Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-105-2015.pdf
PDF · 135.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27P/105/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého K. K. V.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca K. K., V.. X.X.XXXX, B. P. L. Q. V. C. Q. Č.. X, za účasti matky D. K., V.. XX.X.XXXX, B. P. B., B..Č.. P. V. C. I. Č.. X L. Q., v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu a o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 16.3.2015 návrh, ktorým žiadal súd o zverenie maloletého syna účastníkov K. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že rodičia by sa v starostlivosti o maloletého striedali po dva po sebe nasledujúce týždne v každom mesiaci, ktorý návrh otec odôvodňoval tým, že pôvodným rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2012 č.k. 45P/127/2012 bolo právoplatne rozvedené manželstvo rodičov maloletého, maloletý bol zverený, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.8.2013 č. k. 8CoP 83/2013 do starostlivosti matky maloletého, otec bol zaviazaný platiť na neho výživné v sume 170 eur mesačne, pričom tvrdil, že výživné stanovené súdom platí pravidelne, ale neustále sa stará o maloletého v čase, keď odporkyňa sa o neho nemôže starať a je pracovne v Rakúsku na dvojtýždňových turnusoch v tom-ktorom mesiaci, pričom poukázal na to, že syn bol u neho aj predtým, ako nastúpila matka dieťaťa do tohto zamestnania, keďže z bydliska otca mal bližšie do školy. Poukázal na to, že na dočasné bývanie prijal aj dospelého syna matky plnoletého I. Q., XX I.X., ktorý s nimi v čase trvania manželstva býval cca po dobu 10-tich rokov a zároveň dodal, že obdobný návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti podal v roku 2014, konanie bolo vedené pod sp. zn. 23P/144/2014 a bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Vyjadril názor, že vzhľadom aj na vek maloletého, ktorý mal dovŕšiť 15 rokov, na jeho prechod na stredný stupeň vzdelávania, striedavá starostlivosť by bola v záujme maloletého, pričom obaja rodičia sú spôsobilí osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať. Maloletý mal pozitívny vzťah k obom rodičom.
2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.5.2015 s návrhom otca nesúhlasila, tento navrhovala zamietnuť tvrdiac, že skutočným dôvodom podania návrhu otcom je jeho snaha zbaviť sa vyživovacej povinnosti určenej mu súdom voči výške ktorého výživného sa otec dieťaťa odvolával v pôvodom konaní vo veci rozvodu ich manželstva, následne podal návrh na striedavú starostlivosť, ktorý návrh vzal späť a podal návrh na zrušenie resp. zníženie výživného, ktorý ďalej upravil len na zníženie výživného. Poukázala na to, že otcom maloletého je jej bránené v užívaní spoločného majetku
nadobudnutého počas manželstva, z dôvodu toho požiadala aj o vydanie predbežného opatrenia vydaného pod sp. zn. 24C92/2014, ktoré sa stalo vykonateľným 15.7.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014; bola nútená podať trestné oznámenie na otca maloletého z dôvodu zanedbania povinnej výživy na maloletého K., na to, že dňa 12.7.2014 v noci o 23,00 hod. otec pod vplyvom alkoholu vyhodil maloletého K. po fyzickom napadnutí z domu a on sám si ľahol spať, ona sama maloletého vyzdvihla premočeného v silnom daždi z ulice pred domom, v aute vyčkali na policajnú hliadku, ktorú maloletý sám privolal a následne na Obvodnom oddelení PZ Košice IV maloletý podal na otca trestné oznámenie, následne na odvetu otec podal trestné oznámenie na maloletého za poškodenie dverí, ktoré neúmyselne maloletý poškodil. Tvrdila, že vzťah medzi maloletým a otcom nie je pozitívny, maloletý otca odmietal navštevovať po rozvode. Poprela tvrdenia otca, žeby čas po škole trávievali otec s maloletým spolu, tvrdila, že otec na dieťa nemal nikdy čas a to už ani v čase ich manželského spolužitia, keďže každý deň po práci sa venoval na čierno opravám áut, návšteve pohostinstva, poukázala na to, že jej deti majú rovnaké práva na užívanie spoločného majetku rodičov maloletého ako aj ona; matka bola dlhodobo nezamestnanou od apríla 2014, bola jej vyplácaná podpora v nezamestnanosti, od januára 2015 sa jej podarilo cez rakúsku agentúru začať pracovať ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku v dvojtýždňových turnusoch, počas ktorých turnusov bola neustále v strese, telefonicky bola nútená riešiť nezhody medzi otcom a maloletým, preto robila všetko preto, aby si našla prácu na Slovensku, namietala neschopnosť