Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-5-2020.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: H. H., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, J., zastúpená advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, AK so sídlom Lipová 18/C, Viničné proti žalovanému: E. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Č., o zaplatenie 550,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 40C/3/2018-51 zo dňa 9.4.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 40C/3/2018-51 zo dňa 9.4.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Odvolací súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 40C/3/2018-51 zo dňa 9.4.2019 v označení žalovaného tak, že správne označenie žalovaného znie: „.E. L., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Č..“.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok, rozsudkom č.k. 40C/3/2018-51 zo dňa 9.4.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 550,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.2.2018 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 24.11.2017 uzavreli kúpnu zmluvu ohľadom motorového vozidla značky R., evidenčné číslo J. XXX J., rok výroby XXXX, pričom žalobkyňa ako kupujúca sa zaviazala zaplatiť žalovanému ako predávajúcemu kúpnu cenu 1.550,- eur v hotovosti. V tento deň bola kúpna cena aj zaplatená a vozidlo odovzdané žalobkyni. Dňa 25.11.2017 sa strany sporu dohodli na odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy. V tento deň žalobkyňa predmetné vozidlo odovzdala žalovanému.
3. Medzi stranami konania boli spornými podmienky písomnej dohody odstúpenia od zmluvy, keď žalobkyňa tvrdila, že v súvislosti s odstúpením od zmluvy jej žalovaný po tom, čo prevzal motorové vozidlo vyplatil sumu 1.000,- eur a zostatok kúpnej ceny sa zaviazal vrátiť do 25.11.2017 a žalovaný tvrdil, že pri prevzatí vozidla od žalobkyne jej vrátil 1.300,- eur a ohľadom zostatku kúpenej ceny sa dohodli tak, že žalovaný 250,- eur vrátiť nemusí, pretože žalobkyňa za jeden deň najazdila viac ako 100 km, vozidlo poškodila a táto istina predstavuje nárok žalovaného na náhradu škody, respektíve nárok za opravu motorového vozidla.
4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne vyhodnotil podľa ustanovení § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 457, § 570 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), dohodu strán sporu zo dňa 25.11.2017 kvalifikoval ako dohodu o zrušení pôvodného záväzkového právneho vzťahu (kúpna zmluva) podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákona, ktorý vznikol z uzavretej kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla zo dňa 24.11.2017 vrátane od nej odvodených existujúcich záväzkov (zodpovednosť za vady) v dôsledku čoho vznikla žalobkyni povinnosť odovzdať vozidlo žalovanému a jeho povinnosť toto vozidlo prevziať a povinnosť vrátiť kúpnu cenu vo výške 1.550,- eur. Žalobkyňa povinnosť vrátiť vozidlo žalovanému splnila. Žalovaný povinnosť vrátiť kúpnu cenu v rozsahu istiny 550,- eur nesplnil. Jeho záväzok má dôkaznú oporu v písomnom prejave vôle žalovaného zo dňa 25.11.2017. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ žalovaný s ohľadom na jeho zdravotný stav obsah týchto dojednaní namietal, obsah iného dojednania so žalobkyňou nepreukázal, preto žalobe titulom záväzku žalovaného podľa dohody zo dňa 25.11.2017 v zmysle § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel. Tým, že sa žalovaný s plnením dostal do omeškania uložil mu súd prvej inštancie aj povinnosť zaplatiť žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona úrok z omeškania, v sadzbe 5 % ročne vyčíslenej podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. odo dňa 24.2.2018. V rozsahu prevyšujúceho takto určenú výšku sadzby úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP, súd prvej inštancie nesprávne uviedol Občianskeho zákona) a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania, nakoľko čo do istiny mala plný úspech a jej neúspech v príslušenstve bol nepatrný.
5. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že vo veci rozhodol v jeho neprospech bez dôkazových materiálov a nebral do úvahy jeho svedectvo. Žalobkyňa zmluvu napísala bez prítomnosti svedkov a vyhotovila iba jednu pre seba. Tvrdí, že keď žiadal o kópiu zmluvy, tak mu ju žalobkyňa odmietla, s vyjadrením, že zmluvu nepotrebuje, týka sa iba prevzatia vozidla a vrátenia 1.300,- eur, vyhotoviť. Do zmluvy napísala nepravdu. Dohoda bola, že jej dá 1.300,- eur a zvyšných 250,- eur si ponechá na opravu vozidla, čím ho uviedla do omylu. Nakoľko je nevidiaci a zdravotne ťažko postihnutý nemohol si overiť skutočnosti. Žalobkyňa do zmluvy napísala niečo iné, čo je podvod obohacovania sa. Žalovaný namieta, že mu súd prvej inštancie neprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo strany žalobkyne ide o pokus obohatenia, keď sa dokonca domáhala aby bol zaviazaný na zaplatenie 550,- eur s 8 % úrokom z omeškania. Odporca preto žiada, aby súd nahliadnutím do registra trestov žalobkyne zistil, či žalobkyňa nebola v minulosti trestaná za podobnú vec. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby vec opätovne prejednal a prehodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je podľa jej názoru vecne správny a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.
