Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom JUDr. Evou Matulayovou, PhD. v právnej veci žalobcu : BNP PARIPAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIPAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO : 47 258 713, proti žalovanému : H. L.U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.Á. XXX/X, J., o zaplatenie 906,59 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 661,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 661,15 € od 06.11.2013 do zaplatenia, formou splátok vo výške 30,- € mesačne, vždy do 25. dňa v príslušnom mesiaci, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 45,86 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Cetelem Slovensko, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO : 35 787 783, sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.03.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 180,51 € s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 05.11.2012 uzatvoril ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 493,59 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 12 mesačných splátok vo výške 53,43 €. Žalobca poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy a to sumu 557,15 €. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Dňa 15.01.2014 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky boli zročné už neskôr. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 180,51 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny. Okrem toho žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50 % ročne zo sumy 250,82 € od 16.01.2014 do 28.05.2014, zo sumy 250,51 € od 29.05.2014 do 18.06.2014, zo sumy 180,51 € od 19.06.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 266,81 € od 16.01.2014 do 28.05.2014, zo sumy 250,51 € od 29.05.2014 do 18.06.2014, zo sumy 180,51 € od 19.06.2014 až do zaplatenia. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa žalobca

domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 180,51 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50 % ročne zo sumy 250,82 € od 16.01.2014 do 28.05.2014, zo sumy 250,51 € od 29.05.2014 do 18.06.2014, zo sumy 180,51 € od 19.06.2014 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 266,81 € od 16.01.2014 do 28.05.2014, zo sumy 250,51 € od 29.05.2014 do 18.06.2014, zo sumy 180,51 € od 19.06.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“ ) účinný od 01.07.2016 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 02.05.2016 ( č. l. 20 spisu ), nakoľko za účinnosti § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( účinného do 31.06.2016 ) vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

6. Súd vykonal nasledovné dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä: žalobou, výpisom z obchodného registra pôvodného žalobcu Cetelem Slovensko, a.s., zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, predžalobnou upomienkou, oznámením o cezhraničnom zlúčení spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

7. Dňa 05.11.2012 pôvodný žalobca Cetelem Slovensko, a.s. uzatvoril so žalovaným pod číslom 263123242360617 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorú súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalovanému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi peňažné prostriedky na nákup spotrebného tovaru u predajcu vo forme úhrady peňažných prostriedkov na účet predajcu. V časti I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola uvedená výška úveru 493,59 €, ročná úroková sadzba: 44,50 %. RPMN: 54,82 %, priemerná hodnota RPMN: 40,87 %, výška mesačnej splátky 53,43 €, počet mesačných splátok 12, splatnosť mesačnej splátky 15 deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 15.12.2012 a konečná splatnosť úveru 15.11.2013. Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov žalovaný uhradil žalobcovi peňažné prostriedky spolu vo výške 557,15 € ( 417,15 € + 140,- € ), a žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 493,59 €. Predžalobnou upomienkou zo dňa 08.04.2014 pôvodný žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 320,51 € do 14 dní od doručenia upomienky, pričom splatnosť celého dlhu nastala 15.01.2014.

8. Oznámením o cezhraničnom zlúčení spoločnosti Celelem Slovensko, a.s. zo dňa 01.07.2016, spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, oznámila súdu, že spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO : 47 258 713, s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO : 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821

08 Bratislava, IČO : 47 258 713. V cezhraničného zlúčenia spoločnosť CETELEM zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky sa ku dňu 01.07.2016 stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcom používaný pojem „revolvingový úver“, právne predpisy Slovenskej republiky nepoznajú. Skutočnosť, že napríklad Opatrenie Národnej banky Slovenskej republiky číslo 17/2014, alebo pokyn Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 18/2008 uvedený pojem používajú neznamená jeho záväznosť, nakoľko ide o podzákonné akty, ktoré nesmú byť v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily (zákonmi). Ani zákon o spotrebiteľských úveroch pojem „revolvingový úver“ nepoužíva, používa napríklad pojem spotrebiteľský úver poskytnutý formou povoleného prečerpania. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 uvádza podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré úvery sa za spotrebiteľské úvery nepovažujú (negatívne vymedzenie) a všetky ostatné, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza (pozitívne vymedzenie), ktoré zmluvy sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri ktorých nie je možné niektoré z údajov uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch určiť. V ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený iba rozsah poskytovaných informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie rozsah údajov požadovaný v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky v sume 53,43 €, pričom takéto dojednanie výšky mesačnej splátky nepovažuje súd za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobca neuviedol, koľko z tej ktorej mesačnej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a spotrebiteľ tak nemá možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov aj v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky

pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Až zo žalobcom predloženého výpisu súdu vyplýva rozpočítavanie úhrad z jednotlivých uhradených splátok na jednotlivé nároky. Z nej vyplýva, že kým napríklad pri splátke predpísanej dňa 15.12.2012 malo byť na istinu započítaných 33,40 €, pri splátke predpísanej dňa 15.01.2013 malo byť na istinu započítaných 34,64 €, teda že započítavanie úhrad na jednotlivé nároky nie je rovnomerné. Rovnako tak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie splatnosti ako v 15. deň v mesiaci, pričom takéto určenie termínov splátok spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svojej povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v akých termínoch. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová, špecifikácia každej jednotlivej splátky a je potrebné trvať na tom, aby termíny jednotlivých splátok boli určené konkrétnym dátumovým okamihom.

15. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov predloženého žalobcom, žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 493,59 €, pričom uhradil žalobcovi spolu finančné prostriedky vo výške 557,15 €. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný čerpaný úver v uvedenej výške vrátiť žalobcovi. Keďže však žalovaný plnil žalobcovi viac ako bol povinný, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých by žalovaný mal právo na náhradu trov konania, keďže mal vo veci plný úspech, avšak žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Poučenie o prípustnosti o d v o l a n i a podľa § 355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilneho sporového poriadku (d'alej len

Proti § 355 ods. 1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

Podľa § 358 odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 veta prvá odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (t. j. na Okresnom súde Partizánske ).

Podľa § 362 ods. 2 odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( t.j. na Krajskom súde v Trenčíne ).

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Poučenie o prípustnosti d o v o l a n i a podľa § 419 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilneho sporového poriadku (d'alej len

Podľa § 419 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods.2 dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 ods. 1 dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Podľa § 422 ods. 2 na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa § 423 dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 425 dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

Podľa § 427 ods. 1,2 dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 431 ods. 1,2 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 432 ods. 1,2 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred dovolacím súdom.

Podľa § 434 dovolacie dôvody možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Podľa § 444 ods. 1,2,3 dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť', ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku