Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-314-2005.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Subarea
15Er/314/2005
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Staničná 5, 924 01 Galanta, IČO: 37847708, proti povinnému: I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad Galanta, Bratislavská 23/11, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1 991,64 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 111,19 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. k. 15Er/314/2005 - 5 zo dňa 22.12.2005 na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
Dňa 11.06.2015 zaslal súdny exekútor tunajšiemu súdu oznámenie o úmrtí povinného a zároveň podnet na zastavenie exekúcie. Zároveň žiadal uhradiť trovy exekúcie pozostávajúce z:
Odmena exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z. z.)
Spolu 1020 min., t. j. 17 začatých hodín, 17 x 6,64 112,88 Eur
Odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 Eur/ úkon (§ 14 ods. 3 v spojitosti s 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z. z.): ________________________________________________________________________ Spolu 17 úkonov po 3,32 Eur 56,44 Eur
Náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1, § 23 ods. 1,2 Vyhlášky č. 288/95 Z. z.):
- Poštovné 16,30 Eur
SPOLU TROVY EXEKÚCIE 222,74 Eur s DPH Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinný zomrel dňa 05.10.2010 a dedičské konanie po ňom vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 23D/141/2010 bolo uznesením zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd zistil, že povinný zomrel, teda stratil právnu ako aj procesnú subjektivitu. Taktiež súd mal preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením zastavené pre nemajetnosť povinného. V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného, vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Súd preto exekúciu v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný. Preto je použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto prípade nesprávne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 cit. vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor nesprávne aplikoval § 14 ods. 2 citovanej Vyhlášky, nakoľko súdna prax (rozsudok NS SR 1 M Cdo 7/2006 zo dňa 28. 5.2007) sa priklonila k sčítavaniu času potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov a k osvojeniu záveru, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Keďže súdny exekútor si za vykonanie každého úkonu automaticky vyúčtoval sumu 6,64 Eur ako za celú hodinu strávenú vykonávaním každého úkonu, súd podľa zložitosti a časovej náročnosti jednotlivých úkonov musel skúmať podľa iných exekučných spisov a zo špecifikácií trov exekúcii v nich priložených, aký čas je potrebný na vykonanie toho - ktorého úkonu. Úkony súdnym exekútorom vyčíslené v sume 6,64 Eur za celú hodinu sú podľa názoru súdu a aj podľa špecifikácií trov exekúcií v iných exekučných spisoch tunajšieho súdu reálne uskutočňované v rozmedzí 10 - 30 min. za jeden úkon, a z tohto dôvodu súd určil súdnemu exekútorovi podľa zložitosti jednotlivých úkonov čas 30 min. za uskutočnenie každého z úkonov - Upovedomenie o začatí exekúcie; čas 20 min. na uskutočnenie každého z úkonov - Príkaz na začatie exekúcie, Exekučný príkaz (bez ohľadu na spôsob vykonania exekúcie) a súd určil čas 10 min. na uskutočnenie každého z ostatných špecifikovaných úkonov. Súdny exekútor tak skutočne a účelne vynaložil na exekúciu spolu - 210 min., t.j. 4 začatých hod., ktorý tvorí súčet skutočne potrebného času na vykonanie jednotlivých úkonov. Tento čas sa javí podľa predloženého spisového materiálu súdneho exekútora za primeraný a účelne vynaložený exekútorom na vedenie predmetnej exekúcie. Časová odmena súdneho exekútora tak pozostáva zo 4 účelne vynaložených hodín, to znamená 4 x 6,64 Eur = 26,56 Eur.
Čo sa týka odmeny podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky, túto si súdny exekútor vyúčtoval sčasti nesprávne. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 3,32 Eur bez DPH za doručenie viac ako jedného exekučného príkazu a taktiež príkazu na začatie exekúcie. Súd v tomto prípade vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia §15 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktoré súdnemu exekútorovi priznáva odmenu iba za jedno doručenie exekučného príkazu a taktiež jedno doručenie príkazu na
začatie exekúcie. V prípade, že by súdnemu exekútorovi mala prináležať odmena za každé doručovanie predmetných listín, bola by táto skutočnosť zohľadnená podobne ako to je napríklad v prípade zisťovania platiteľa mzdy povinného, kde zákonodarca výslovne uviedol zámer odmeňovať každý úkon rovnakého druhu. Súd teda priznal paušálnu odmenu za 15 úkonov exekučnej činnosti, to znamená 15 x 3,32 = 49,80 Eur.
Čo sa týka náhrady hotových výdavkov, súd sa v plnom rozsahu stotožnil so špecifikáciou súdneho exekútora poštovného a priznal mu ju vo výške 16,30 Eur.
Súd teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 111,19 Eur s DPH.
V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie a z tohto dôvodu súd zaviazal oprávneného na túto povinnosť.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.