Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-15-2015.pdf
PDF · 148.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. J., B.. XX.X.XXXX, X. D. T., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov matky L. Č., B.. XX.X.XXXX, X. P. W. B. D. J. Č.. XX a otca O. B., B.. X.X.XXXX, X. P. W. B. D. T. Č.. XX, v konaní o zákaze styku otca s maloletým takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 137/2009 zo dňa 20.11.2011 vo výroku o úprave styku otca s maloletým J. J., B. XX.X.XXXX, tak, že styk otca s maloletým zakazuje.
Zaväzuje matku zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 238,60 eur z titulu náhrady trov štátu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zaväzuje otca zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 238,60 eur z titulu náhrady trov štátu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého J. doručila tunajšiemu súdu dňa 26.6.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletému a zároveň žiadala zakázať styk otca s maloletým, ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletý J. bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P/137/2009 zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 135 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým; v čase ňou podaného návrhu voči otcovi dieťaťa bolo vedené trestné konanie pod sp. zn. 3T70/2011 pre trestný čin držania detskej pornografie a v uvedenom trestnom konaní ustanovená znalkyňa PhDr. Ľudmila Capová sa vyjadrila, že v prípade, ak by otec maloletého bol uznaný za vinného a odsúdený, bolo by potrebné jeho styk s maloletým zrušiť, pričom otcovi bol v trestnom konaní uložený trest odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov nepodmienečne, ktorý mal trvať do 12.6.2014, trest mu však bol skončený skôr a dňa 19.6.2014 otec kontaktoval maloletého pred školou, následne maloletý po príchode zo školy bol v šoku, triasol sa, nechcel byť s otcom v žiadnom kontakte, matka konštatovala, že maloletý nemá k otcovi žiaden vzťah a na základe uvedeného žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 23P 179/2014.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.8.2014 s návrhom matky nesúhlasil, pripustil, že bol odsúdený, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov, z výkonu trestu bol podmienečne prepustený z dôvodu, že svojim správaním preukázal polepšenie. S maloletým sa po prepustení z výkonu trestu viackrát stretol, odprevadil ho zo školy domov, vyjadril názor, že maloletý bol rád z ich opätovného stretnutia a že prejavil záujem sa s ním opäť stretnúť, nesúhlasil s tvrdením matky,
že maloletý bol zo stretnutia s ním vystresovaný dôvodiac tým, že podľa jeho názoru maloletý nevedel, akého konania sa otec v minulosti dopustil a preto toto by nemohlo byť dôvodom, prečo by mal byť vystresovaný z ich stretnutí, tvrdil, že ich vzťah bol pred jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody dobrý, čo malo vyplývať aj zo znaleckého dokazovania vrámci konania, ktoré bolo pôvodne vedené na súde pod sp. zn. 23P/137/2009 a uviedol, že podľa jeho názoru zákaz jeho styku so synom by spôsobil narušenie ich existujúceho vzťahu, vyjadril obavu, že by to mohlo spôsobiť zánik ich vzťahu, ktorý by sa už v dospelosti nedal obnoviť, že terajším správaním on sám dal dostatočne najavo, že zmenil pôvodný spôsob života, že preukázal polepšenie, našiel si prácu, staral sa o svoju babku v starobe , u ktorej žil a zároveň žiadal, aby súd zamietol aj návrh matky na zrušenie výživného.
3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu v septembri 2014 na základe výsledkov vykonaných šetrení, pokiaľ ide o návrh matky na zákaz styku otca s maloletým J., poukázal na pôvodne vypracovaný znalecký posudok K. zo dňa 12.5.2011, ktorý bol vypracovaný v pôvodnom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sp. zn. 23P/137/2009, v ktorom súdna znalkyňa konštatovala, že pokiaľ by bol otec usvedčený z trestných skutkov, potom by sa musel styk otca so synom zrušiť, nakoľko by mohol otec ohrozovať mravný vývin svojho syna. Kolízny opatrovník zároveň rešpektoval konkrétne prejavenú vôľu a názor maloletého, s ktorým dňa 25.8. 2014 vykonal osobný rozhovor počas sociálneho zisťovania v domácom prostredí, kedy maloletý J. vyjadril svoj názor spontánne , jasne a jednoznačne, komunikácia s maloletým bola vedená primerane jeho veku, maloletý sa vyjadroval konkrétne k stretnutiam s otcom, pri rozhovore uviedol, že s týmto sa nechce stretávať, čo zdôvodňoval tým, že otec sa počas výkonu trestu odňatia slobody o neho vôbec nezaujímal, ani si na neho nespomenul, pričom maloletý vedel, kvôli čomu bol otec vo výkone trestu odňatia slobody, preto s ním nechcel hovoriť, nechcel si s ním telefonovať, odmietal stretnutia i komunikáciu s otcom. Vzhľadom na tento názor dieťaťa kolízny opatrovník zároveň odporúčal, aby súd uznesením o predbežnom opatrení dočasne zakázal styk otca s maloletým J. a navrhol, aby súd vo veci nariadil súdnoznalecké dokazovanie z odboru Klinickej psychológie detí a dospelých, zamerané na zisťovanie vhodnosti úpravy styku otca s maloletým J., na posúdenie vzťahov medzi otcom a maloletým, na posúdenie ich vzájomných citových väzieb, na zistenie vplyvu otca na maloletého vzhľadom k trestnej minulosti otca, na posúdenie, či styk maloletého s otcom neohrozí ďalší psychický , fyzický a sociálny vývin maloletého.
4. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/179/2014, pod ktorou spisovou značkou bolo pôvodne vedené konanie o vyššie uvedenom návrhu matky, súd uznesením zo dňa 3.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2015, predbežným opatrením zakázal styk otca O. B. s maloletým J. J., keďže dospel k záveru, že bol potrebný okamžitý zásah zo strany súdu formou nariadenia takéhoto predbežného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, keďže tu bola dôvodná obava, že otec svojim správaním mohol narušiť priaznivý vývin maloletého a jeho výchovu a bolo v záujme maloletého, aby vyrastal v harmonickom prostredí, pričom bolo predovšetkým potrebné rešpektovať vôľu samotného maloletého, ktorý sa s otcom v tom čase nechcel stretávať a to aj vzhľadom na správanie sa otca v minulosti a na jeho trestné činy, ktorých sa dopustil a za ktoré bol aj právoplatne odsúdený.
5. Súd v pôvodne vedenom konaní 23P/179/2014 rozhodol rozsudkom zo dňa 28.11.2014, ktorým zvýšil výživné zo strany otca na maloletého J. zo sumy 50 eur na sumu 170 eur mesačne, vyčíslil vzniknuté dlžné výživné a návrh matky na zákaz styku otca s maloletým vylúčil na samostatné konanie. Výrok o vylúčení návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým na samostatné konanie nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2015 a konanie následne je vedené pod sp. zn. 23P 15/2015. Proti výroku uvedeného rozhodnutia súdu prvého stupňa o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, vec preto bola predložená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý následne rozhodol rozsudkom sp. zn. 8CoP51/2015 zo dňa 30.6.2015 tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a výživné zo strany otca voči maloletému J. zvýšil zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 26.6.2014 do budúcna, zrušil výrok o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, takže výrok o zvýšení výživného nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2015. Následne rozsudkom 23P/179/2014-152 zo dňa 27.1.2016 súd prvého stupňa rozhodol, že zo strany otca voči maloletému J. do 31.1.2016 k vzniku dlžného výživného nedošlo, uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016.
6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, zistením názoru maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka i prostredníctvom znalca, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
7. Styk otca s maloletým, ako už bolo uvedené vyššie, bol naposledy upravovaný rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P/137/2009 zo dňa 20.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2011, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo určené výživné zo strany otca na maloletého vo výške po 135 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec mal právo stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., v čase letných prázdnin od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7. do 16,00 hod. toho ktorého roka, od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8. do 16,00 hod. toho ktorého roka, počas Veľkonočného pondelka od 9,00 hod. do 16,00 hod., počas Štedrého dňa od 13.00 hod. do 16,00 hod., a každý párny týždeň v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod.. Následne rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 45P229/2013 zo dňa 11.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2014, bolo výživné zo strany otca voči maloletému J. znížené zo sumy 135 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, od začatia tohto konania matka spolu s maloletým J., manželom T. Č. a ich maloletými deťmi - T., B.. XX.X.XXXX H. T., B.. XX.XX.XXXX, žili v spoločnej domácnosti, s rodinou obývali trojizbový byt, ktorý mali v prenájme, v súvislosti s ktorým hradili mesačné platby 450 eur, manžel matky bol riadne zamestnaným, matka od 1.7.2013 poberala rodičovský príspevok vo výške po 203,20 eur a boli jej vyplácané rodinné prídavky na všetky tri maloleté deti, zároveň v tom čase jej bolo vyplácané aj náhradné výživné na maloletého J., dňa 8.9.2014 matka uzavrela pracovnú zmluvu so spoločnosťou W. L. U..G..C.. na dobu určitú do 30.9.2015, kde mala dohodnutú hrubú mzdu 422,40 eur. Otec maloletého bol do 11.6.2014 vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený v uvedený deň, býval v byte u svojej starej matky, starobnej dôchodkyne, kde mal k dispozícii jednu izbu v jej dvojizbovom byte, tejto prispieval na náklady na bývanie čiastkami od 70 do 80 eur mesačne, okrem J. nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
8. Otec bol zamestnaný v spoločnosti D.-U. U. od 7.7.2014 a dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 393 eur podľa opisu mzdových listov, avšak upresnil vo výpovedi, že jeho skutočný príjem bol 420 eur mesačne, vlastnil auto zn. BMW rok výroky 1997.
9. Maloletý J. bol v tom čase žiakom 7.ročníka základnej školy, mal potreby primerané veku dieťaťa; ako už bolo uvedené dňa 25.8.2014 kolízny opatrovník vykonal rozhovor s maloletým s cieľom zisťovania jeho názoru a vôle a maloletý sa jednoznačne vyjadril tak, že sa s otcom nechcel stretávať z vyššie uvedených dôvodov .
10. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2014 z výpovede matky súd zistil, že v čase, keď otec maloletého bol vo výkone trestu odňatia slobody, matka s maloletým nemala žiadne výchovné problémy, maloletý dosahoval aj výborné študijné výsledky, bol vyznamenaný, nemal žiadne neospravedlnené absencie, následne po prepustení otca z výkonu trestu začalo dochádzať u maloletého k zmenám, na triednom aktívne školy bola upozornená triednou učiteľkou maloletého na isté zmeny v správaní sa maloletého, na to, že maloletý triednej učiteľke vysvetlil situáciu potom, čo si všimli, že otec často chodieva pred školu, pričom syn triednej učiteľke ozrejmil, že ide o osobu jeho otca s tým, že tento bol vo výkone trestu, uviedol triednej učiteľke aj prečo bol otec vo výkone trestu , triedna učiteľka preto žiadala matku o nájdenie riešenia danej situácie; z výpovede otca vyplynulo, že denné príchody za maloletým ku škole otec zdôvodňoval tým, že podľa rozhodnutia súdu nemal upravené stretávania s dieťaťom v čase víkendov a viac k tejto časti návrhu matky nechcel nič uviesť; kolízny opatrovník na tomto pojednávaní vo výpovedi upresnil, že maloletý vo svojom vyjadrovaní názoru poukázal na vedomosť o tom, čoho sa otec odpustil a prečo bol vo výkone trestu odňatia slobody, uviedol, že v júni 2014 ho dva týždne čakával pred školou, pýtal sa maloletého, kedy ho navštívi u neho v domácnosti, maloletý pred otcom sa mal vyjadriť, že ho takto navštevovať nechce, upresnil, že zo začiatku sa bál stretnutí s otcom, snažil sa čo najskôr dostať najrýchlejšou cestou zo školy domov, uviedol že domov chodil celý rozklepaný, nemal záujem s otcom sa kontaktovať ani telefonicky ani osobne, preto kolízny opatrovník doporučoval nariadenie predbežného opatrenia o zákaze styku s maloletým a aj znalecké dokazovanie vo veci.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 6.3.2015 vyplýva, že matka v domácom prostredí vytvárala maloletému vhodné výchovné podmienky, v domácnosti mal detskú izbu spoločnú s mladšími sestrami, v izbe mal svoj kútik, kde sa venoval vzdelávaniu, záujmom a voľno-časovým
aktivitám; matka trvala na ňou podanom návrhu na zákaze styku otca s maloletým dôvodiac právoplatným odsúdením otca na nepodmienečný trest odňatia slobody za vážne trestné skutky, ako bol zločin šírenia detskej pornografie a prečin zanedbania povinnej výživy; maloletý odmietal stretnutia s otcom, nechcel byť s otcom v žiadnom kontakte; otec namietal tvrdenia matky u kolízneho opatrovníka, tvrdil, že v čase keď maloletého kontaktoval pri škole, spolu sa rozprávali o bežných veciach, mali si plánovať spoločné stretnutie počas narodenín maloletého, tvrdil, že maloletý ho neodmieta, že majú medzi sebou dobrý vzťah, riadne spolu komunikujú, že maloletý voči nemu nezmenil svoje správanie a naďalej s návrhom matky nesúhlasil; s maloletým kolízny opatrovník vykonal opätovný rozhovor dňa 24.2.2015, kde maloletý znovu uviedol, že s otcom sa stretávať nechce, uvádzal tie isté dôvody odmietavého postoja ako pri pohovore v auguste 2014, v tom čase otec maloletého nijako nekontaktoval, nečakával ho pred školou, ani mu netelefonoval.
12. Uznesením sp.zn. 23P/15/2015 zo dňa 17.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2015, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie PhDr. Ľudovítom Belešom, znalcom z odboru Psychológie a odvetvia Klinickej psychológie detí, Klinickej psychológie dospelých, Psychológie sexuality, ktorý znalec doručil súdu znalecký posudok dňa 3.12.2015 spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie, ktorý posudok vypracoval pod č. XX/XXXX a v záveroch ktorého posudku znalec konštatuje, že citová väzba maloletého na matku je nadštandardne silná, vykazuje kombináciu markerov v úzkostiach strachu z odmietnutia, k čomu bolo potrebné pridať jeho neprimerane vysokú sugestibilitu a ovplyvniteľnosť, pokiaľ ide o vzájomný citový vzťah medzi maloletým a otcom na podklade observácie správania a vyšetrenia maloletého bolo možné konštatovať, že jeho citová väzba na otca je emočne kladná, ale obsahuje aj silné zložky antivalencie, keď sukcesívne verbalizuje odmietanie stretnutí s otcom a zároveň počas stretnutia s ním vykazuje pohodu, pričom znalec nevylúčil ani podiel jeho veku neprimerane vysokej sugestibility na jeho postoji; na otázku súdu, či maloletý má negatívny vzťah k niektorému rodičov a čo je toho príčinou, konštatoval, že z observácie správania bolo možné konštatovať, že maloletý nemal signifikantne negatívny vzťah ani k jednému z rodičov, pričom jeho situačné negatívne vyjadrenia na adresu otca nemuseli byť vyjadrením jeho skutočného vzťahu k otcovi, ale jeho prispôsobením sa situácii, v ktorej sa takéto prehlásenia od neho očakávajú (najskôr kvôli matke); k otázkam, či maloletý J. je negatívne ovplyvňovaný v jeho vzťahu k matke alebo otcovi, znalec konštatoval, že z vyšetrení otca bolo možné uzavrieť, že neboli zistené žiadne markery, ktoré by poukazovali na jeho sklon k negatívnemu ovplyvňovaniu maloletého voči matke a z observácie a vyšetrenia matky bolo možné uviesť, že nebolo možné vylúčiť jej vplyv na negatívne postoje maloletého k otcovi, hoci aj nepriamym spôsobom; na otázku súdu, či je na maloletom páchané psychické alebo fyzické násilie, znalec konštatoval, potrebu uviesť, že bazálne parametre emočného správania a prežívania maloletého , ktoré vykazovali reziduá posttraumtickej stresovej poruchy, svedčili o silne negatívnom a stresujúcom vplyve existujúcej rodinnej situácie na jeho psychický stav, takže nekompromisné odmietanie otca, ktoré najmä matka silne prezentuje a podporuje, mohlo priamo ovplyvniť jeho emočné prežívanie značne negatívnym spôsobom, pri ktorom nemožno vylúčiť, že situáciu mohol maloletý vnímať ako silný prejav nátlaku na jeho podriadenie; pokiaľ ide o predpoklady rodičov pre výchovu maloletého, k matke znalec konštatoval, že táto disponovala emočnými, kognitívnymi a osobnostnými predpokladmi pre výchovu maloletého až na jej aktívny vplyv na maloletého