozemkoch začal realizovať užívacie práva v rámci registrovanej farmy - Centrálna evidencia zvierat Žilina súradnice JTJK: X-4736617, 07 Y-1261034, 23. Žalobkyňa ako vlastníčka pozemku nemala od roku 1990 žiadne výhrady k užívacím právam a jej užívateľom. Užívatelia dobromyseľne držali a užívali pozemok, oprávnene sa domnievajúc, že držba a užívacie práva im patria . Do roku 2021 pozemok nebol zameraný. Nebol dôvod domnievať sa, že právo pastvy presahuje do vlastníckeho oprávnenia žalobkyne. Oprávnenosť svojej držby odôvodnil okrem iného tým, že sa o pozemok stará tak, aby sa užívacie práva dali riadne realizovať (pozemok vykáša, odstraňuje čierne skládky, invázne druhy rastlín, opravuje poškodené oplotenie a pod.). Žalobkyňa nemala záujem na pokrytí nákladov spojených s pozemkom. Ona a jej štatutárny orgán začali mať v roku 2011 námietky voči jeho osobe, začali napádať oprávnenú držbu a užívacie práva k pozemku. Tento spor sa trvá do súčasnosti. V záujme korektnosti vzťahov sa snažil usporiadať vzťahy s obcou G.. Dňa 24.09.2020 požiadal obecné zastupiteľstvo o uzatvorenie nájomnej zmluvy. O jeho žiadosti doposiaľ nerokovalo. Aktivita starostu ako štatutárneho zástupcu konať individuálne ohľadom majetku obce je nad rámec jeho kompetencií. Starosta sám o sebe nemôže arbitrárne suplovať vôľu obce vo veci uzatvárania nájomných vzťahov a ochrany užívacích práv. O nájomných vzťahoch a žiadosti o uzatvorenie nájomných vzťahov malo rozhodovať obecné zastupiteľstvo a následne malo rozhodnúť o podaní žaloby o ochranu vlastníckych práv. Ďalej namietal konanie obce G. a jej starostu, ktorý podal žalobu dňa 25.05.2021, hoci sama určila lehotu na plnenie do 31.12.2021. V tomto zmysle bola žaloba podaná predčasne. V ďalšej časti namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že počas pojednávania veci a rovnako ani v odôvodnení rozsudku sa súd nevysporiadal s otázkou oprávnenosti jeho držby k pozemku. Ako oprávnený držiteľ vstúpil do užívateľských práv na základe právneho titulu - podnájomnej zmluvy so spoločnosťou K. spol. s r. o., ktorá užívacie práva odvodzovala od Poľnohospodárskeho družstva F.. Právo pastvy a jej oplotenia k predmetnému pozemku je právom, ktoré bolo založené počas obdobia socializmu. Právo držby a užívania bolo nepretržite realizované aj potom, ako ho do vlastníctva nadobudla obec G.. Nakoľko sa jedná o oprávnené držbu, mal súd prvej inštancie judikovať vznik vecného bremena - práva pastvy a užívanie ohradenia právnym titulom vydržania ( z.č. v znení neskorších predpisov). Splnil zákonom dané podmienky: dobromyseľnosť držby a nepretržitá držba užívania predmetného pozemku po dobu minimálne 10 rokov. Vlastnícke právo obce G. k predmetnému pozemku nespochybnil. V rámci užívateľského práva ho opravil a modernizoval. Z tohto dôvodu mal za to, že právo užívať existujúce oplotenie je možné subsumovať pod vydržané právo pastvy. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa podala vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. K odvolaciemu dôvodu užívania pozemku titulom podnájomnej zmluvy uviedla, že podnájomná zmluva nie je právny titulom, z ktorej by bolo možné odvodzovať oprávnenie žalovaného oplotiť pozemok s parcelným číslom XXXX. Podnájomnou zmluvou totiž nemožno založiť vznik vecno-právnych oprávnení k cudzej nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nepredložil ním uvádzanú podnájomnú zmluvu. Z uvedeného dôvodu je jeho právny záver, že nájomná alebo podnájomá zmluva mala založiť jeho oprávnenie zriadiť na pozemku s parcelným číslom XXXX oplotenie, nesprávny. V Čestnom prehlásení spoločnosti K., spol. s.r.o. z 20.08.2021sa uvádza p.č. XXXX/X registra „C“. Takéto označenie parcely je neurčité. Nie je zrejmé v akom katastrálnom území sa má uvádzaná parcela nachádzať. Zároveň nie je zrejmé aký vzťah má mať táto parcela k pozemku s parcelným číslom XXXX. Absentuje v ňom určenie právnych titulov, na základe ktorých mala byť predmetná parcela prevzatá do užívania spoločnosťou K., spol. s r.o. a následne žalovaným. Jednoznačne z neho vyplýva, že „Nakoľko naša spoločnosť živočíšnu výrobu nevykonávala, parcelu sme v pôvodnom stave dali do užívania p. D. O. s podmienkou, že osloví všetkých vlastníkov pozemkov a uzatvorí s nimi nájomné zmluvy“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že mal to byť práve žalovaný, ktorý mal povinnosť osloviť všetkých vlastníkov pozemkov (teda aj žalobkyňu) a uzatvoriť s nimi nájomné zmluvy. Je zrejmé, že ani spoločnosť K., spol. s r.o. nebola dobromyseľná a nevedela, či neužíva aj cudzie pozemky a „zaviazala“ preto žalovaného, aby si pozemky, ktoré užíva preveril a následne uzatvoril s vlastníkmi týchto pozemkov nájomné zmluvy. Je však evidentné, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Ďalej uviedla, že je nie zrejmé na základe akých dôkazov (právnych titulov), ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného predložené, žalovaný určil časový sled udalostí, a že z Poľnohospodárskeho družstva F. mali byť v roku 2002 údajne práva pastvy a oplotenia postúpené na spoločnosť K., spol. s r.o. IČO: 35 698 357 a následne tieto práva mali byť v roku 2004 postúpené na žalovaného.