otca postarať sa o všetky potreby maloletého tvrdiac, že otec má problém postarať sa sám o seba, keďže je neschopný viesť domácnosť, udržiavať ju v čistote, navariť, nakupoval len sporadicky potraviny podľa vlastných potrieb, ona vždy po návrate z turnusov bola nútená v dôsledku otcom urobeného bordelu v domácnosti upratať vrátane zbytkov jedla z kuchynskej linky a dresu, pozbierať špinavé oblečenie, tvrdila , že otec maloletého často vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, v nočných hodinách prijímal dámske návštevy, s ktorými následne trávil čas v spálni priamo susediacej s izbou jej detí a tvrdila, že striedavá starostlivosť nie je vôbec v záujme maloletého, ktorý sa mal vyjadriť, že nebyť v spoločnej domácnosti, tak by k otcovi vôbec nechodil, poprela schopnosť rodičov spolupracovať a tvrdila, že otec maloletého hráva i na automatoch. K vyjadreniu pripojila uznesenie OS KE II sp.zn. 24C 92/2014 s vyznačenou doložkou vykonateľnosti dňa 15.7.2014, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, uloženie otcovi maloletého povinnosti umožniť matke maloletého užívanie nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. N. Q. S., N. Q. P., Y. V. Y. Č.. XXXX, za tým účelom povinnosť odovzdať matke maloletého kľúče od vstupnej brány ako aj ostatných dverí umožňujúcich vstup do nehnuteľností do právoplatného skončenia vo veci samej, z odôvodnenia uvedeného uznesenia ďalej vyplýva, že predmetnou nehnuteľnosťou bol rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého. Ďalej k vyjadreniu pripojila vo fotokópii rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 23.4.2014, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že nemala nárok na dávku v nezamestnanosti, fotokópiu oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.2.2015 o jej vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1.2.2015 na základe ňou daného čestného vyhlásenia o odchode do členského štátu európskej únie, oznámenia toho istého úradu práce zo dňa 8.4.2014 o jej zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.4.2014.
3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 6.5.2015 oznámil výsledky vykonaných šetrení a z tejto správy vyplýva, že otec maloletého pracoval ako automechanik v spoločnosti T. T. T..I..N.. Q. s čistým udávaným príjmom cca 600 eur, iné príjmy neudával, býval v 5 izbovom rodinnom dome spolu s maloletým K. a plnoletým synom matky maloletého I. Q., kde pôvodne rodina bývala spoločne, pričom ide o spoločný majetok oboch rodičov maloletého, ktorý dovtedy nemali vysporiadaný, otec udával pravidelné mesačné platby - inkaso cca 178 eur, splátka pôžičky 221 eur, kde spoludlžníkom mala byť i matka maloletého, úhrade mobilného telefónu 15 eur, životné poistenie 7 eur, daň z nehnuteľností 16,50 eur; otec tvrdil, že maloletému zabezpečoval stravu, kupoval mu oblečenie, hygienické potreby, dával mu pravidelné vreckové cca 1-2 eura denne, prispieval na výlety a ostatné aktivity, ktoré dieťa malo v škole; matka maloletého mala živnosť v Rakúskej republike od 20.1.2015, pracovala tam v dvojtýždňových turnusoch ako opatrovateľka, udávala príjem od rodiny 157 eur na odvody do sociálnej poisťovne, 110 eur na cestovné, denný príjem 50 eur za odpracovaný deň, udávala výdavky do sociálnej poisťovne 28 eur mesačne, doplatok na zdravotné poistenie 30 eur mesačne, povinný poplatok rakúskej živnostenskej komore 100 eur, vzhľadom na zdravotné problémy užívala doplnkovú výživu na predpis, lieky od bolesti, za čo doplácala cca 30 eur mesačne, uviedla výdavok na mobilný telefón 22 eur mesačne, dobíjanie kreditu na SIM karte v mobilnom telefóne v Rakúsku 20 eur mesačne; maloletý býval v rodinnom dome rodičov, bol žiakom základnej školy, navštevoval 9. ročník, dosahoval priemerné a dostatočné výsledky, stravoval sa v školskej jedálni, preventívne navštevoval
