Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/5765/2007

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúp. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XX, R. pri C., vedenej pod spis. zn. EX XXXX/XX súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.864,17 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 018621* zo dňa 12.03.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 56.160 Sk (1.864,17 Eur) s príslušenstvom a trovami exekúcie, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 6459/07 zo dňa 10.09.2007.

Tunajší súd, ako súd príslušný na výkon rozhodnutia, aj napriek skôr vydanému povereniu preskúmal predložený exekučný titul a v prejednávanej veci zistil, že sú dané okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie aj bez návrhu. Ako exekučný titul bol súdu totiž predložený rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (bod 17.), na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 27.03.2007. Súd preto skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Možnosť súdu zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, v každom štádiu vedenia exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny vo výške 56.160 Sk (1.864,17 Eur) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 55.920 Sk (1.856,20 Eur) od 02.06.2007 do zaplatenia a na zaplatenie trov konania v sume 11.226 Sk (372,63 Eur). Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 27.03.2007 bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky, ktoré sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach, pričom svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy si povinný riadne a včas neplnil. Povinný je v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.

Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými podmienkami, a s výpisom z obchodného registra na oprávneného a zistil, že v danej veci existujú okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie aj bez návrhu.

Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľským subjektom, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu o úvere uzavrel za účelom podnikania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou a formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, pričom títo obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Právna úprava v zákone o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom

je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o fyzickú osobu, ktorej boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť uzatvorenú zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

V zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci zmluvy dohodli, všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Celkové koncipovanie rozhodcovskej doložky síce vyvoláva zdanie možnosti voľby orgánu, ktorý bude vec rozhodovať, avšak z úradnej činnosti súdu je známe, že voľba rozhodcovského konania spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh, t.j. takmer vždy výhradne na veriteľovi.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011)

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 z 22. 4. 2009).

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré by sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 4 ods. 4 ZRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

Zo súdu predložených listín vyplýva, že medzi povinným a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, preto súd nemôže akceptovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Takáto rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch.

Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, ktorú uzatvára oprávnený ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv. všeobecné obchodné podmienky dodávateľa ako celok. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok.

V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu navrhovateľa na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Z formy a obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj uvedené všeobecné obchodné podmienky zmeniť, resp. ich pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Všeobecné podmienky nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neplatné, nakoľko nespĺňa špecifickú formu predpísanú zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd / rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v

prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je teda založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať.

Súd teda po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností, s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku rozhodol tak, že prebiehajúcu exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že súd ku dňu rozhodovania o zastavení exekúcie nemal k dispozícii vyúčtovanie trov súdneho exekútora spolu s exekútorským spisom, rozhodne o trovách exekúcie až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 a nasl. C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.