v podporovaní negatívnych postojov a odmietaní otca a k otcovi konštatoval, že tento disponoval emočnými kognitívnymi a osobnostnými predpokladmi pre výchovu maloletého; na otázku súdu, ktorý z rodičov mal lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého, konštatoval, že komparácia osobných profilov oboch rodičov dovoľovala konštatovať, že neboli zistené žiadne signifikantné osobnostné markery, ktoré by signifikantne preferovali otca alebo matku v zmysle lepších predpokladov pre výchovu maloletého; a na otázku, či znalec by navrhoval zákaz styku otca s maloletým a v prípade ak nie, akú najvhodnejšiu formu úpravy styku otca s maloletým odporúčal, znalec uviedol potrebu prioritne vychádzať z požiadaviek, ktoré kladie psychický vývoj maloletého na jeho okolie, pričom medzi najdôležitejšie patrí priestor pre dostatok príležitosti na čas strávený s každým z rodičov, o zákaze styku otca s maloletým by bolo z pedopsychologického hľadiska možné a potrebné uvažovať jedine v prípade závažnej osobnostnej a psychickej narušenosti otca, čo v danom prípade, podľa názoru znalca, nebolo nijako aktuálne a preto zákaz styku otca s maloletým, mal za to, že by bol v rozpore s potrebami dieťaťa. Na strane 7 posudku, v odseku 2. a 3. znalec konštatoval: „Explorácia posudzovanie situácie: hneď úvodom bez vyzvania spontánne prehlasuje, že on sa s otcom stretávať nechce a opakuje to viackrát, celé to imponuje ako mechanicky naučená replika, na otázku ohľadne reálnych stretnutá s otcom odpovedá, že šesť krát bol otec za ním pred školou, kde ho čakal, rozprávali sa spolu asi desať minút, potom šiel s kamarátmi domov, inokedy bol otec spolu so svojou mamou a babičkou a pogratulovali
mu k sviatku, dostal od nich aj nejaké sladkosti a po pár minútach sa rozišli, pravdou ale vraj je to, že sa s otcom stretávať nechce, ale na otázku znalca nevie uviesť žiadne dôvody pre svoj kategoricky odmietavý postoj k téme stretávania sa s vlastným otcom, s nevlastným otcom vychádza celkom dobre a oslovuje ho „Oco“, tak isto vraj oslovuje aj vlastného otca, následne začína vykazovať výrazné markery intrapsychickej tenzie, preto je následne explorácia znalcom z psychohygienických príčin ukončená. Psychologické vyšetrenie intelektu (metóda RPM): úroveň rozumových schopností výkonovo spadá do pásma slabšieho priemeru s nevyrovnaným zastúpením jednotlivých rozumových schopností, ktorý poukazuje na prítomnosť dispozície k poruchám koncentrácie, výkon je ale bez markerov organicity CNS a s plne vyvinutou schopnosťou vnímať, chápať a riešiť aj zložitejšie problémy, dynamika jeho kognitívnej práce je veku aj vzdelaniu primeraná, tiež schopnosť kognitívne adaptácie na rôzne problémové a sociálne situácie.
13. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 23P/15/15 zo dňa 4.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2015, súd priznal znalcovi odmenu vo výške 477,20 eur, ktorá odmena bola znalcovi vyplatená predbežne z prostriedkov štátu s tým, že o náhrade týchto trov bude rozhodované v konečnom rozhodnutí vo veci.
14. Znalecký posudok, rovnako aj uznesenie o odmene znalca, súd doručil na vyjadrenie rodičom maloletého aj kolíznemu opatrovníkovi.
15. Otec dňa 22.12.2015 písomne oznámil súdu, že k znaleckému posudku nemal žiadne námietky, trval na úprave jeho styku s maloletým každý párny víkend od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., každú stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. , v čase letných prázdnin od 1.7. od 10,00 hod. do 14.7. do 16,00 hod., od 1.8. od 10,00 hod. do 14.8. do 16,00 hod.; matka ani kolízny opatrovník sa k záverom znaleckého posudku písomne nevyjadrili.
16. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 3T70/2011 súd zistil, že voči otcovi maloletého bolo vedené trestné konanie vo veci zločinu výroby detskej pornografie v jednočinnom súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie, v rámci ktorého konania bol otec maloletého uznaný za vinného zo spáchania zločinu výroby detskej pornografie v jednočinnom súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie, ktorého sa dopustil tým, že využil dieťa na výrobu detskej pornografie, spáchal taký čin na dieťati mladšom ako 12 rokov a prechovával detskú pornografiu a to tak, že od presne nezisteného času minimálne v roku 2009 do 23.6.2010 P. W. B. D.. T. a následne na P. D.. v notebooku a počítači prechovával detskú pornografiu a to fotografie a videozáznamy zobrazujúce súlož, iný spôsob pohlavného styku, iný obdobný sexuálny styk s deťmi a zobrazujúce obnažené časti tela detí smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby a potom, ako si získal dôveru maloletej Z.P. túto využil a v dňoch 11.8. a 12.8.2009 počas internetovej komunikácie s maloletou prostredníctvom web-kamery vyhotovil fotografie zobrazujúce intímne časti tela maloletej, tieto následne uchovával vo svojom vyššie uvedenom notebooku a rôzne ich upravoval; za uvedené v súlade s dohodou o vine a treste bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, došlo k prepadnutiu veci a bolo mu uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Z predmetného spisu súd zistil, že otec maloletého kontaktoval maloleté jedenásťročné dievča, ktorú postupne presvedčil na ich stretnutia, následne ju vyzval, aby mu poslala nejakú svoju fotku, na ktorej by bola nahá, maloletá mu následne vyhovela, stretli sa niekoľkokrát, stále pri garáži, otec maloletého si vyhotovil fotografiu maloletej aj sám, bez vedomia maloletej a maloletá na opakované žiadosti otca maloletého vyhotovila aj videozáznam z jej obnaženej postavy, ktorý poslala otcovi maloletého cez skype, otec maloletého sám vo svojej výpovedi uvedené potvrdil, s tým, že následne si takéto záznamy uchovával vo svojom notebooku, že si vyhotovil fotografie maloletej aj počas ich komunikácie prostredníctvom skype a to aj tie, na ktorých sa maloletá obnažila, pričom sa odvolával na svoj duševný stav, konkrétne sexuálnu poruchu, ktorá mu bola diagnostikovaná počas vyšetrenia.