7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny 550,- eur s príslušenstvom titulom vysporiadania záväzkov z dohody strán sporu zo dňa 25.11.2017 o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 ohľadom osobného motorového vozidla. Súd prvej inštancie zohľadnil prostriedky procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedky procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatnenému nároku. Správne zameral dokazovanie vo veci na zisťovanie podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, s čím strany sporu oboznámil na pojednávaní dňa 9.4.2019. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania v súlade s návrhmi sporových strán, tieto súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 457, § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
9. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podmienky zrušenia kúpnej zmluvy zodpovedajú stranami sporu podpísanému potvrdeniu o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2017, keď žalovaný, ktorý spochybňoval obsah tohto potvrdenia, svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Skutočnosť, že strany sporu uzavreli dňa 24.11.2017 kúpnu zmluvu na predaj osobného
motorového vozidla zn. Š. O. M., EČ: J.-XXXBR, dňa 24.11.2017 nebola v konaní sporná. Rovnako nebolo sporným, že žalobkyňa zaplatila žalovanému dohodnutú kúpnu cenu 1.550,- eur a že dňa 25.11.2017 sa dohodli na zrušení tejto kúpnej zmluvy, žalovaný vozidlo od žalobkyne prevzal. Pokiaľ strany sporu vyjadrili svoju vôľu, aby skôr medzi nimi uzavretá zmluva bola zrušená, ich konanie zodpovedá zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkových vzťahov. Podľa písomnej listiny o dohode strán sporu o zrušení kúpnej zmluvy žalovaný žalobkyni dňa 25.11.2017 vrátil 1.000,- eur, zostatok kúpnej ceny 550,- eur mal vrátiť do 25.12.2017. Žalovaný túto povinnosť nesplnil.
10. Predmetom sporu je vrátenie zostatku kúpnej ceny 550,- eur, v rozsahu dokazovania, či žalovaný porušil povinnosti z dohody strán sporu o zrušení kúpnej zmluvy zapísanej na listine zo dňa 25.11.2021. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti stranami sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. 11. Pokiaľ žalovaný v spore tvrdil, že žiadnu povinnosť zo zrušenej kúpnej zmluvy voči žalobkyni nemá, zaťažovalo ho v súdenej veci dôkazné bremeno ohľadom toho, že žalobkyni zostatok kúpnej ceny vrátil, respektíve, že obsah písomného potvrdenia o zrušení zmluvy zo dňa 25.11.2017 nezodpovedá obsahu dohody o zrušení kúpnej zmluvy, na ktorom sa so žalobkyňou dohodol, minimálne v rozsahu preukázania, že o súlade obsahu listiny o zrušení zmluvy so skutočnosťou existujú pochybnosti. To znamená, že bol povinný označiť dôkazy, na základe ktorých vyhodnotenie obsahu listiny o zrušení kúpnej zmluvy by vyznelo ako nedôveryhodné, či nesprávne. V takom prípade by totiž dôkazné bremeno prešlo späť na žalobkyňu, ktorá by bolo povinná preukázať pravdivosť svojich tvrdení a správnosť obsahu listiny zo dňa 25.11.2021, na ktorej sú zachytené dojednania strán sporu o zrušení kúpnej zmluvy. Pokiaľ, ale žalovaný v konaní žiaden dôkaz spochybňujúci obsahovú správnosť písomnej listiny o dohode strán sporu na zrušení kúpnej zmluvy nenavrhol, respektíve nežiadal vykonať, súd prvej inštancie správne výsledky dokazovania vyhodnotil tak, že žalovaný v súdenej veci neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal obsah iného dojednania so žalobkyňou, čo znamená, že neexistuje v súdenej veci dôvod sa domnievať, že by sa obsah písomnej listiny zo dňa 25.11.2017 o zrušení kúpnej zmluvy medzi stranami sporu odlišoval od toho, čo si strany sporu medzi sebou dojednali, teda od skutočností od ktorých žalobkyňa odvodzovala uplatnený nárok. V tomto smere sú preto nedôvodné námietky žalovaného, ohľadom vyhodnotenia jeho tvrdení v spore súdom prvej inštancie.
12. Uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany ovláda zásada koncentrácie konania súdom prvej inštancie, nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predniesť a predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Strany sporu môžu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie vo veci končí. Žalovaný bol teda povinný predniesť prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie iba za podmienok vyslovených v ustanovení § 366 CSP. Odvolací súd je totiž viazaný stavom veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov uvedených v § 366 CSP, teda keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Nemožnosťou predloženia prostriedku procesnej obrany treba rozumieť situáciu, kedy strana sporu nemohla bez svojej viny prostriedky procesnej obrany označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nevyužitie svojho práva. V danom prípade však žalovanému v uplatnení argumentácie, že žalobkyňa podobným spôsobom zrušenia kúpnej zmluvy postupovala aj v minulosti, čo by bolo možné verifikovať výpisom z jej registra trestov nič nebránilo,
preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodoval podľa stavu veci tak, ako bol tento do času vyhlásenia skončenia dokazovania vo veci ustálený.
13. Neobstojí ani námietka žalovaného o pokuse žalobkyne obohatiť sa na jeho úkor uplatnením si nároku na úrok z omeškania z dlžnej istiny. Úroky z omeškania sú totiž príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) a sú jedným zo zákonných právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 OZ). Tento následok spočíva vtom, že dlžník musí veriteľovi okrem samotného plnenia (istiny) poskytnúť tiež právnym predpisom (Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.) určené percentá z tej časti peňažného dlhu, s ktorou je v omeškaní.
14. S ohľadom na vyššie uvedené možno potom uzavrieť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia povinnosti žalovaného spojenej s dohodou strán sporu o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2017, vrátiť žalobkyni kúpnu cenu 1.550,- eur v celom rozsahu, ktorú povinnosť v rozsahu istiny 550,- eur žalovaný nesplnil. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v záhlaví napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalovaného chybne označil aj identifikačným číslom podnikateľa - IČO: XX XXX XXX. Označenie žalovaného vychádza z označenia tohto subjektu v žalobe. Podľa verejne prístupného Obchodného registra IČO: XX XXX XXXX patrí súkromnej právnickej osobe a je zrejmou chybou označenia žalovaného. Uvedené znamená, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku došlo k zrejmej chybe, spočívajúcej v označení osoby žalobcu v záhlaví rozsudku, ktorú odvolací súd opravil v súlade s § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).