Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Er-417-2003.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
29Er/417/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684 proti povinnému: X/ O. D., E.. XX.X.XXXX, Y. B. XX.X.XXXX, X/Jolana D., E.. XX.XX.XXXX, Y. B. XX.X.XXXX, F. E. I. D.É. E. XXX/X, D., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Zahorjan, Čajakova 1, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 51/2003, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 14,30 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 12.5.2003 a poverenia k vykonaniu exekúcie Č.. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 22.5.2003, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan.
Dňa 15. 7. 2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný v 1. rade zomrel dňa 23.1.2001 a povinný v 2. rade zomrel dňa 12. 5. 2010 a dedičské konania po poručiteľoch (v exekučnom konaní povinnom v 1. a 2. rade) boli zastavené pre nemajetnosť. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora a zistil, že dedičské konanie po povinnom v 1. rade vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XXD/XX/XXXX bolo dňa 2. 6. 2011 zastavené pre nemajetnosť a dedičské konanie po povinnom v 2. rade pod sp.zn. XXD/XXX/XXXX bolo dňa 21.9.2010 zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko povinní v 1. a 2. rade zomreli a po poručiteľoch nezostal žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu a dedičské konanie bolo zastavené, súd dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností je preukázané, že po povinných nezostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, a teda v danom prípade nie je možné v exekúcii pokračovať z dôvodu nemajetnosti povinných.
Podľa ust. § 57 ods. 4 EP, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 161 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 67 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný v 1. a 2. rade zomreli a Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 24D/86/2011 a uznesením sp.zn. 24D/229/2010 dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručitelia nezanechali žiaden majetok.
Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v konaní bolo preukázané, že povinní zomreli nemajetní a ich majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa ust. § 7 ods. 2 prvá veta zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Podľa ust. § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa § 23 ods.1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods.2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.
1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:
za spracovanie návrhu na začatie exekúcie.........................................................................6,64 € za spracovanie Žiadosti o udelenie poverenia,...................................................................6,64 € za spracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie...............................................................6,64 € vypracovanie dožiadania soc. poisťovňa............................................................................6,64 € vypracovanie špecifikácie úkonov......................................................................................6,64 € vrátanie poverenia, archivácia spisu...................................................................................6,64 € Spolu: 6x 6,64= 39,84 €
2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 € c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................................3,32 € h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného...................................................................3,32 € Spolu...................................................................................................................................9,96 €
3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
a) poštovné..................................................................................................................3,94 € b) kancelárske potreby.................................................................................................1,66 € Spolu 5,60 €
Celkové trovy exekúcie...............................................................................................55,40 €
Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak, že na časovej odmene nepriznal odmenu za úkony: za spracovanie návrhu na začatie exekúcie.........................................................................6,64 € za spracovanie Žiadosti o udelenie poverenia,...................................................................6,64 € za spracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie...............................................................6,64 € pretože v prípade týchto úkonov, ktoré sú zahrnuté aj do odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1 písm. a), c), cit. vyhlášky, ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, preto priznanie aj časovej odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti, ktorý je taxatívne uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky a má byť správne odmenený iba paušálnou sumou a nie podľa času potrebného na jeho uskutočnenie, je neprípustné a v rozpore s cit. vyhláškou. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi za získanie poverenia na vykonanie exekúcie paušálnu odmenu vo výške 3,32 € v súlade s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd je toho názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64 €. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008. Súd obdobne postupoval aj v prípade spracovania upovedomenia o začatí exekúcie, a za tento úkon priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky.
Pokiaľ ide o úkony: vypracovanie dožiadania soc. poisťovňa, vypracovanie špecifikácie úkonov, vrátanie poverenia, archivácia spisu, považoval ich súd za administratívne úkony, nie je možné za tieto úkony exekútorovi priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v prospech oprávneného.
V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávneného možno zaviazať na úhradu „nevyhnutných“ trov exekúcie a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 1,96 € + 20% DPH(pozostávajúce:doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 2x0,98 €) a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.
Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 14,30 €, ktoré pozostávajú z odmeny spolu vo výške 9,96 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 1,96 €+ DPH.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a teda exekúciu zastavil a na úhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.