Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6S-105-2022.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Subarea
6S/105/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ekofond SPP, n.o., Mlynské nivy 4924/44A, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 52 116 166, zast. Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta 3/C, 840 05 Bratislava, IČO: 00 166 197, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10311-1963/2022 zo dňa 11.03.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10311-1963/2022 zo dňa 11.03.2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.05.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) 17.05.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 10311-1963/2022 zo dňa 11.03.2022 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi na základe § 21 ods. 4 zák. č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, že bol zaradený vo februári 2022 v štatistickom registri organizácií do sektora S13 - verejná správa. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil žalobca tým, že žalobcovi hrozí závažná ujma v dôsledku toho, že pre napadnuté opatrenie sa Ekofond považuje za subjekt verejnej správy, na ktorý sa vzťahuje množstvo špecifických povinností okrem iného, predkladať bezplatne na žiadosť Ministerstva financií SR ním určeným spôsobom a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy, vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (§ 17 ods. 5 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy); nezaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemajú zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku (§ 19 ods. 5 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy); alebo prijímať úvery, pôžičky alebo návratné finančné výpomoci len v súlade so Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 19 ods. 12 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy) a iné. Uviedol, že tieto povinnosti v zásade paralyzujú činnosť Ekofondu, a okrem iného, majú za následok, že Ekofond nemôže vykonávať svoju hlavnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní grantov a dotácií tretím osobám. Ekofond totiž svojimi príjmami a výdavkami nie je napojený na žiadnu kapitolu štátneho rozpočtu, a preto je pre neho v praxi nevykonateľné postupovať podľa ustanovení § 8a Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktoré pre subjekty verejnej správy stanovujú podmienky na poskytnutie dotácií tretím osobám. Uviedol, že, hrozba tejto ujmy je okamžitá, pretože sa už začala materializovať, a to tým, že Ministerstvo financií SR začalo vyžadovať voči Ekofondu plnenie týchto povinností. (čoho dôkazom je aj e-mail Ministerstva financií SR, ktorým Ministerstvo financií SR začalo voči Ekofondu vykonávať svoje právomoci podľa Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože Ekofond z dôvodu jeho zaradenia v Registri do sektora verejnej správy považuje za subjekt
verejnej správy). Záverom žalobca uviedol, že na zaradení žalobcu do sektora verejnej správy neexistuje verejný záujem, pretože Ekofond v minulosti nebol zaradený v Registri v sektore verejnej správy, pričom týmto žiadna ujma verejnosti alebo verejnému záujmu nehrozila.
3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.06.2022 vyjadril aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku len stručne tvrdí, že mu hrozí závažná ujma v dôsledku plnenia povinností v oblasti finančného výkazníctva a že hrozba tejto ujmy je okamžitá, pretože mu bol doručený e-mail Ministerstva financií Slovenskej republiky o povinnosti predkladania finančných výkazov. Žalovaný s návrhom na priznanie odkladného účinku žaloby nesúhlasí, nakoľko zastáva názor, že žalobca nepreukázal hrozbu konkrétnej ujmy a finančnej škody. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Zaradením subjektu do sektora verejnej správy vznikajú subjektu určité povinnosti v oblasti finančného výkazníctva - t. j. predkladať údaje z účtovníctva, resp. údaje za účelom hodnotenia plnenia rozpočtu subjektu verejnej správy v predpísanom rozsahu, formáte, spôsobom a v termínoch určených Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pričom plnenie povinností v oblasti finančného výkazníctva neohrozuje reálne ekonomickú činnosť žalobcu, ani mu nebráni vykonávať predmet jeho činnosti (poskytovanie grantov a dotácií tretím osobám). Žalovaný ďalej uviedol príklad desiatok neziskových organizácií (nemocnice) a akciových spoločností, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy, pričom nie sú rozpočtovými organizáciami podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S poukazom na uvedené, sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že plnenie povinností v oblasti finančného výkazníctva je možné považovať za ujmu. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca neosvedčil hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe. Žalobca nepreukázal ekonomickú „citeľnosť“ škody, ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. Žalobca má zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaného, že žalobcovi nemôže vzniknúť ujma realizáciou finančného výkazníctva, nesúhlasí, nakoľko táto činnosť paralyzuje inú činnosť žalobcu a tým mu ujma vzniknúť môže. Žalobca tiež poukázal na vznik nových povinností akými sú:
- povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu podľa § 4 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
- povinnosť predkladať Ministerstvu financií SR bezplatne na požiadanie údaje potrebné na zostavenia a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy podľa § 14 ods. 5 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
- povinnosť štatutárneho orgánu Ekofondu zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte Ekofondu (§ 19 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- zákaz zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré Ekofond nemá zabezpečené v rozpočtoch na bežný rozpočtový rok, a ktoré zaťažujú nasledovné rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku (§ 19 ods. 5 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- povinnosť zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť v zmysle § 2 písm. l/, m/ a m/ Zákona o finančnej kontrole14 pre použitie verejných prostriedkov (§ 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- povinnosť pri poskytovaní preddavkov postupovať v súlade so Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a dodržiavať obmedzenia týkajúce sa poskytovania preddavkov tam uvedené (§ 19 ods. 6 a 8 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- povinnosť prijímať úvery, pôžičky alebo návratné finančné výpomoci len v súlade so Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 19 ods. 12 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- povinnosť vstupovať ako ručiteľ do úverových alebo pôžičkových vzťahov len v súlade so Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 19 ods. 13 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- povinnosť poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade so Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 19 ods. 14 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- obmedzenie uzatvoriť koncesnú zmluvu na stavebné práce, ktorej hodnota sa rovná alebo je vyššia ako hodnota ustanovená ZVO15 len s predchádzajúcim súhlasom vlády (§ 19 ods. 15 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy);
- povinnosť vypracovať a na webovom sídle zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti investície alebo koncesie a pri realizácii investície alebo koncesie postupovať v súlade so Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 19a Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Ďalej uviedol, že dodržiavanie týchto povinností paralyzuje hlavnú činnosť Ekofondu, ktorou je poskytovanie dotácií. Žalobca tiež poukázal, že v závislosti od porušenia konkrétnej povinnosti môžu byť žalobcovi uložené sankcie a za ich neplnenie podľa Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy môže Ministerstvo financií SR uložiť žalobcovi pokutu až do 500.000,- EUR, čo žalobca považuje za reálnu a bezprostredne hroziacu ujmu.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a. ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a/ a b/ SSP.
10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a/ SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a/ SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej, či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
11. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že jeho zaradenie do sektora verejnej správy nesie so sebou vznik nových povinností, ktoré paralyzujú jeho činnosť a ktorých nesplnenie môže byť postihnuté pokutou zo strany Ministerstva financií. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Za takéto osvedčenie nemožno považovať e-mail, ktorým Ministerstvo financií žalobcu žiada o poskytnutie súčinnosti a posiela zoznam kontaktných osôb, lebo tento má informatívny charakter. Správny súd je preto toho názoru, že k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.
12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať/osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva tiež zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktorý uviedol, že procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom.
13. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil. Žalobca síce vymenoval súbor nových povinností vyplývajúcich mu z nového zaradenia avšak tieto nemožno považovať za likvidačné, znemožňujúce mu náplň jeho hlavej činnosti, či za ujmu ako takú. S poukazom na uvedené skutočnosti musí správny súd konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Správny súd preto v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).