17. V uvedenom trestnom konaní boli vypracované znalecké posudky.
18. Zo znaleckého posudku Č.. X/XXXX vypracovaného znalkyňou MUDr. Csaisovou - Škultétyovou dňa 6.1.2011 vyplýva, že úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok odpovedajúci na otázky, či na predložený CD nosičoch sa nachádzali fotografie a videá zobrazujúce súlož, iný spôsob pohlavného styku, iný obdobný sexuálny styk s deťmi, zobrazujúce obnažené časti tela detí, ktoré by mohli
vyvolávať sexuálne uspokojenie inej osoby, prípadne uviesť iné zistené skutočnosti z uvedených súborov nachádzajúcich sa na predloženom CD nosiči. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala, že na jej predložených CD nosičoch v uvedenom konaní sa nachádzali súbory fotografií zobrazujúce detské a dievčenské postavy buď odeté iba v spodnej bielizni alebo úplne nahé, v pózach, ktoré sa nazývajú erotické a ktoré mali v prezerajúcich osobách vyvolávať pocit vzrušenia; deti ženského pohlavia boli približne vo veku od 5 do 10 rokov, dievčatá vo veku 13 až 15 rokov; na CD nosiči boli aj fotografie súlože medzi dieťaťom a dospelým mužom, expozícia detského genitálu a mužského penisu, fotografie zobrazujúce násilný sexuálny akt medzi dievčaťom a dvoma mužmi, pričom konštatovala, že všetky tieto fotografie mali v disponovaných osobách vzbudiť vzrušenie; konštatovala, že fotografie bolo možné považovať za detskú pornografiu; predmetný znalecký posudok znalkyňa vypracovala na základe uznesenia KR PZ L. Č.P.: W.-W.-XXXX zo dňa 27.12.2010.
19. Z ďalšieho znaleckého posudku vypracovaného v predmetnej veci opäť na požiadavku žiadateľa KR PZ Košice Č.. X/XXXX, vypracovaného znalkyňou PhDr. Evou Kitkovou, vyplývajú výsledky vyšetrení pri posudzovaní osobnosti obvineného - otca maloletého u ktorého znalkyňa hodnotila ako priemernú sociálnu inteligenciu otca maloletého, pričom upozornila na spoločenskú neprijateľnosť, teda diagnostikovaný rozmer aj pre sociálne spoločensky neprijateľné správanie, pričom v sociálne nových neznámych situáciách sa správa skôr inštinktívne, reflexne, svoje správanie racionálne má tendenciu prehodnocovať až expo; v štruktúre myslenia diagnostikovala obsedantné až vtieravé intenzívne predstavy so sexuálnymi erotickými obsahmi, ktoré u menovaného sa aktivizujú vo vysokej frekvencii bez rozdielu časových intervalov počas dňa, takéto diagnostikované špecifikum vnímania, myslenia a následnej motivácie konania podmieňuje (determinuje) kvalitatívne poruchy motivácie správania celkove u menovaného s dominantnými obsahmi v porovnaní s medicínskou normou, s prioritnou sexuálnou túžbou a zameraním na tieto aktivity; zistila, že jeho pamäť je neporušená na báze patologických porúch, zistila u neho sklon vyčkávať, čo okolie o jeho osobe alebo správaní vie, až následne opraviť svoje výroky; že si uvedomoval kauzalitu svojho správania v predmetnej trestnej veci, jeho sebareflexia a reflexia prostredia v ktorom žil, bola výrazne determinovaná silnou dominantnou potrebou intenzívnych sexuálnych zážitkov aj sociálneho charakteru, potreboval korekciu a kontrolu vlastného správania inou osobou, inštitúciou; konštatovala u otca maloletého nedostatočnú sebareguláciu správania, diagnostikovala zároveň L (lži) skóre ako vysoké, významné, zaznamenala cielené tendenčné, dokonale vykonštruované odpovede korešpondujúce s predmetom vyšetrovania, s výrazným sklonom ku klamaniu, skresľovaniu a lživosti, s tendenciu zlepšenia vlastného obrazu vo vnímaní okolím, pričom ho hodnotila ako osobu, ktorá je plne zodpovedná za svoje konanie, osobnosť menovaného hodnotila ako širšie štruktúrovanú, nevyrovnanú, výrazne dominantnú, ale málo sebaistú, hodnotila ho ako neosobného, odmeraného, viac introvertného, s intenzívnym myšlienkovým programom, pre okolie len ťažko dekódovateľného s tým, že je nevyspytateľný v reakciách, reaktívny, emocionálne nestály, s minimálnou saturáciou na škále emocionality, s dominujúcimi negatívnymi emóciami, pričom pozitívne emócie mal iba verbalizované, nie naozaj prežívané; diagnostikovala u neho pohotovosť k asociálnemu správaniu, nie patický afekt, konštatovala, že je citovo pomerne tupý, výbušný, s výrazným oslabením racionálnej kontroly afektivity, zvlášť pri pocite ohrozenia sféry jeho príjemných, aj keď racionálne evidovaných ako spoločensky neprijateľných, aktivít (sexuálne osobnostné aberácie), ako trvalé dispozície vlastnosti osobnosti správať sa rizikovo a intenzívne bez zábran, pričom vzhľadom na jeho dobrý intelekt si tieto v plnom rozsahu uvedomuje; ďalej k osobnosti otca maloletého konštatovala, že ide u neho o nereálne sebavnímanie so sklonom preklasifikovať prežité, zvlášť po dlhšom časovom intervale, svoje správanie verbálne zľahčovať a bagatelizovať, zdôraznila akceleračný vplyv kriminologického faktora - kvalitatívnej poruchy sexuálnej motivácie v správaní, charakterizovanej neadekvátnym zameraním sexuálnej a erotickej túžby, u ktorej osobnostnej deviácie ide o erotické (erotosexuálne) zameranie na objekty pubertálneho veku, na chlapcov a dievčatá bez znakov dospievania, pedofíliu; konkrétne u menovaného zistila, že ide o bisexuálnu (ambisexuálnu) formu pedofílie, zo sexuologického hľadiska za dôležité považovala upozorniť u menovaného na istú formu pomerne tvrdých až sadistických sexuálnych praktík u vekovo rovnocenných partnerov s tým, že celkové sexuálne správanie menovaného je bez emocionálneho rozmeru; osobnostne ho hodnotila ako nezrelého, nevyrovnaného so silnou potrebou kompenzácie intenzívnymi erotickými zážitkami s vekovo neprimeranou skupinou, teda s deťmi, pri plnom uvedomovaní si nedostatočnosti autoregulácie vlastného správanie, teda nedostatočnou sebakontrolou; konštatovala, že recidíva rizikového asociálneho správania je u menovaného vysoko pravdepodobná a za výrazne rizikové v jeho osobnosti z psychologického hľadiska považovala prekročenie hranice osobnej schopnosti včas a správne odhadnúť situácie náklonnosti do roviny fyzického kontaktu s obeťou, pričom je osobou plne
