Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, X. A. P. XX/X, P. a žalovaného: PAPO, spol. s.r.o., IČO: 36 245 798, Bohdanovce nad Trnavou č. 400, zast. JUDr. Timotej Minarovič, advokát, A. Žarnova 1, Trnava, o zaplatenie stravného, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.

Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2012 po úprave a špecifikácii jej petitu podaniami doručenými súdu 25.4.2012, 7.5.2012, 13.2.2013, 16.4.2014 v znení ich doplnení na pojednávaniach dňa 10.7.2013, 7.10.2013 a 19.2.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 469 eur za mesiac marec 2012 a sumy 280 eur za mesiac apríl 2012 s príslušenstvom titulom zahraničného stravného, ktoré mu nebolo žalovaným vyplatené.

2. Tvrdil, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.4.2010 pracoval od tohto dňa u žalovaného ako vodič medzinárodnej nákladnej dopravy. Počas trvania pracovného pomeru nevznikli medzi stranami žiadne pracovné spory. Ku konfliktu došlo až 16.4.2012, kedy mu zamestnávateľ oznámil, že jeho mzda je mínus 400 eur, lebo došlo k nadspotrebe pohonných látok na pridelenom vozidle VOLVO EČV: V. vo výške 1300 eur. Taktiež bolo žalobcovi odmietnuté zo strany žalovaného vyplatenie daňového vyrovnania za rok 2011 vo výške 201,16 eur a mzda za marec 2012 asi 900 eur. Dňa 19.4.2012 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie tohto pracovného pomeru.

3. Žalobca ďalej doplnil, že dňa 25.5.2012 mu vyplatil žalovaný, potom čo bolo začaté vo veci nevyplatenia mzdy a odstupného trestné stíhanie OOPZ Trstín, základnú mzdu a daňové vyrovnanie za rok 2011. Žalovaný mu však nevyplatil cestovné náhrady za mesiace marec a apríl 2012.

4. Na preukázanie tvrdení označil žalobca dôkazy, a to pracovnú zmluvu zo dňa 22.4.2010, prílohu č. 1 k pracovnej zmluve, záznam o prevádzke vozidla, ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2011, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.4.2012, potvrdenie o PN, uznesenie OP Trnava č. 1Pn 464/12-3 z 30.5.2012, uznesenie OOPZ Trstín o začatí trestného stíhania za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného z 18.6.2012, uznesenie OO PZ Trstín z 2.8.2012 ČVS: ORP-1019/TR-TT-2012 o zastavení trestného stíhania, výplatné lístky za marec a apríl 2012.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že tvrdenia žalobcu o nevyplatení mzdy, diét a cestovných náhrad sa nezakladajú na pravde. Predložil Čestné prehlásenie z 25.5.2012, v ktorom žalobca sám uviedol, že ku dňu skončenia pracovného pomeru, t. j. 19.4.2012 nemá voči žalovanému žiadne pohľadávky. Mzda, diéty, cestovné aj zahraničné stravné mu boli vždy riadne vyplatené a zamestnávateľ voči zamestnancovi nemá žiadne neuhradené záväzky. Preto považoval žalobu za neopodstatnenú a irelevantnú. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16Cpr/1/2012-50, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

6. Súd vo veci pojednával, vypočul strany, svedkov R. Y., F. Y., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to pracovnou zmluvou zo dňa 22.4.2010, prílohou č. 1 k pracovnej zmluve, záznamami o prevádzke vozidla Ev. č. XXXXXXX a Ev. č. XXXXXXX, ročným zúčtovaním preddavkov na daň za rok 2011, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 17.4.2012, potvrdením o PN, uznesením OP Trnava č. 1Pn 464/12-3 z 30.5.2012, uznesením OOPZ Trstín z 18.6.2012, uznesením OO PZ Trstín z 2.8.2012 ČVS: ORP-1019/TR-TT-2012 a vyšetrovacím spisom v tejto veci, výplatnými lístkami za marec a apríl 2012, výkazom Zahraničné stravné za 3/2012, vyúčtovaním pracovnej cesty, výkazmi vyplatených miezd v hotovosti za 3/2012 a 4/2012, výdavkovým pokladničným blokom, Čestným prehlásením z 25.5.2012, tachografmi, výpočtom diét, znaleckým posudkom č. 5/2016, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.

