Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_37Er-490-2012.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/490/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: GEFCO SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35 898 526, Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, proti povinnému: IRISMARKET s.r.o., IČO: 43 998 780, Vinohradská 2746, 920 01 Hlohovec, (ex offo výmaz z OR SR dňa 06.03.2015), vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Vladimír Kotrla, Slovenská 9, 901 01 Malacky o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 142,78 Eur, trov predchádzajúceho konania s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 90,50 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*133322 zo dňa 03.07.2012 bol súdny exekútor JUDr. Vladimír Kotrla v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č.k. 36Rob/29/2011 zo dňa 26.10.2011.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 25.03.2013 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom navrhuje zastaviť exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Šetrením súdu bolo zistené, že dňa 06.03.2015 bol povinný vymazaný ex offo z OR SR, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 24055/T súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného - obchodnej spoločnosti IRISMARKET s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 06.03.2015. Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Exekučné súdy sú povinné skúmať, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Ide o skutočnosť rozhodujúcu pre určenie dôvodu zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a pre následné rozhodnutie o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1 M Cdo 3/2013z 24.4.2014). V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 1CbR/31/2011-22, súd zrušil obchodnú spoločnosť IRISMARKET s.r.o., IČO: 43 998 780, Vinohradská 2746, 920 01 Hlohovec bez likvidácie.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že je potrebné zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, vzhľadom na to, že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“). Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 11.06.2012, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, z toho dôvodu sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.09.2009.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 182,29 EUR (paušálna odmena vo výške 102,96 EUR, náhrada hotových výdavkov vo výške 48,95 EUR a 20% DPH).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu na základe § 14 ods. 2 a §15 ods. 1 vyhlášky vo výške 102,96 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 53,12 EUR (16 úkonov x 3,32 EUR) za nasledovné úkony:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 1x b) doručenie príkazu na začatie exekúcie - 1x c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 1x d) doručenie exekučného príkazu - 1x g) každé zisťovanie sídla povinného - 1x i) každé zisťovanie účtu povinného - 8x j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 3x.
V zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške 3,32 EUR za jednotlivé úkony exekučnej činnosti taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať plnú sumu, akú si súdny exekútor nárokoval za všetky úkony exekučnej činnosti, nakoľko si v rozpore s vyhláškou uplatnil paušálne odmeny za viacnásobné doručenie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie. Z gramatického výkladu a i z obsahu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky jasne vyplýva, že ak by bolo zámerom zákonodarcu priznať paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) - f) vyhlášky, istotne by použil pojem „každé“, tak ako to urobil v písm. g) - j) § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak teda zákonodarca použil pre doručovanie uvedených listín jednotné číslo, mal na mysli doručenie ako spoplatnený úkon vyjadrujúci stav a priebeh exekúcie a nie doručovanie ako úkon odvíjajúci sa od počtu jednotlivých listín či adresáta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v priebehu jedného exekučného konania možno priznať len jednu paušálnu odmenu za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) - f) a to aj v prípade opakovaného doručovania či doručovania rôznych listín rovnakého právneho obsahu. V zmysle vyhlášky sa teda spoplatňuje doručovanie ako úkon exekučnej činnosti, a nie samotné a každé doručovanie. Opakované doručovanie sa premietne len do náhrady za poštovné.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky za nasledovné úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 EUR, doručovanie oznámenia o stave exekučného konania vo výške 3,32 EUR, doručovanie špecifikácie trov exekútora v exekučnom konaní vo výške 3,32 EUR, vrátenie poverenia vo výške 3,32 EUR, vedenie spisu a archivácia vo výške 10,00 EUR.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 0,20 EUR (za elektronickú lustráciu motorových vozidiel), nakoľko súd mal za preukázané vynaloženie uvedeného výdavku v exekučnom spise.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 43,85 EUR, ktorú mu súd nepriznal v plnom rozsahu. Súdny exekútor si do náhrady hotových výdavkov za poštovné započítal aj budúce poštovné, resp. poštovné, ktoré dosiaľ nevynaložil vo výške 5,95 EUR (za zasielanie spisu vo výške 1,85 EUR, za zaslanie vyznačenia právoplatnosti uznesenia vo výške 1,50 EUR, za zaslanie faktúry za priznanie trov vo výške 1,10 EUR, za zasielanie vrátenia poverenia vo výške 1,50 EUR). Uvedené náklady súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sa jedná o budúce výdavky, ktorých náhradu súd nemôže týmto uznesením priznať, z toho dôvodu, že vzniknú v budúcnosti a nie sú, resp. nemôžu byť preukázané v exekučnom spise.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 22,10 EUR (1x za zasielanie upovedomenia o začatí exekúcie spolu vo výške 1,30 EUR, 5 x za zasielanie príkazu na začatie exekúcie vo výške 6,50 EUR, 8 x za zasielanie exekučného príkazu vo výške 10,40 EUR, 1x za zasielanie výzvy na poskytnutie súčinnosti vo výške 1,30 EUR, 1 x za zasielanie žiadosti o oznámenie vo výške 1,30 EUR, 1 x za zasielanie oznámenia vo výške 1,30 EUR), nakoľko súd mal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov v exekučnom spise.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky za 7 x elektronickú lustráciu bánk spolu vo výške 4,90 EUR z dôvodu, že sa v spise nenachádzali žiadne dokumenty, ktorý by preukazovali výšku ich poplatku, resp. zrealizovanie týchto úkonov si súdny exekútor mohol uplatňovať aj v súvislosti s iným exekučným konaním.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 75,42 EUR v celkovej sume 15,08 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade so zákonom č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej výške 90,50 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.