alergologickú ambulanciu, ináč bol zdravý, v škole navštevoval turistický krúžok, chodieval na výlety aj do zahraničia, i po blízkom okolí, mal v pláne ďalej pokračovať v štúdiu za kuchára, otec na výživu maloletého k rukám matky prispieval pravidelne sumou 170 eur mesačne, matka hradila maloletému obedy v školskej jedálni 22 eur mesačne, dvakrát mesačne mu dobíjala kredit na mobilný telefón po 10 eur, poskytovala mu vreckové 40 eur mesačne, zakupovala mu oblečenie, obuv (maloletý už nosil pánsku konfekciu), hygienické potreby, hradila poplatky za rôzne akcie v škole, dokupovala mu školské pomôcky. Tvrdila, že otec dieťaťu nekupoval nič. Odvolávajúc sa na plnenú vyživovaciu povinnosť. Podľa tvrdení otca matka maloletého v čase, keď bola na Slovensku prespávala u svojho priateľa V. I. C., do rodinného domu rodičov maloletého prichádzala takmer denne v skorých ranných hodinách, syna vyprevádzala do školy, niekedy poupratovala, cez víkend mu navarila, K. nikdy neprespával s matkou u jej priateľa, otec býval s maloletým K. a plnoletým synom matky v uvedenom dome, pričom deti mali svoje vlastné izby a v čase, keď matka maloletého bola v Rakúsku, raňajky a desiate maloletému pripravoval otec, ak matka bola v Košiciach, tak mu ráno mala prichádzať tieto veci zabezpečiť ona. Otec pri šetrení prezentoval vedomosť o tom, že K. nesúhlasil so zmenou zverenia, čo otec vnímal ako dôsledok toho, že daný stav mu vyhovoval dôvodiac tým, že ak on dával maloletému príkazy, alebo sa ho snažil usmerňovať, maloletý sa ohradzoval tým, že bol zverený do starostlivosti matky a otcove pôsobenie odmietal. Otec tvrdil, že maloletý sa dlhodobo nechcel učiť, bol lenivý, väčšinu času trávil na počítači. Matka maloletého so striedavou starostlivosťou maloletého nesúhlasila, aj keď pripustila, že v čase výkonu prác v zahraničí maloletý bol vo výlučnej starostlivosti otca, čo však chcela zmeniť a nájsť si prácu na Slovensku, tvrdila, že maloletý v dome sa zdržiaval a všetko znášal len kvôli internetu, ktorý mu otec dal zaviesť; po majetkovoprávnom vysporiadaní spoločného majetku s otcom dieťaťa matka plánovala zabezpečiť si vlastné bývanie, kam by odišla do synmi, svojim priateľom a jeho plnoletou dcérou bývať. V spoločnom dome rodičov maloletého neprespávala, keďže tam neboli na to vytvorené vhodné podmienky, chcela mať k dispozícii horné poschodie v súlade s rozhodnutím súdu, konanie vo veci vedené na súde v tom čase ešte skončené nebolo, v prípade takto vytvorenej novej domácnosti v čase, ak by bola v zahraničí pracovne, by starostlivosť o maloletého zabezpečoval jej partner, s ktorým uvádzala, že maloletý K. mal veľmi dobrý vzťah a maloletý si podľa jej tvrdení mal rozumieť aj s plnoletou dcérou priateľa matky, vzhľadom na uvedené matka považovala zmenu zverenia za bezpredmetnú vzhľadom na to, že situáciu bližšie popísaným spôsobom chcela riešiť v krátkej budúcnosti, poukazovala na pretrvávajúce spory medzi otcom a maloletým, ktoré boli skôr slovného charakteru, tvrdila že domácnosť rodinného domu bola značne zanedbaná, otec mal mať priateľku, ktorá k nemu do domácnosti chodila iba prespávať, často spolu užívali alkohol, čoho svedkom bol aj maloletý, v čase keď mala voľno, prichádzala matka denne v skorých ranných hodinách do rodinného domu, tvrdila, že pripravila dieťaťu všetko potrebné, odprevádzala ho do školy, vyprala špinavé prádlo, poupratovala detské izby aj kuchyňu, uvarila stravu, po skončení vyučovania maloletého buď v škole vyzdvihla alebo maloletý prichádzal za matkou k jej priateľovi, kde sa naobedoval, podvečer odchádzal v sprievode matky do miesta bydliska, do školy sa pripravoval sám, v minulosti sa s ním učila ona, vyjadrila presvedčenie, že vzhľadom na vyspelosť maloletého tento dokázal si plniť a organizovať svoje povinnosti, učebná látka v škole ho ale nezaujímala, viac ho bavilo varenie. Rodičia boli kolíznym opatrovníkom odposlaní na referát poradenskopsychologických služieb úradu práce, kde boli vykonané individuálne konzultácie s oboma rodičmi so zameraním na zlepšenie rodičovskej spolupráce a komunikácie, vyjadrili však pomerne málo zosúladenia v rodičovskej komunikácii a vo výchovnom spolupôsobení, javili sa pomerne málo kooperujúcimi, rozhodovanie o striedavej starostlivosti vzhľadom na ich antagonistické postoje sa javilo nereálne, neboli dostatočne pripravení na vykonávanie takejto starostlivosti v prospech maloletého; dňa 14.8.2014 bolo realizované aj stretnutie so samotným maloletým so zameraním na zistenie názoru maloletého, rozhovor ktorý bol realizovaný bez prítomnosti rodičov, o striedavej starostlivosti sa maloletý nevyjadril jednoznačne, vzťah s otcom hodnotil ako nie práve najlepší, striedavú starostlivosť si nevedel prakticky predstaviť aj z dôvodu zlých vzťahov medzi rodičmi; psychologička konštatovala, že rodičia ani maloletý neboli dostatočne pripravení na realizáciu striedavej starostlivosti, preto kolízny opatrovník navrhoval návrh zamietnuť, prípadne zvážiť možnosť nariadenia súdnoznaleckého dokazovania.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka , listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.
5. Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 45P/127/2012 zo dňa 11.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Cop83/13 zo dňa 30.8.2013, ktorými rozsudkami manželstvo účastníkov- rodičov
maloletého bolo rozvedené, na čas po rozvode tohto manželstva maloletý K. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec maloletého bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 170 eur mesačne a pri tejto úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo zistení, že rodičia maloletého ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 1.12.2012, kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala do podnájmu z dôvodu rozhodnutia žiť v spoločnej domácnosti s priateľom, otec maloletého býval v rodinnom dome, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, maloletý K. navštevoval 7. ročník základnej školy, do odchodu matky zo spoločnej domácnosti všetci vrátane plnoletého syna matky maloletého K. bývali v uvedenom rodinnom dome V. C. Q. Č.. X L. Q., matka maloletého bola zamestnankyňou spoločnosti D. T..I..N.. Q., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem v roku 2011
- 687,50 eur, a za prvých 5 mesiacov roka 2012 - 347,40 eur, otec maloletého bol zamestnancom spoločnosti T. Q., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem od júna do decembra 2011- 40 eur, od januára do mája 2012 - 30,92 eur, obaja rodičia maloletého si privyrábali ďalšími činnosťami - matka maloletého vykonaním nechtového dizajnu, otec maloletého opravami áut.
6. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 29.7.2015 rodičia zotrvávali na ich tvrdeniach v nimi podaných písomných podaniach, i na ich tvrdeniach uvedených u kolízneho opatrovníka, ako sú uvedené vyššie, ku ktorým otec maloletého upresnil, že od januára roka 2015 matka dieťaťa začala pracovať v dvojtýždňových turnusoch v zahraničí, v ktorých obdobiach syn býval s ním a doplnil, že syn býval v domácnosti nielen po tieto dva týždne ale aj po zbytok mesiacov, pričom on naňho platil naďalej výživné, tvrdil, že sa o neho staral skoro celý mesiac a preto uvedený fakticky stav chcel dostať i do právnej podoby. Náklady súvisiace s bývaním v rodinnom dome účastníkov vyčíslil v sume v priemere 190 eur mesačne. Potvrdil, že v nočných hodinách sa matka dieťaťa v rodinnom dome účastníkov nezdržiava, k tomu, či a ako sa tam zdržiava počas dňa sa vyjadriť nevedel.
7. Matka k svojim tvrdeniam, ako sú uvedené vyššie, doplnila, že konanie o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov naďalej prebiehalo. V rodinnom dome účastníkov sa v nočných hodinách skutočne nezdržiavala z dôvodu, že tam neboli vytvorené podmienky na jej prespávanie, i keď na základe predbežného opatrenia mala zabezpečený prístup do tejto nehnuteľností, ale napriek tomuto otec maloletého uzamkol priestory v dome, ktoré jej mali byť sprístupnené a maloletý K. i jeho plnoletý nevlastný brat sa vrátili do predmetného domu, potom, čo z tohto sa spolu s matkou pôvodne odsťahovali, keďže matka a synovia nemali doriešenú bytovú otázku a matka vyjadrila názor , že maloletý K. má právo predmetnú nehnuteľnosť užívať, ale uvedené bývanie maloletého v rodinnom dome bolo problematické pre pretrvávajúce nezhody medzi otcom a dieťaťom.
8. Kolízny opatrovník aktualizoval svoju písomnú správu podanú vo veci, keďže opätovne zisťoval názor samotného maloletého a dieťa naďalej so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasilo, vnímalo bývanie v rodinnom dome ako dočasné riešenie do času, kým matka si nenájde zamestnanie na Slovensku a nedorieši vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - jeho rodičov a potom sa chcel s matkou odsťahovať do novovytvorenej domácnosti.
9. Z výpovedi rodičov ďalej vyplynulo, že napr. oblečenie dieťaťu zabezpečuje v prevažnej miere matka, otec sporadicky zakupuje niektoré druhy oblečenia podľa vlastného výberu bez konzultácie s maloletým, čo otec namietal; otec namietal tvrdenie matky, žeby v čase pobytov na Slovensku do domácnosti, v ktorej sa maloletý zdržiaval chodievala denne. Namietal, že počas školského roka v pracovných dňoch prichádza 3-4 krát, cez víkendy chodí nepravidelne, cez prázdniny prichádza 2-3 krát do týždňa, čo matka popierala.
