Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-99-2016.pdf
PDF · 79.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/99/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt W. XXXX/XX, XXX XX O. O., o zaplatenie 457,38 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 457,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 252,30 eura od 01. 06. 2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 205,08 eura od 01. 06. 2014 do zaplatenia z a m i e t a .
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10. 05. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 457,38 eura s príslušenstvom ktorú odôvodnil tým, že dňa 12. 01. 2011 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o OTP Konte na báze bežného účtu č. XXXXXXX/XXXX. Dňa 21. 09. 2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov z uvedeného konta až do výšky limitu povoleného debetného zostatku, pričom tento limit bol dohodnutý vo výške 549,00 eur. Nakoľko žalovaný nedodržiaval podmienky platné pre poskytovanie povoleného debetu, žalobca zrušil žalovanému dňa 05. 08. 2013 povolený debet a naďalej viedol pre neho účet, pričom žalovaný bol povinný udržiavať na účte minimálny zostatok. Túto povinnosť však žalovaný nedodržal, preto zaslal žalobca žalovanému výpoveď Zmluvy dňa 04. 03. 2014. Žalobca v súčasnosti eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 457,38 eura, ktorú úročí úrokmi z omeškania. Na základe uvedeného sa žalobca podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť mu sumu 457,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 457,38 eura od 01. 06. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Po výzve súdu žalobca doplnil, že z dlžnej sumy predstavuje istina poskytnutých peňažných prostriedkov 252,30 eura, vyčíslené debetné úroky 91,82 eura a poplatky 113,26 eura a predložil výpis z účtu žalovaného za obdobie od 23. 10. 2012 do 20. 06. 2016. 2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 08. 07. 2016, k podanej žalobe sa nevyjadril. 3. Podľa § 297 druhá veta písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 5. Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. 6. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. 7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 8. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 01. 2013 (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 12. Nakoľko predmetom spotrebiteľského sporu podľa § 290 CSP je zaplatenie sumy 457,38 eura, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pojednávanie nebolo treba podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu od 29. 07. 2016 do 09. 08. 2016. 13. Z listín predložených žalobcom a z jeho nerozporovaných tvrdení uvedených v žalobe žalovaným má súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, ku ktorému bola zriadená možnosť, že žalobca, banka, vykoná do určitej sumy príkazy na platby, či výbery aj keď majiteľ účtu, žalovaný, na to nemá na účte potrebné peňažné prostriedky. Nakoľko žalovaný pohľadávku vzniknutú z prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka vo výške 457,38 eura žalobcovi neuhradil, pričom výšku mal súd preukázanú z predložených výpisov z účtu za obdobie od 23. 10. 2012 do 20. 06. 2016, súd podanej žalobe vyhovel.
14. Nakoľko žalovaný nevrátil riadne a včas žalobcovi sumu povoleného prečerpania na bežnom účte č. XXXXXXX/XXXX, súd podanej žalobe v časti vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 457,38 eura. Z dlžnej sumy predstavuje istina poskytnutých peňažných prostriedkov 252,30 eura, vyčíslený úrok 91,82 eura a poplatky 113,26 eura. 15. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny pohľadávky, teda zo sumy 252,30 eura, od 01. 06. 2014 (deň nasledujúci po dni uplynutia výpovednej lehoty ) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. 16. Žaloba nie je dôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy úrokov z úveru (91,82 eura) a poplatkov (113,26 eura). Úroky, aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov a poplatkov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Príslušenstvom pohľadávky sú aj poplatky. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 205,08 eura od 01. 06. 2014 do zaplatenia zamietol.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore v nepatrenej časti úroku z omeškania neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.