7. Žalobca pracoval u žalovaného ako vodič medzinárodnej nákladnej dopravy, ktorý pracovný pomer vznikol medzi stranami pracovnou zmluvou zo dňa 22.4.2010 a skončil doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným žalobcovi dňa 19.4.2012 z dôvodu vykázanej absencie na pracovisku od 12.4.2012. Tieto skutočnosti súd zistil z pracovnej zmluvy z 22.4.2010 a z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo 17.4.2012.

8. Na pojednávaní dňa 10.7.2013 žalobca uviedol, že si uplatňuje diéty za marec a apríl roku 2012 spolu s príslušenstvom. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú s poukazom na žalobcom vlastnoručne podpísané Čestné prehlásenie z 25.5.2012, z ktorého je zrejmé, že žalobca nemá voči žalovanému žiadne pohľadávky. Mzda, diéty, cestovné aj zahraničné stravné mu boli vždy riadne vyplatené a zamestnávateľ voči zamestnancovi nemá žiadne neuhradené záväzky. Žalobca sa bránil, že k podpisu čestného prehlásenia bol donútený konateľom zamestnávateľa pri preberaní mzdy za marec 2012, ktoré prehlásenie mu dala podpísať pracovníčka mzdovej učtárne.

9. Konateľ žalovaného M. P. sa na pojednávaní dňa 7.10.2013 vyjadril, že nedonútil žalobcu podpísať čestné prehlásenie, nikdy nikoho k ničomu nedonucoval.

10. Svedkyňa R. Y., pracujúca u žalovaného ako pokladníčka na pracovisku v Šelpiciach, na pojednávaní dňa 7.10.2013 uviedla, že si pamätá ako dávala podpisovať žalobcovi Čestné prehlásenie z 25.5.2012. Na podpis jej ho poslala nadriadená F. Y. riaditeľka ekonomického oddelenia. Svedkyňa potvrdila, že žalobca toto prehlásenie podpísal bez problémov a bez výhrad, potom mu vyplatila ešte mzdu za marec a apríl roku 2012.

11. Žalovaný vo vyjadrení z 18.10.2013 uviedol, že diéty za mesiac marec 2012 vo výške 469 eur boli žalobcovi riadne vyplatené, čo preukazoval výkazom Zahraničné stravné za 3/2012, H. J., osobné č. 612, zahraničné stravné celkom 469,92 eur, podpísané žalobcom. Výkaz je zo dňa 17.4.2012, kedy bola suma vyplatená žalobcovi.

12. Zo záznamu o prevádzke vozidla Ev. č. XXXXXXX súd zistil, že žalobca mal poslednú zahraničnú cestu v období od 30.3.2012 do 5.4.2012 motorovým vozidlom VOLVO EČV: V. do Kyjeva. Táto cesta bola podľa tvrdenia žalovaného zúčtovaná za účelom vyplatenia zahraničného stravného žalobcovi do marca 2012, čo vyplýva z posledného riadku predmetného výkazu zo dňa 17.4.2012, kde je číslo 1251033 a suma zahraničného stravného 185,81 eur.

13. Zo záznamu o prevádzke vozidla Ev. č. XXXXXXX súd zistil, že žalobca od 5.4.2012 do 11.4.2012 absolvoval iba tuzemské cesty z Košíc do Šelpíc.

14. Výkazom vyplatených miezd v hotovosti za obdobie 3/2012 a výdavkovým pokladničným dokladom žalovaný preukazoval, že žalobcovi bola dňa 25.5.2012 vyplatená mzda vo výške 575,34 eur za marec

2012 a Výkazom vyplatených miezd v hotovosti za obdobie 4/2012 preukazoval vyplatenie mzdy žalobcovi vo výške 58,13 eur za apríl 2012 dňa 25.5.2012. Táto skutočnosť bola potvrdená i žalobcom, keď predložil súdu výplatný lístok za obdobie 3/2012, z ktorého súd zistil výplatu sumy 575,34 eur žalobcovi a výplatný lístok za obdobie 4/2012, z ktorého súd zistil výplatu sumy 58,13 eur žalobcovi.

15. Z uznesenia OO PZ Trstín z 2.8.2012 ČVS: ORP-1019/TR-TT-2012 vyplýva, že trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného žalovaným žalobcovi bolo zastavené, lebo zanikla trestnosť činu, keď dňa 25.5.2012 došlo k vyplateniu mzdy žalobcovi v spoločnosti žalovaného.

16. Na pojednávaní dňa 19.2.2014 žalobca uviedol, že si uplatňuje diéty za mesiac marec 2012 vo výške 469 eur a diéty za mesiac apríl 2012 vo výške 280 eur. Diéty za mesiac marec 2012 boli žalovaným vyrátané správne, iba mu neboli vyplatené. Diéty za mesiac apríl 2012 neboli vyrátané vôbec a neboli ani vyplatené. Diéty za mesiac apríl 2012 si vyrátal sám žalobca podľa záznamových krúžkov zo svojich jázd za obdobie od 1.4.2012 do 6.4.2012 a podľa toho mu diéty za mesiac apríl vychádzali v sume 280 eur. Potvrdil, že nevyplatené diéty sa týkajú uvedených šiestich dní mesiaca apríl, po ktoré dni bol v cudzine. Jednalo sa o pracovnú cestu od 30.3.2012 Slovensko - Poľsko, pričom stál na hraniciach z Poľska do Ukrajiny do 2.4.2012, dňa 3.4.2012 bol na Ukrajine, ktorú opustil 5.4.2012, na Slovensko sa vrátil 5.4.2012, čakal na nakládku v Košiciach a 6.4.2012 sa vrátil do sídla spoločnosti.

17. Svedkyňa F. Y., vypočutá na pojednávaní dňa 19.2.2014 uviedla, že u žalovaného pracovala ako ekonomická riaditeľka do septembra 2012, kedy odišla na materskú dovolenku. Pokiaľ išlo o zahraničné cesty a vyplácané diéty u žalovaného, ak sa na cestu nastúpilo koncom mesiaca, napr. 30.3. a cesta bola ukončená v ďalšom mesiaci, napr. 5.4., diéty boli vyplácané za mesiac apríl. Tieto diéty sa dali vyplácať aj takým spôsobom, že pokiaľ vodič odovzdal doklady po ukončení cesty v dostatočnom časovom predstihu pred spracovaním výplat, mohli byť tieto diéty vyplatené za ten mesiac, ktorý cesta začala. Výplatný termín bol vždy 15. deň v mesiaci. Pokiaľ ide o Čestné prehlásenie, ktoré žalobca podpisoval dňa 25.5.2012, k tomuto uviedla, že každý vodič, ktorý končil pracovný pomer na jeho podnet alebo na podnet zamestnávateľa, podpisoval takéto čestné prehlásenie ako žalobca a keď mal nejaké výhrady, mal právo tieto pod čestné prehlásenie uviesť. Čestné prehlásenia vždy zamestnanci podpisovali pred mzdovou účtovníčkou pani Depešovou, v prípade, ak tam prítomná nebola, čestné prehlásenie sa podpisovalo pred pokladníčkou pani Y.. Pokiaľ ide o výpočet diét, vždy sa vychádzalo z GPS alebo podľa ZPV (záznam o prevádzke motorového vozidla), z ktorých je čitateľné presne, kde sa koľko hodín vodič s vozidlom nachádzal. Diéty potom vyrátaval systém podľa údajov, ktoré sú mu zadané podľa GPS alebo podľa ZPV.