10. Súbežne s týmto konaním na súde bolo vedené aj konanie vo veci otcom podaného návrhu na zníženie resp. zrušenie výživného, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 27P221/2014. Otec voči rozsudku súdu prvého stupňa podal v tom čase odvolanie, preto vec bola postúpená Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní otca. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd uznesením sp. zn. 27P105/2015 zo dňa 29.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2015, konanie vo veci prerušil do vrátenia spisu sp. zn. 27P/221/2014 spolu s pripojenými spismi, ktoré sa týkali úpravy rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému z Krajského súdu Košice Okresnému súdu Košice II.
11. Spis sp. zn. 27P221/2014 bol súdu prvého stupňa Krajským súdom v Košiciach vrátený dňa 10.11.2015 a rozsudkom vo veci uvedenej sp. zn. zo dňa 21.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP176/2015 zo dňa 27.10.2015 súd zamietol návrh otca, ktorý doručil súdu dňa 22.7.2014, ktorým žiadal o zrušenie výživného voči maloletému K., alternatívne o zníženie výživného z jeho strany voči maloletému zo sumy 170 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia o jeho návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vedeného pod sp. zn. 23P/144/2014 na sumu dohodnutú pred súdom rodičmi resp. podľa rozhodnutia súdu, ktorý návrh odôvodňoval tým, že od 20.3.2014 sa zväčša on staral o syna aj keď maloletý sa s matkou stretával denne ale prespával vždy u otca, čo otec hodnotil ako striedavú starostlivosť rodičov o maloletého, prečo podal i návrh na súde vedený pod sp. zn. 23P144/2014; matka s návrhom otca nesúhlasila , uviedla, že rodinný dom, v ktorom otec dlhodobo býva je ich spoločným majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom otec dieťaťa jej upieral všetky práva a tento spoločný majetok užívať, ona nezvládala finančne vykryť výdaje na podnájom, preto tento podnájom musela spolu s deťmi opustiť do 30.3.2014 a od 1.4.2014 preto preniesla svoje aj synove veci do rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov dieťaťa, ktorý začali následne spolu užívať, vytvorila v tomto rodinnom dome podmienky pre bývanie v čistote a hygiene pre seba i maloletého, pričom v čase ich príchodu do domácnosti bol hrozný neporiadok a špina, ale mala za to, že keďže nesplnila očakávania otca dieťaťa na obnovenie ich partnerského spolužitia, otec ju vykázal z ich spoločného rodinného domu za prítomnosti maloletého 14.5.2014, preto nechala maloletého v uvedenom rodinnom dome, následne na základe uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 24C92/2014, vykonateľného dňa 15.7.2014, právoplatného dňa 29.7.2014, opätovne začala v predmetnej nehnuteľnosti bývať, avšak otec dieťaťa bol neustále pod vplyvom alkoholu, vyhrážal sa jej, do domácnosti si vodil opitú dámsku spoločnosť, do skorého rána s ktorou užíval alkohol, rušil ju aj dieťa, ich nočný pokoj a pohodu, aj v tomto konaní poukázala na incident, ku ktorému došlo medzi dieťaťom a otcom dňa 21.7.2014 ako je to uvedené vyššie a opätovne poukázala na prácu vykonávanú otcom „na čierno“ a na jeho hranie na automatoch; otec bol zamestnaný v spoločnosti T. T. T..I..N.. Q., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 580 eur, okrem K. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, rodičia dieťaťa boli spoluvlastníkmi 5 izbového rodinného domu, matka dieťaťa mala živnostenské oprávnenie od 1.1.2013 na predmet činnosti manikúra, kúpa tovaru na účely predaja a pedikúra, ktorú činnosť mala pozastavenú od 1.4.2014 do 1.4.2017, z daňového priznania matky za rok 2013 vyplynulo, že vykazovala príjmy 5604 eur, náklady 6142,89 eur a vykázala stravu 538,89 eur; ani matka okrem K. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala; následne matka poukázala na to, že v nočných hodinách sa vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti prestala zdržiavať z dôvodu problémových vzájomných vzťahov s otcom dieťaťa a na to, že spočiatku maloletý v spoločnom dome rodičov dieťaťa iba prespával, ráno chodieval do školy, zo školy prichádzal hneď do domácnosti jej priateľa, odkiaľ ho ona vo večerných hodinách medzi 21 až 22,30 hod. vozievala do domácnosti u otca, situácia sa zmenila tri týždne pred jej výpoveďou vo veci, kedy otec zaviedol do ich spoločného rodinného domu internet, ktorý maloletý začal využívať a odvtedy matka začala prichádzať do domácnosti ráno o 6,00 hod. keď ešte všetci spali, pripravila maloletému stravu, raňajky a desiatu, poupratovala, vyprala, poprela, žeby v tejto domácnosti právala svoje osobné veci s tým, že prala iba veci maloletého K. a plnoletého syna I. a niekedy i veci otca dieťaťa, po ukončení prác odchádzala do spoločnej domácnosti u jej priateľa, maloletý zo školy prichádzal k nej, vždy sa zvykol naobedovať a do rodinného domu rodičov odchádzal okolo 17 až 18 hod.; k prerušeniu výkonu živnosti uviedla, že za prenájom priestorov na výkon