zodpovednou za svoje správanie a výroky, ale s výrazne zníženou schopnosťou kontroly sexuálnych potrieb a ich uspokojovania, motiváciou jeho správania je práve osobnostná štruktúra so psychopatickou a sociopatickou symtomatológiou. Zo záverov ďalšieho znaleckého posudku vypracovaného v tej istej veci dňa 30.12.2010, L. Č.. XX/ XXXX, MUDr. Csaisovou Škultétyovou a L. Č.. XX/XXXX MUDr. Medveckou, vyplýva okrem iného, že menovaný udával široké vekové zloženie partneriek, k zhromažďovaniu detskej pornografie poskytol vágne vysvetlenie s tým, že išlo o nevinnú zábavku a ľahkú dostupnosť materiálu; znalkyne jeho sexualitu po vykonanom sexodiagnostickom vyšetrení hodnotili ako deviantnú, pre anomáliu svedčil široký vekový rozptyl partneriek a aj možné bisexuálne správanie, sexodiagnostické vyšetrenie diagnózu pedofílie nepotvrdilo, symptómy a sexuálne správanie však svedčili pre sexuálnu agresivitu, prítomnosť psychickej choroby, ani prechodnej duševnej poruchy, u neho nebola zistená a netrpel ani na duševnú chorobu; jeho rozpoznávacia schopnosť nebola zmenená ani ovplyvnená, ovládacia schopnosť bola znížená vplyvom sexuálnej deviantnej odchýlky mierou podstatnou; jeho pobyt na slobode bol hodnotený ako potencionálne nebezpečný; bola u neho zistená prítomnosť sexuálnej deviácie - sexuálnej agresivity, ktorá sexuálna anomália menovaného ovplyvnila úroveň jeho ovládacích schopností podstatne, rozpoznávacia schopnosť ovplyvnená nebola, preto odporučili jeho podrobenie sa ochrannej sexuologickej liečbe ambulantnou formou. Následne boli obe znalkyne vypočuté vyšetrovateľom KR PZ Košice, kde znalkyniam ku konštatovaniu, že pobyt obvineného - otca maloletého, na slobode bol hodnotený ako potencionálne nebezpečný a znalkyne navrhli jeho podrobenie sa sexuologickej liečbe, tieto tvrdenia bližšie vysvetlili tým, že jeho nebezpečnosť je daná charakterom jeho sexuality, keďže u neho bola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie, ktorú považujú za nebezpečnú, a preto navrhli aj jeho liečbu, znalkyne konštatovali, že ambulantná liečba by mohla splniť svoj účel, ak by sa v budúcnosti nepreukázalo iné, pričom menovaný nie je všeobecne nebezpečný, nejde o všeobecne agresívneho človeka, ani agresívneho kriminálnika, jeho nebezpečnosť súvisí so sexuálnou deviáciou, ktorá bola vyšetrením zistená, anomália jeho sexuálnych systémov je daná diskoordináciou jednotlivých systémov, nedostatočnou diferenciáciou, nízkou vyberavosťou, pričom nemá averzie voči detským objektom, voči agresívnym sexuálnym prejavom, voči promiskuite, pre nízku vyberavosť v sexuálnych systémoch svedčí aj široký vekový rozptyl partneriek, ako aj možné bisexuálne správanie; nebezpečnosť pobytu na slobode v tom čase bola vyhodnocovaná samotnou sexuálnou deviáciou, znalkyne konštatovali, že predvídať situácie, v ktorých by sa menovaný k svojim partnerkám mohol správať agresívne, nie je jednoznačne možné, je možné predpokladať, že vzhľadom na to, že nemá dostatočne vo svojej sexualite zafixované zábrany voči istým formám správania, je nepredvídateľné, kedy dôjde k aktivácii jeho deviácie, k aktivácii tejto môže dôjsť pod vplyvom dlhodobej frustrácie - dlhodobému nenaplneniu jeho potrieb, emočných, ľudských, sexuálnych; ďalej konštatovali, že názor menovaného na jeho vlastnú deviáciu je neštrukturovaný, svoju deviáciu a jej nebezpečnosť si v dostatočnej miere neuvedomuje, čo ho robí pre budúcnosť potencionálne nebezpečným v zmysle recidívy deviantného správania, a práve sexuologická liečba má mať aj preventívny charakter, má ho chrániť pred recidívami deviantného správania; jeho pobyt na slobode hodnotili ako nebezpečný z hľadiska sexuologického, keďže nebolo možné vylúčiť opakovanie protispoločenských aktivít, pričom to, kedy k takémuto môže dôjsť, závisí od životnej situácie menovaného; na otázku vyšetrovateľa, či vzhľadom na zistenia v rámci znaleckých vyšetrení, vzhľadom k dovtedy vykonanému dokazovaniu, ktorým bolo preukázané, že menovaný prechovával detskú pornografiu, že jeho konanie smerovalo k nadväzovaniu kontaktov s maloletými osobami, neexistuje potencionálne nebezpečenstvo k páchaniu sexuálnych deliktov menovaným, znalkyne konštatovali, že toto nie je možné vylúčiť ani potvrdiť. Z výsluchu znalkyne PhDr. Kitkovej vyšetrovateľom KR PZ Košice dňa 16.8.2011 okrem iného vyplýva, že podľa jej zistení u menovaného sa jedná o kombinovanú úchylku z dôvodu, že žil aj heterosexuálnou formou, má dieťa, mal aj partnerku alebo družku a jeho sexuálna úchylka - pedofília sa spája rovnako s chlapcami a dievčatami v detskom, predpubertálnom alebo pubertálnom veku, na základe aplikovaných osobnostných skúšok bola u menovaného diagnostikovaná nereálna sebareflexia, čiže sebavnímanie, vnímanie okolia a tiež zľahčovanie a zjednodušovanie tohto patologického správania sa, a teda práve na základe jeho osobnostnej štruktúry uvedenej v znaleckom posudku, prognóza a recidívy jeho patologického správania je veľmi vysoká.
20. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca zo dňa 30.10.2013, ktorý je súčasťou predmetného trestného spisu vyplýva, že otec maloletého začal ambulantné sexuologické liečenie v rámci výkonu trestu odňatia slobody 7.11.2012, z priebehu ktorej bolo vyhodnotené, že heterosexuálny záujem otca maloletého bol hodnotený ako sporný, bolo konštatované, že apretuje celé spektrum vekového rozloženia potencionálnych partnerov či partneriek, sexuálna deviácia vykazuje
poruchu obsahovej náplne (preferencia objektu a preferencia správania), so záujmom o dominantno- submisívne erotické postoje, nebolo možné vylúčiť, že obsahovou náplňou jeho SMS sú aj sado- masochistické rituály, potencionálnym sexuálnym partnerom odsúdeného sa preto môžu stať pubertálne dievča, pubertálny chlapec, aj dospelá žena, či dospelý muž.
21. Na poslednom pojednávaní konanom vo veci dňa 5.8.2016 rodičia maloletého zotrvávali na ich vyjadreniach a návrhoch.
22. Kolízna opatrovníčka vo svojej výpovedi poukázala na výsledky šetrení pomerov v domácnosti u matky a maloletého, kde bolo zistené vytvorenie vhodných podmienok pre výchovu a starostlivosť o maloletého, pričom uviedla, že kolízny opatrovník sa pokúsil dvakrát vykonať sociálne zisťovanie aj v domácnosti otca, pričom pri prvom pokuse mu nebol umožnený vstup do bytu, čo otec zdôvodňoval ponáhľaním sa do práce a vo veci vyjadrenia sa k jeho stretávaniu s maloletým sa dostavil v nasledovný deň na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pri opakovanom pokuse o vykonanie sociálneho zisťovania v domácnosti otca bola zastihnutá iba stará matka otca, ktorá uviedla, že otec maloletého bol v tom čase na kurze z dôvodu hľadania si práce; kolízny opatrovník vykonal opakované zisťovanie vôle maloletého, pričom maloletý za každým uviedol, že si nepraje, aby sa stretával s otcom, z toho dvakrát zisťovanie bolo vykonané pred znaleckým dokazovaním a vyjadrenie dieťaťa bolo opísané v písomných správach kolízneho opatrovníka (ako je to uvedené vyššie), kolízna opatrovníčka poukázala na to, že vo veci vypracovanom znaleckom posudku maloletý aj u znalca sa vyjadril, že si nepraje stretávať sa s otcom, po vykonaní znaleckého dokazovania bolo vykonané kolíznym opatrovníkom opakovane sociálne zisťovanie v domácnosti dieťaťa, pri ktorom maloletý znova uviedol, že s otcom sa stretávať nechce z dôvodov, aké už uvádzal predtým a preto, čo otec urobil, znovu kolízny opatrovník poukázal na odporúčanie znalkyne MUDr. Csaisovej v pôvodne vedenom konaní, ktoré uviedla v posudku Č.. X/ XXXX na strane 44, kde za najdôležitejšie považovala to, že veľmi bude záležať na tom, ako dopadne vyšetrenie z obvinenia otca, trestné stíhanie za sexuálne zneužívanie mladistvých a nájdenú detskú pornografiu v jeho počítači s tým, že pokiaľ by otec maloletého bol usvedčený z týchto obvinení a bol by trestne stíhaný, potom by musel sa styk otca so synom zrušiť, nakoľko by mohol otec ohroziť mravný vývin svojho syna, kolízny opatrovník preto vyjadril stanovisko, že v znaleckom dokazovaní znalcom PhDr. Belešom sa znalec s možnosťou ohrozenia mravného vývinu maloletého otcom nevysporiadal, znalecké dokazovanie neobsahovalo vzájomný interaktív dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky, dieťa opakovane vyjadrilo nesúhlas so stretávaním sa s otcom, a to ako kolíznemu opatrovníkovi, tak aj samotnému znalcovi; ďalej kolízny opatrovník poukázal na správu školy, ktorú maloletý navštevuje, z decembra 2014, kde škola uviedla, že otec sa o školský prospech syna nezaujíma, často ho čakával pred školou po skončení vyučovania, jeho správanie sa k synovi nie je veľmi priateľské; kolízny opatrovník z pozície jeho úlohy tlmočiť na pojednávaní vôľu maloletého dieťaťa, ktoré sa opakovane vyjadrilo, že si nepraje stretávať sa s otcom do budúcna a zotrvávanie maloletého na týchto tvrdeniach, preto zotrvával na rešpektovaní vôle maloletého, rešpektovanie ktorej absentovalo vo vypracovanom znaleckom posudku.
