Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-4Er/111/2015

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4 , IČO: 31 340 890, adresa na doručovanie - BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., F.. E. XXX/X, v konaní o vymoženie 2.000,- eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 28.04.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 15.03.2015, ktorým oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu žiadal o vykonanie exekúcie voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882 spisová zn. IA-C/0314/1063 zo dňa 30.04.2014 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“). Tento rozhodcovský rozsudok podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť dňa 04.08.2014. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Citované ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore. Môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, teda či rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Exekučný súd je takto povinný skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na začatie exekúcie a jedným z týchto predpokladov je preskúmanie exekučného titulu, bez ktorého exekúciu nie je možné vykonať. Aj keď je vždy potrebné akceptovať na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné, na druhej strane je nevyhnutné zohľadniť základné právo občana, v tomto prípade spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd na základe citovaných ustanovení ex offo v konaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Preštudovaním spisového materiálu predmetného exekučného konania mal súd preukázané, že oprávnený uzavrel s povinnou dňa 20.12.2011 „zmluvu o úvere“ (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej Poštová banka, a.s. poskytla povinnej úver vo výške 2.000,- eur. Povinná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 70-tich mesačných splátkach vo výške 57,29 eur, počnúc dňom 20.01.2012. Súčasťou predmetnej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa v zmysle zmluvy povinná oboznámila a súhlasila s nimi. Keďže povinná si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy riadne neplnila, oprávnený sa v žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 01.01.2014, domáhal zaplatenia sumy 2.000,- eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd rozhodol o tejto žalobe rozhodcovským rozsudkom tak, že povinnej uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.000,- eur, úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 02.01.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 01.01.2014 vo výške 1.221,64 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 161,08 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V čase uzavretia zmluvy (20.12.2011) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., pričom zákonom č. 568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i. o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení). Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd pri posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj z noriem európskeho práva. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, pričom povinná mala pri uzavieraní zmluvy postavenie spotrebiteľa. Súd je povinný v tomto štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci bol vydaný v súlade so zákonom, t.j. na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať v spotrebiteľskej veci spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu (R-46/2012, rozh. NS SR č. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012; rozh. NS SR č. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012,...). Stály rozhodcovský súd spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., si založil právomoc rozhodovať v danej veci na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou, zmysle ktorej „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú, z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a Zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“ Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu tak vyplýva, že povinná je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Je zrejmé, že rozhodcovskú doložku si povinná samostatne nevyjednala a tiež nemala možnosť vyjadriť sa, či sa jej podriadi alebo nie. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam v zmluve, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Hoci rozhodcovská doložka obsahuje ustanovenie, že „ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal“, toto nemožno považovať za možnosť voľby povinnej s rozhodcovskou doložkou súhlasiť alebo nesúhlasiť. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola povinnou osobitne vyjednaná a núti povinnú neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Hoci v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník obsahoval ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, napriek tomu oprávnený túto neprijateľnú podmienku do zmluvy zahrnul a následne na základe nej inicioval rozhodcovské konanie. Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná. Z uvedených dôvodov súd túto rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom resp. rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené normy vnútroštátneho práva ako aj normy európskeho práva. Z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorého právomoc konať vo veci je odvodená z rozhodcovskej doložky, v žiadnom prípade nemôže byť riadnym exekučným titulom, na základe ktorého by mohol súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveriť. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vydať exekučný titul spôsobil jeho materiálnu nevykonateľnosť. Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o zastavení exekúcie postupom podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.