činnosti uhrádza 260 eur, za podnájom v čase prerušovania činnosti hradila 400 eur, situácia sa pre ňu stala preto finančne nezvládnuteľnou, po prerušení živnosti sa zaevidovala na úrade práce, avšak nevznikol jej nárok na podporu v nezamestnanosti, keďže nemá odpracovaný potrebný počet rokov a nevznikol jej ani nárok na dávku v hmotnej núdzi, čo úrad práce zdôvodnil výškou výživného poberaného na maloletého K. od otca dieťaťa, tvrdila, že otec o maloletého nezabezpečoval žiadnu starostlivosť, keďže po príchode z práce sa venoval svojej mimopracovnej činnosti - opravám áut, do domácnosti prichádzal až vo večerných hodinách a často pod vplyvom alkoholu; v domácnosti, kde bývala matka u svojho priateľa bývala aj dospelá dcéra jej priateľa, šlo o trojizbový byt, kde jednu miestnosť užívala dcéra jej priateľa. Uviedla, že všetky výdavky maloletého v škole hradila ona, čo v zásade potvrdil aj otec dieťaťa, uviedla, že maloletému hradila taktiež väčšinu nákladov na oblečenie a to podľa výberu maloletého, priateľovi na náklady na bývanie neprispievala, tento dosahoval príjem okolo 500 eur, ona výkonom nechtového dizajnu pre svoje tri stále klientky si vedela mesačne zarobiť v priemere 60 eur, na náklady na bývanie maloletého v rodinnom dome účastníkov k rukám otca neprispievala; otec maloletého tvrdil, že mimoriadne výdavky maloletého v škole, ako boli výlety a pod., sa rodičia snažili hradiť spoločne po vzájomnej dohode, potvrdil, že náklady súvisiace s návštevou školy maloletého vrátane obedov v školskej jedálni maloletému hradila matka, ktorá prinášala maloletému aj stravu do domácnosti v rodinnom dome, ktorú stravu on dopĺňal občas, k nákladom na oblečenie udával, že podľa výberu dieťaťa je zabezpečované oblečenie, ktoré je hradené tým-ktorým z rodičov; okrem spoločného
vlastníctva rodinného domu otec uviedol spoluvlastníctvo staršieho rodinného domu spolu s bratom a bezpodielové spoluvlastníctvo rodičov maloletého k dvom autám, 15 ročnému autu zn. Škoda Octavia užívanému ním a 20 ročného auta zn. Renault Megan, užívaného matkou maloletého, pripustil výkon prác mimo hlavného povolania opravou áut, z čoho uviedol príjem od 100 do 150 eur mesačne; K. bol žiakom 9 ročník ZŠ, stravoval sa v školskej jedálni, mal problémy s alergiou, ale liečivá neužíval, bol členom turistického krúžku a chcel pokračovať vo vzdelávaní a učiť sa za kuchára , ináč mal potreby primerané veku dieťaťa. Návrh otca bol zamietnutý, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výšky výživného zo strany otca voči dieťaťu.
12. Kolízny opatrovník v tomto konaní opakovane zisťoval názory maloletého K. , v priebehu tohto konania vo veci maloletý opakovane nesúhlasil s jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, opakovane udával že lepšie mu je s mamkou, chcel naďalej byť zverený do jej osobnej starostlivosti tak, ako doposiaľ, tvrdil, že otec mu nič nedopraje, že nie je ochotný mu nič ďalšieho poskytnúť odvolávajúc sa na platené výživné k rukám matky, mal vedomosť o priateľke otca s tým, že táto v ich domácnosti prespávala, pričom vždy, keď tam bola požívali s otcom alkoholické nápoje, jeho otec živil aj dve maloleté deti svojej priateľky, kupoval im darčeky; uviedol, že jeho vzťah s otcom je t.č. relatívne stabilizovaný, údajne sa nehádajú, tolerujú sa pretože musia, ale komunikujú veľmi málo, skôr majú „tichú domácnosť“, k Vianociam 2015 mu otec kúpil menšie darčeky a prispel mu sumou 60 eur, matka do domácnosti na Q. C. prichádza každé ráno, pripravila ho do školy, upratovala, navarila mu, otec niekedy tiež varil, ale len jedlá, ktoré chutia jemu a z týchto ponúkal aj maloletého, v dome mal svoju vlastnú izbu, kompletne zariadenú, vyjadril želanie do budúcna aby v dome mohla bývať aj matka, keďže to mala „súdom uznané“, do domu sa niekoľkokrát sťahovala, ale otec jej to vždy znemožnil a vyhodil ju, s mamkou plánujú, že po vysporiadaní majetku rodičov si kúpia byt z takto získaných prostriedkov a do tohto sa spoločne nasťahujú. Vyjadril názor, že otec navrhuje striedavú starostlivosť o neho len preto, aby nemusel platiť výživné, takéto stanovisko maloletý uviedol opakovane aj v júli 2016 pri zisťovaní názoru maloletého kolíznym opatrovníkom, kedy maloletý k uvedenému doplnil, že s otcom komunikujú ale málo, komunikácii sa snažia vyhýbať, lebo by sa mohla stať zdrojom nehôd a konfliktov. Maloletý mal vedomosť o tom, že matka si našla zamestnanie na Slovensku u zamestnávateľa B. P. ako predajca automobilov, naďalej do domácnosti V. Q. C. prichádzala denne ako predtým, každé ráno mu pripravovala stravu, počas školského roka ho vyprevádzala do školy, niekedy prichádzala aj v popoludňajších hodinách, prípadne K. chodil na návštevu k matke, v školskom roku 2015/2016 ukončil prvý I. X. D. L. Q., štúdium ho zaujímalo, ale inklinoval viac k praktickej časti vyučovania, bavilo ho varenie, otec s výberom školy maloletým nebol stotožnený, chcel, aby maloletý študoval za automechanika.