18. Vo vyjadrení zo 16.4.2014 žalobca zotrvával na svojom nároku na zaplatenie zahraničného stravného za marec 2012 vo výške 469 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.4.2012 do zaplatenia a za apríl 2012 vo výške 280 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.5.2012 do zaplatenia. Tvrdil a svoje tvrdenie zopakoval i na pojednávaní dňa 23.6.2014, že podpis na listine zo dňa 17.4.2012 o vyplatení stravného nie je jeho podpisom, lebo v uvedený deň bol už na PN až do 30.6.2012.

19. Zo znaleckého posudku č. 5/2016 vypracovaného H.. H. F., znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorého súd ustanovil do konania za účelom overenia pravosti podpisu žalobcu zistil, že analýzou sporného podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov, v okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po mechanickom odstraňovaní, to znamená, že sporný podpis na výkaze Zahraničné stravné za 3/2012 zo 17.4.2012 je výsledkom autentického pisárskeho prejavu žalobcu a jeho pravým podpisom.

20. Žalobca stále i na pojednávaní dňa 8.8.2016 tvrdil, že žalovaný nepredložil žiadny relevantný a hodnoverný doklad akým je iba príjmový doklad, ktorý by preukazoval výplatu stravného žalobcovi, či už osobne v hotovosti alebo na jeho účet. Navrhol vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, lebo podľa jeho názoru listinu zo 17.4.2012 nepodpísal.

21. Žalovaný záverom na pojednávaní dňa 8.8.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na vyjadrenia svedkov, žalovaného, závery znaleckého posudku i listinné doklady založené v spise.

22. Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

23. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac. Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

24. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

25. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom (žalovaným) a zamestnancom (žalobcom) pracovnou zmluvou zo dňa 22.4.2010, na základe ktorej žalobca pracoval u žalovaného ako vodič medzinárodnej nákladnej dopravy. Žalobca vykonal v období od 30.3.2012 do 5.4.2012 zahraničnú pracovnú cestu do Kyjeva. Dňa 19.4.2012 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru pre absenciu. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Okresný súd Trnava rozhodol rozsudkom v konaní pod sp.zn. 16Cpr/1/2012 tak, že žalobu žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia tohto pracovného pomeru zamietol.

27. Žalobca sa po úprave a špecifikácii petitu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 469 eur s príslušenstvom za marec 2012 a sumy 280 eur s príslušenstvom za apríl 2012 titulom zahraničného stravného, ktoré mu nebolo podľa žalobcu žalovaným vyplatené za predmetnú zahraničnú cestu do Kyjeva. Výpočet diét za marec 2012 vo výške 469,92 eur žalobca nespochybnil. Spochybňoval iba ich výplatu. Takisto trval na výplate diét za zahraničnú cestu v apríli 2012, ktoré vyčíslil na 280 eur.

28. Žalovaný tvrdil, že diéty za marec 2012 vo výške 469,92 eur boli žalobcovi vyplatené ako zahraničné stravné, čo potvrdil žalobca vlastnoručným podpisom na výkaze Zahraničné stravné za 3/2012 dňa 17.4.2012. V apríli 2012 žalobcovi nárok na zahraničné stravné nevznikol. Zahraničné stravné za cestu do Kyjeva od 30.3.2012 do 5.4.2012 bolo žalobcovi zúčtované v mesiaci marec 2012, čo vyplýva z posledného riadku výkazu pri sume 185,81 eur, kde je označená pracovná cesta žalobcu číslom 1251033 zhodným s číslom na zázname o prevádzke vozidla zo zahraničnej cesty žalobcu motorovým vozidlom VOLVO EČV: V. do Kyjeva od 30.3.2012 do 5.4.2012. Túto skutočnosť potvrdila i svedkyňa F. Y., ekonomická riaditeľka u žalovaného. Uviedla, že pokiaľ išlo o zahraničné cesty a vyplácané diéty u žalovaného, ak sa na cestu nastúpilo koncom mesiaca, napr. 30.3. a cesta bola ukončená v ďalšom mesiaci, napr. 5.4., diéty sa dali vyplácať aj takým spôsobom, že pokiaľ vodič odovzdal doklady po

ukončení cesty v dostatočnom časovom predstihu pred spracovaním výplat, mohli byť vyplatené i za ten mesiac, ktorý cesta začala.