23. Otec na pojednávaní doplnil pokiaľ ide o jeho príjmy, že pracovný pomer v spoločnosti D.-U. bol s ním skončený z dôvodu, že išlo o pracovný pomer na dobu určitú a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, o čom ako dôkaz predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice zo dňa 22.6.2016, z ktorého bolo zistené, že otec bol z evidencie úradu práce vyradený z dôvodu, že dňa 13.5.2016 odmietol účasť na aktívnych opatreniach na trhu u zamestnávateľa, voči ktorému rozhodnutiu, otec uviedol, že podal odvolanie, ale jeho odvolaniu nebolo vyhovené s odôvodnením, že on odmietol ponúknutú prácu; ďalej uviedol, že toho času si vybavuje živnosť a chcel by podnikať v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu s výživovými doplnkami, a toho času sú mu vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške 60,61 eur mesačne, z ktorých hradí výživné na maloletého a ostatné jeho potreby hradí jeho babka u ktorej naďalej býva. Tvrdil, že nevlastní žiaden majetok, údajne auto ktoré vlastnil na začiatku konania vo veci je nepojazdné.
Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. (2) Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (3) Dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
24. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutočný a skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zakázal styk otca s maloletým J. a to z dôvodov, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané pokiaľ ide o osobnosť otca, že u tohto bola diagnostikovaná znaleckými posudkami, i ďalšími vyšetreniami v čase výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený z dôvodu spáchania zločinu výroby detskej pornografie v jednočinnom súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie, sexuálna deviácia, v dôsledku ktorej bol hodnotený ako potencionálne nebezpečný, pričom ani absolvovanie ambulantnej sexuologickej liečby nebolo vyhodnotené ako jednoznačná záruka, že táto jeho deviácia sa nemôže nanovo prejaviť, samotné znalkyne konštatovali, že účel takejto liečby sa preukáže až v budúcnosti, pričom opakovane znalcami bolo zistené, že otec maloletého nemá averzie voči detským objektom, či agresívnym sexuálnym prejavom, je u neho možné aj bisexuálne správanie pri širokom vekovom rozptyle sexuálneho záujmu, je osobou, ktorá nemá dostatočne vo svojej sexualite zafixované zábrany, pričom je nepredvídateľné, kedy dôjde k aktivácii tejto jeho sexuálnej deviácie, čo ho robí aj do budúcna potencionálne nebezpečným v zmysle recidívy deviantného správania. Je teda nepochybným, že vzhľadom na takéto vyššie uvedené hodnotenia otca pokiaľ ide o jeho sexuálnu deviáciu, tieto sú sami o sebe dôvodom, pre ktorý nie je možné pripustiť v danom prípade jeho stretávanie sa s maloletým synom J.. Zároveň súd pri rozhodovaní vo veci musel vychádzať aj vychádzal z jednoznačne a opakovane prejavenej vôle maloletého, a to v súlade s citovaným ustanovením § 43 Zákona o rodine, s prihliadnutím aj na najlepší záujem maloletého v súlade s citovaným Článkom 5 Zákona o rodine.
25. Je nesporným, že maloletý J. je vo veku v ktorom je vzhľadom na svoju všestrannú vyspelosť schopný dostatočne jednoznačne vyjadriť svoju vôľu a svoj názor. Maloletý opakovane, ako pred kolíznym
opatrovníkom, tak aj u samotného znalca, ako aj pred svojou matkou, jednoznačne vyjadril svoju vôľu a názor do budúcna sa s otcom nestretávať, na takto prejavenú vôľu dieťaťa súd je povinný prihliadať.
26. Pre úplnosť súd poznamenáva, že vo veci vypracovaný znalecký posudok je jedným z dôkazov ktoré boli vo veci vykonané, záver znaleckého posudku nie je pre súd smerodatným a v danom prípade znalec sa jednoznačne nevyjadril k zistenému maloletým prezentovanému negatívnemu postoju k otcovi, len konštatoval, že takéto vyjadrenia maloletého na adresu otca nemusia byť vyjadrením skutočného stavu, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie práve preto, aby okrem iného bol zistený aj dôvod vyjadrovaného názoru maloletého, ku ktorej skutočnosti sa znalec ale jednoznačne nevyjadril a súd vyhodnotil, že v tejto časti sa znaleckému dokazovaniu znalec nevenoval dostatočne a pritom u maloletého, ako vyplýva z bodu 6 záverov znaleckého posudku, zistil rezídua posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré svedčia o silne negatívnom a stresujúcom vplyve existujúcej rodinnej situácie na jeho psychický stav, zistil nekompromisné odmietanie otca maloletým. V danom prípade neobstojí, v náväznosti na všetky ostatné vykonané dôkazy, domnienka znalca, kde pripúšťa, že tieto zistené stavy na strane maloletého môžu byť ovplyvnené silným podporovaním či prezentovaním zo strany matky dieťaťa. Samotný znalec v bode 10 záverov znaleckého posudku zároveň poukázal na to, že dôvodom zákazu styku otca s maloletým by mohla byť závažná psychická a osobnostná narušenosť otca, i keď znalec udáva vzápätí, že v danom prípade toto nie je aktuálne, súd dospel k opačnému názoru a to k jednoznačnému záveru, že na strane otca ide o taký stupeň rizikovosti súvisiacej s jeho sexuálnou deviáciou, ktorú rizikovosť nevylúčili ani samotní znalci v trestnom konaní, ktorí otca vyšetrovali, ktorá rizikovosť je jednoznačným dôvodom pre takéto rozhodnutie súdu o zákaze styku otca s maloletým, a len dokresľuje a vysvetľuje skutočnú dôvodnosť opakovane jednoznačne prejavenej vôle maloletého s otcom sa do budúcna nekontaktovať.
27. Vzhľadom na to, že vo veci bolo nariadené a vykonané znalecké dokazovanie a odmena znalcovi, ako je uvedené vyššie, bola predbežne vyplatená z prostriedkov štátu, súd zároveň rozhodol o povinnosti každého z rodičov nahradiť štátu takto vzniknuté trovy, a to každého po polovici, t.j. po 238,60 eur (z celkovej odmeny 477,2 €), keďže znalecké dokazovanie vo veci bolo nariadené súdom práve v záujme ich maloletého dieťaťa a na preukázanie rozporných tvrdení rodičov.
28. O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku, (1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 68 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.