13. Kolízny opatrovník opakovane poukázal na potrebu a nevyhnutnosť zohľadniť prejavenú vôľu dieťaťa.
14. Na ostatnom pojednávaní vo veci konanom dňa 5.8.2016 rodičia dieťaťa naďalej zotrvávali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, z ich výpovedí na uvedenom pojednávaní opätovne vyplynulo, že naďalej medzi nimi pretrváva nedoriešená otázka vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, naďalej otec matke maloletého neumožňuje riadne užívať polovicu bližšie uvedeného rodinného domu napriek existujúcemu predbežnému opatreniu súdu , sprístupnil len dve miestnosti, ku ktorým matka uviedla, že ide o dve menšie izby užívané ako detské izby a neumožnil jej užívanie celého horného poschodia tohto rodinného domu.
15. Z výpovede rodičov vyplynulo, že medzičasom na súde sú vedené ďalšie konania týkajúce sa vzájomných vzťahov rodičov dieťaťa, je vedené konanie začaté na návrh otca, ktorým sa domáhal príspevku od matky „na úhrady súvisiace s bývaním“, ktorý návrh otca bol súdom zamietnutý s odôvodnením, že otec matke maloletého neumožňuje riadne užívanie časti domu špecifikovaných rozhodnutím súdu, súd rozhodol takto v marci 2016 a voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa otec dieťaťa podal odvolanie, rovnako doposiaľ nie je skončené ani konanie vo veci vysporiadania BSM rodičov maloletého.
16. Pokiaľ ide o maloletého z výpovede rodičov vyplynulo, že tento ukončil štúdium prvého ročníka X. D., v budúcom školskom roku má prestúpiť na štúdium v odbore kuchár - cukrár, na 4 ročné štúdium
bez maturity, na odporúčanie školy, keďže v maturitnom odbore kuchár mal problémy s matematikou a bola mu teda ponúknutá táto možnosť prestupu.
17. Pokiaľ otec k uvedenému namietal, že takýto prestup dieťaťa s ním nebol konzultovaný, o tomto nebol matkou informovaný, matka to odôvodnila tým, že na začiatku štúdia maloletého na strednej škole otec odmietol jej návrh spolupodieľania sa na veciach súvisiacich so štúdiom, napr. pokiaľ šlo o účasť na rodičovských združeniach a pod., preto s ním ona viac otázky týkajúce sa štúdia maloletého nekonzultuje. Matka poukázala na ich blízky vzťah so synom, na to, že denne prichádza do domácnosti, v ktorej maloletý sa zdržiava, a maloletý ju v pracovných dňoch takmer denne kontaktuje či už na pracovisku alebo v jej terajšom domácom prostredí, na to, že obaja synovia sa s ňou kontaktujú aj v čase víkendov, v rámci možnosti prespávajú v domácnosti u nej a jej priateľa, avšak na to, že táto domácnosť, keďže ide o jednoizbový byt, naďalej neumožňuje dlhodobé bývanie maloletého K. a na to, že napriek snahe sa jej doposiaľ nepodarilo doriešiť svoju bytovú otázku vzhľadom na už uvedené. Medzičasom na strane matky došlo k zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že sa jej podarilo nájsť si zamestnanie v mieste bydliska, najprv pracovala V. Č. T. T. do apríla 2016, od 11.4.2016 kedy sa zamestnala v spoločnosti B. P. ako predajkyňa áut, kde zatiaľ pracuje v skúšobnej dobe a jej príjem sa odvíja od množstva predaných áut, doposiaľ sa pohybuje vo výške okolo 290 eur mesačne.