K námietke postupu starostu uviedla, že starosta neuzavrel žiadny právny úkon bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a odvolací dôvod podľa ust. nemožno považovať za naplnený. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. uviedla, že žalovaný ho nachádza v tom, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou vzniku vecného bremena - práva pastvy a užívania ohradenia právnym titulom vydržania podľa ust. . Správne by malo ísť o ust. a nasl. . Poukázala na ust. namietajúc, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neargumentoval o vzniku vecného bremena - práva pastvy a užívania ohradenia právnym titulom vydržania podľa ust. . Na základe uvedeného je neprípustné takúto argumentáciu použiť v odvolacom konaní, nakoľko to vylučuje ust. , ktoré vychádza z tzv. neúplného apelačného systému v odvolacom konaní. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré v tomto prípade naplnené neboli, resp. ich naplnenie žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalej uviedla, že výzvou zo dňa 9. 9. 2020 (doručenou 11. 9. 2020) vyzvala žalovaného na odstránenie oplotenia a bezodkladné ukončenie neoprávneného užívania časti pozemku s parcelným číslom XXXX. Prílohou tejto výzvy bol plán skutočného zamerania záberu pozemku s parcelným číslom XXXX. Nakoľko žalovaný tejto výzve nevyhovel, prostredníctvom svojho právneho zástupcu ho vyzvala ďalšou výzvou na odstránenie časti plotu zo dňa 27. 4. 2021. Prílohou výzvy bol o.i. aj geometrický plán č. 188/2021 vyhotovený dňa 16. 4. 2021 F. L. a autorizačne overeného dňa 16. 4. 2021 Ing. F. H., s číslom úradného overenia 207/2021. Výzva na odstránenie časti plotu zo dňa 27. 4. 2021 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 24. 5. 2021 ako neprevzatá žalovaným v odbernej lehote. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný napriek jej snahe vyriešiť vec mimosúdne, dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť odstrániť plot z pozemku s parcelným číslom XXXX. Žalovanému bola prostredníctvom súdu prvej inštancie doručená žaloba z 25. 5. 2021, požiadal ju listom zo dňa 2. 11. 2021 o vytýčenie parcely č. XXXX podľa vytyčovacieho plánu č. XXX/XXXX. Uviedol v ňom : „Som pripravený posunúť plot ako ste žiadali v žalobe“. Na základe jeho jednoznačne prejavenej vôle posunúť plot, listom z 18. 11.2021 určila termín vytýčenia parcely KN-E č. XXXX na 1. 12. 2021 o 11:00 hod. Uvedeného vytýčenia hranice sa v uvedenom termíne zúčastnil aj žalovaný. V písomnom zázname z 01. 12. 2021 výslovne svojim podpisom potvrdil, že vytýčenie hraníc bolo vykonané za jeho účasti a k vytýčeniu nemá žiadne námietky. Svojím konaním jednoznačne potvrdil svoju vôľu odstrániť plot z pozemku s parcelným číslom XXXX.Na pojednávaní dňa 10. 1. 2022 potvrdil, že užíva jej pozemok. Pre posúdenie dobromyseľnosti a uplynutia zákonnej lehoty pre vydržanie citovala z výpovede žalovaného na pojednávaní z 10. 1.2022, kde uviedol, že „Mobilný plot je na pozemku postavený od r. 2004.“, pričom problémy mali začať v roku 2010-2011. Z uvedeného vyplýva, že nebola bez nutnosti skúmania dobromyseľnosti žalovaného zachovaná ani vydržacia doba vo vzťahu k údajnému vydržaniu užívacích práv zo jeho strany v zmysle ust. . Žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. , nakoľko použitie novej argumentácie o vydržaní užívacích práv a práva oplotenia pozemku s parcelným číslom XXXX vylučuje ust. . Pre prípad, že by sa odvolací súd s uvedeným argumentom nestotožnil, uviedla, že žalovaný nepreukázal v konaní splnenie obligatórnych podmienok pre vydržanie, a to dobromyseľnosť a uplynutie vydržacej doby. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. Zopakoval dôvody odvolania jeho vstupu do držby, zveladenia pozemku. Oprávnenú držbu odvodzuje od svojich právnych predchodcov. Vecné bremeno bolo vydržané. Opätovne namietal konanie starostu obce.

