Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-1900-2014.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
49Er/1900/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému:X. S., nar. XX.XX.L., Nábrežie A. Z. XXXX/XX, XXX XX Z. vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Makita, so sídlom Exekútorského úradu Bosákova ul. č. 7, 851 04 Bratislava, pre vymoženie 435,81 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 125,92 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd n á m i e t k y povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Makitom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 49Er/1900/2014 a na exekútorskom úrade po sp. zn. EX 580/14 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 169478 zo dňa 27.10.2014 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) poveril súdneho exekútora Mgr. Ján Makita, so sídlom Exekútorského úradu Bosákova ul. č. 7, 851 04 Bratislava vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. 18Ro/35/2014 - 15 zo dňa 13.03.2014.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie.
Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.12.2014 doručené dňa 09.12.2014. Povinný podal námietky proti exekúcii dňa 10.12.2014 a dňa 28.01.2015 t.j. v zákonnej lehote. Súdny exekútor podanie následne dňa 05.02.2015 predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Povinný vo svojom podaní zo dňa 10.12.2014 uviedol, že má námietky voči tejto exekúcii, pretože mu bola poskytnutá pôžička o ktorú nežiadal a bola mu poslaná bez jeho súhlasu. Ďalej uviedol, že s manželkou pôžičku chceli a chce aj splácať. Viac krát si chceli v pobočke oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. v Hlohovci vybaviť splátkový kalendár, čo sa im nepodarilo ani po telefonickom rozhovore na centrálu v Bratislave. Nakoľko sa s nimi oprávnený neskontaktoval, rozhodli sa, že svoj dlh začnú splácať od 01.01.2015. V podaní zo dňa 24.01.2015 povinný uviedol, že je invalidný dôchodca po ťažkom pracovnom úraze. S oprávneným uzavrel zmluvu na jednu pôžičku, nie na dve. Pani pracovníčka v pobočke oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorá uzatvárala zmluvu povedala, že im bude následne zaslaný splátkový kalendár, čo sa však nestalo, rovno na nich poslali exekútora. Vôbec sa ho pred uzavretím zmluvy nespýtala, písomne ani ústne, či je schopný splácať pôžičku o ktorú nežiadal a rovno mu ju poslali do ČSOB, nemohol si ju však vybrať nakoľko mal zablokované účty. Takže PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. mu mal dať ešte jednu pôžičku, a tú, z ktorej povinný nič nemal, nakoľko nemal prístup k účtu, si mal oprávnený pýtať späť od ČSOB banky alebo Dr. Agha, súdneho exekútora. Na záver povinný udal, že písal ohľadom pôžičky aj generálnemu prokurátorovi, ako sa k tomu vyjadrí.
Právny zástupca oprávneného doručil súdu Vyjadrenie k námietkam povinného dňa 02.03.2015, v ktorom uviedol, že na prvom mieste je potrebné podotknúť, že obsahom podaných námietok podľa § 50 Exekučného poriadku môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Účelom konania o námietkach nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. To vyplýva aj z dôsledkov resp. účelu spomenutého ustanovenia § 50 Exekučného poriadku. Podstata ochrany spotrebiteľa nie je založená na tom, že sa ponechá stranou procesná či hmotnoprávna úprava, ale to, že v jej rámci sa má (pri rešpektovaní princípov ako napr. litispendencia, res iudicata a pod.) aplikovať aj úprava na ochranu spotrebiteľa. V kontexte exekučného konania a toho, čo môže byť predmetom posudzovania to znamená, že sa (bez ohľadu na to, či ide o námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie konania) môže princíp ochrany spotrebiteľa aplikovať len v rámci medze, ktorú vymedzujú príslušné predpisy. T toho dôvodu je potom podľa názoru oprávneného neprípustným, aby sa exekučné konanie stávalo ďalšou formou nápravy či zmeny vykonávaného rozhodnutia. Vzhľadom k tomu oprávnený tvrdí, že preskúmavanie otázky plnení, ku ktorým sa povinný dobrovoľne zaviazal, a tiež preskúmavanie dohôd ktoré dobrovoľne uzavrel (opak sám v podaniach ani netvrdí) je vylúčené. Inak by nebolo možné hovoriť o žiadnej právoplatnosti rozhodnutia, jeho vykonateľnosti či záväznosti pre účastníkov.
Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje. Podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky.
Súd preštudoval námietky povinného proti exekúcii, oboznámil sa s príslušným dôkazovým materiálom a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
K tvrdeniu povinného, súd uvádza nasledovné: súd v konaní o námietkach proti exekúcii neprihliada na skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom, pretože
námietky nie sú opravným prostriedkom. Povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu, pretože všetky skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal a mohol namietať v základnom konaní, teda v konaní o vydanie platobného rozkazu č.k. 18Ro/35/2014 - 15, zo dňa 13.03.2014 v ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava, a ak tak neurobil, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Ak tieto skutočnosti jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu, v tomto prípade vydaním exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Trnava, č.k. 18Ro/35/2014 - 15, zo dňa 13.03.2014. V uvedenom platobnom rozkaze bol povinný poučený, že proti tomuto platobnému rozkazu môže podať odpor v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde v Trnave. Keďže túto možnosť brániť sa v základnom konaní nevyužil, uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.04.2014. Exekučný súd bude tento platobný rozkaz považovať za právoplatný a vykonateľný exekučný titul, kým nebude zrušený v základnom konaní. Opačný prístup by bol v rozpore so samotným účelom a povahou exekučného konania, ktoré je konaním právo vykonávajúcim a nie nachádzajúcim. S tým súvisí aj skutočnosť, že exekučný súd už nemôže vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako v základnom konaní. V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva, oboje sú prípustné), ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Naopak nemôže namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu a spochybňovať tak vecnú správnosť v tomto prípade už právoplatného rozhodnutia. Povinný všetky tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom či nadchádzajúcom, a ak tak opomenul, nemôže mu byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, ktorý je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok civilného súdu, exekučný súd ho môže preskúmavať len v rozsahu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Na základe uvedených dôvodov povinnému nemôže byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Námietky považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené sa týkajú len skutočností, ktoré svojou povahou predchádzali vzniku exekučného titulu a sú teda v exekučnom konaní, a to najmä v konaní o námietkach irelevantné.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.