18. Otec namietal kolíznym opatrovníkom zistenú prejavenú vôľu maloletého, opätovne tvrdiac, že pred ním maloletý takúto vôľu neprejavil, chcel byť prítomný pri vyjadrovaní sa maloletého a mal za to, že takéto stanovisko dieťaťa vyplýva len z toho dôvodu, že on má voči nemu isté požiadavky, čo sa maloletému nepáči, i keď pripustil, že dieťa by sa lepšie malo u matky.
Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
19. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca
v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zmenu pôvodne rozhodnutím súdu vykonanej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému K., od ktorého rozhodnutia súdu nenastali také podstatné kvalifikované zmeny pomerov, ktoré by viedli k zmene pôvodného rozhodnutia a zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletého v čase, kedy bol otcom podaný návrh vo veci vykonávala práce v zahraničí ako opatrovateľka seniorov ako i to, že vzhľadom na nevyriešenú bytovú otázku matky, maloletý býval a býva v rodinnom dome, ktorý je naďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov dieťaťa, matka aj na základe rozhodnutia súdu má právo predmetný rodinný dom užívať v rozsahu 1 tejto nehnuteľnosti, ale z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi rodičmi dieťaťa realizácia tohto rozhodnutia súdu napriek tomu, že ide o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, nie je matke umožňovaná, v súčasnosti matka býva v jednoizbovom byte patriacom jej priateľovi, kde býva aj dospelá dcéra jej priateľa, čo nepochybne sú bytové podmienky, ktoré nie sú vyhovujúce pre trvalé prebývanie aj jej maloletého syna K.. Samotné bývanie maloletého v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov, však nie je dôvodom preto, aby súd rozhodoval o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Z vykonaného dokazovania i z vyjadrení samotného maloletého pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že matka starostlivosť o dieťa napriek tomu, že t.č. majú oddelené bydliská zabezpečuje plnohodnotne, po všetkých stránkach a v zásade každodenne, s výnimkou dní, keď v rámci výkonu prác v Rakúsku sa v minulosti zdržiavala mimo územia Košíc, aj táto situácia sa medzičasom ale upravila, matka si našla zamestnanie v Košiciach a teda od zhruba začiatku roka 2016 už zabezpečuje túto starostlivosť o dieťa denne, aj keď nie celodenne, avšak daný stav je spôsobený, ako už bolo konštatované vyššie len tým, že jej nie je umožnené riadne bývanie v rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve rodičov dieťaťa. Otec sa na starostlivosti o maloletého podieľa len v podstate nepatrnou časťou s tým, že podľa svojich uvážení pristupuje k dopĺňaniu stravy maloletého, ktorú maloletému zabezpečuje matka a prispievaním, podľa vlastného uváženia, nad rámec súdom určeného výživného na úhradu niektorých výdavkov dieťaťa (ako sám uviedol príkladmo - príspevky na organizované aktivity maloletého v minulosti, či sporadické nákupy oblečenia pre dieťa), v ostatnom potreby maloletého v celom rozsahu zabezpečuje matka. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, žeby striedavá osobná starostlivosť rodičov o dieťa bola po predchádzajúcom rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností skutočne realizovanou, naopak vykonaným dokazovaním súd dospel k jednoznačnému záveru, že osobná starostlivosť o dieťa bola zabezpečovaná v plnom rozsahu matkou dieťaťa - s výnimkou jej výkonu prác v Rakúsku, otec napriek tomu, že maloletý býva v dome, v ktorom trvalo býva aj otec dieťaťa, sa na starostlivosti o maloletého podieľal v čase keď matka pracovne bola v Rakúsku len minimálne vykonávaním určitého dozoru nad maloletým, ale nie celodennou kompletnou starostlivosťou.
20. Zároveň súd ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení prihliadol aj na jednoznačne prejavenú vôľu maloletého, keďže je nepochybné, že vzhľadom na jeho vyspelosť aj v súvislosti s ním dosiahnutým vekom maloletý je schopný jednoznačne svoju vôľu prejaviť, neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu v rozpore s takto prejavenou vôľou dieťaťa, preto súd jednoznačne na maloletým opakovane prejavenú vôľu prihliadol.
21. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd návrh otca zamietol ako nedôvodný, keďže nevyriešená bytová otázka, navyše v prípade, keď samotný otec matke neumožňuje riadne využívanie nehnuteľností v spoluvlastníctve rodičov tak, aby matka mala doriešenú bytovú otázku spôsobom umožňujúcim jej spoločné bývanie s dieťaťom, nie je a nemôže byť dôvodom pre zmenu pôvodného rozhodnutia o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
22. O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol v súlade s úst. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Voči tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 362 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, dvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku, (1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 68 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.