5. Žalobkyňa podala vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedla, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o existencii vecného bremena. K jeho námietke ohľadne konania starostu zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

6 .Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa a , súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené

a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v zmysle , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

9.V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje.

11.Žalovaný v odvolaní namietal dlhodobé užívanie nehnuteľnosti odvodzujúce od podnájomnej zmluvy, jej zveladenie a zmodernizovanie plotu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nevyhodnotiaceho jeho dlhodobú oprávnenú držbu splňajúcu podmienky vecného bremena.

Podľa . prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak :a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za nesprávne rozhodnutie vo veci d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonania dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Odvolací súd môže prihliadať na ne v odvolacom konaní len za splnenia podmienok ustanovenia . Z toho vyplýva, že v odvolacom konaní nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli uplatnené procesnou stranou pred súdom prvej inštancie. Žalovaný až v odvolaní tvrdil nadobudnutie vecného bremena vydržaním. Nebol splnený ani jeden dôvod prípustnosti novoty v odvolacom konaní podľa , preto sa odvolací súd týmto odvolacím dôvodom nezaoberal.

13. Žalovaný v priebehu celého konania uznával užívanie pozemku žalobkyne a vyhotovenie oplotenia. Skutkový stav medzi stranami nebol sporný. Napriek tomu žalovaný podal odvolanie domáhajúc sa vydržania práva vecného bremena. K dôvodom nesúhlasu s rozsudkom súdu prvej inštancie iba poukazoval na podnájomnú zmluvu a konanie starostu obce neochotného s ním uzavrieť nájomnú zmluvu. Z toho vyplýva, že si je plne vedomý postavenia oplotenia na pozemku žalobkyne a jeho povinnosti ho odstrániť. Odvolací súd sa v tejto časti plne stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením tak, žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).