29. Pokiaľ ide o Čestné prehlásenie, ktoré žalobca podpisoval dňa 25.5.2012, k tomuto uviedla, že každý vodič, ktorý končil pracovný pomer na jeho podnet alebo na podnet zamestnávateľa, podpisoval takéto čestné prehlásenie ako žalobca a keď mal nejaké výhrady, mal právo tieto pod čestné prehlásenie uviesť. Žalobca podpísal čestné prehlásenie bez výhrad.

30. Svoj podpis na výkaze Zahraničné stravné za 3/2012 zo 17.4.2012, ktorý preukazuje výplatu celého zahraničného stravného žalobcovi za zahraničnú cestu do Kyjeva od 30.3.2012 do 5.4.2012, zúčtovanú v marcom výkaze 2012 vo výške 469,92 eur žalobca spochybnil, preto súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalec potvrdil, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu osoby žalobcu. Žalobca následne spochybnil záver znaleckého posudku a žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

31. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Každú zo strán zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom jeho neunesenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sú obe procesné strany povinné pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky. Súd ale nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.

32. Súd návrh žalobcu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol, lebo ho považoval za neúčelný a nadbytočný, keď mal v konaní dostatočne preukázanú výplatu diét žalobcovi, a to nielen pravým podpisom žalobcu na výkaze, čo potvrdil znalecký posudok znalca H.. F. č. 5/2016, ale i podpisom žalobcu na Čestnom prehlásení z 25.5.2012, ktorý deň mu bola vyplatená i mzda za marec a apríl 2012 a z ktorého vyplývalo, že nemá voči žalovanému ku dňu skončenia pracovného pomeru 19.4.2012 žiadne pohľadávky a mzda, diéty, cestovné aj zahraničné stravné mu boli riadne vyplatené. Žalobca podpis na tomto prehlásení považoval za svoj, jeho pravosť nespochybnil, avšak namietal, že bol k nemu donútený, čo sa ale v konaní nepotvrdilo. Naopak konateľ žalovaného a svedkyne Y. i Y. potvrdili, že žalobca Čestné prehlásenie z 25.5.2012 podpísal dobrovoľne bez námietok a výhrad.

33. Argument žalobcu, že v čase 17.4.2012, kedy mal prevziať od žalovaného diéty za marec 2012 a nemohol tak urobiť, lebo bol PN neobstojí, lebo PN bol až do 30.6.2012 ako tvrdil a dňa 25.5.2012 si bol prevziať mzdu u zamestnávateľa, podpísal tiež čestné prehlásenie a bol pritom stále práceneschopný.

34. Súd vzhľadom na uvedené považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, lebo mal v konaní za dostatočne dokázané, že žalobcovi ako zamestnancovi u žalovaného ako zamestnávateľa boli vyplatené všetky diéty, na ktoré mu vznikol nárok počas trvania pracovného pomeru. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že zahraničné stravné za pracovnú cestu žalobcu do Kyjeva od konca marca do začiatku apríla 2012 žalobcovi vyúčtoval v plnej výške za marec 2012 a sumu 469,92 eur mu dňa 17.4.2012 vyplatil. Na druhej strane žalobca v konaní trpel dôkaznou núdzou, ktorá viedla napokon k zamietnutiu jeho žaloby, lebo jeho tvrdenie o chýbajúcom príjmovom doklade popri existencii ďalších dôkazov potvrdzujúcich vyplatenie diét žalobcovi bolo nepostačujúce na preukázanie opaku.

35. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

37. Vzhľadom na úplný úspech žalovaného v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

38. Štát má voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov znalečného, ktoré bolo v konaní priznané zo štátnych finančných prostriedkov ustanovenému znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.