Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/382/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu V. B., N.. X.X.XXXX, C.. A. L. XXX/XX, S. A., v konaní právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 3.038,78€ s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 593,01€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2 593,01,-€ od 27.10.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 70,66%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2015 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 3038,78€ spolu s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V návrhu poukázala na to, že žalovaný uzavrel s ňou ako spotrebiteľkou dňa 22.4.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500024115, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 810,-€, avšak žalovaný si hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 116,42€, teda skutočná výška úveru predstavovala sumu 693,58€. Dňa 29.5.2015 jej žalovaný na základe uvedenej zmluvy poskytol revolving vo výške 432,36€, teda zo strany žalovaného jej bola poskytnutá v súhrnne suma vo výške 1125,94€, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 42-och mesačných splátkach po 43,40€. Žalobkyňa poukázala na účet žalovaného celkom sumu vo výške 1885,75€, teda o 759,81€ viac ako mal žalovaný nárok, teda v tejto sume došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Dňa 30.5.2012 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500012302, na základe ktorej jej mal byť zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 900,-€, avšak žalovaný si hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 129,82€, teda skutočná výška úveru predstavuje 770,18€. Dňa 30.6.2014 jej žalovaný na základe predmetnej zmluvy poskytol revolving vo výške 407,04€, teda celková poskytnutá suma v súhrne predstavuje výšku 1177,22€, ktorú sa zaviazala splácať v 42-och mesačných splátkach po 48,22€. Žalobkyňa poukázala na účet žalovaného celkom sumu 1.788,35€, teda o 311,13€ viac ako mal žalovaný nárok, teda v tejto výške došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktorý žiadala žalobkyňa vydať. Dňa 30.5.2012 uzatvorila žalobkyňa zmluvu o revolvingovom úvere so žalovaným č. 8500012301, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý zo strany žalovaného úver vo výške 1.500,-€, avšak žalovaný hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 215,75€, teda skutočná výška úveru predstavuje výšku 1 284,25€. Dňa 30.6.2014 jej žalovaný na základe predmetnej zmluvy poskytol revolving vo výške 678,76€, teda zo strany žalovaného

jej bola v súhrne poskytnutá čiastka 1963,01€. Žalobkyňa sa na základe predmetnej zmluvy zaviazala vrátiť žalovanému požičanú sumu v 42-och mesačných splátkach po 80,37€. Žalobkyňa poukázala na účet žalovaného celkom 2974,56€, teda o 1 011,55€ viac než mal žalovaný nárok, preto v tejto časti vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žiadala žalobkyňa vydať. Dňa 2.10.2012 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500016003, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý zo strany žalovaného úver vo výške 1500,-€, avšak žalovaný si hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru, teda skutočná výška úveru prestavuje sumu 1207,18€. Dňa 10.11.2014 žalovaný poskytol žalobcovi revolving vo výške 638,05€, teda zo strany žalovaného jej bola v súhrne poskytnutá čiastka 1845,23€. Žalobkyňa sa na základe predmetnej zmluvy zaviazala zaplatiť úver v 42-och mesačných splátkach po 80,37€. Na úver žalovaného poukázala pritom celkom sumu 2501,52€, teda o 656,29€ viac než mal žalovaný nárok, preto v tejto časti došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktorý žiadala vydať. Žalobkyňa v návrhu poukázala na to, že predmetné Zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú údaje v súlade s § 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä údaj o termíne konečnej splatnosti, údaj o členení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že odplata za poskytnutie úveru vo všetkých prípadoch dosahuje úroveň 70,01%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi. Ďalej žalobkyňa poukázala za to, že z predložených Zmlúv o revolvingovom úvere je zrejmé, že obligatórne údaje obsiahnuté v zmluvách o úvere boli do zmlúv doplnené až po prijatí návrhov na uzavretie zmlúv zo strany žalobcu. Zo spôsobu uzatvárania týchto zmlúv vyplýva, že ide o typický prípad prijatia návrhu s dodatkami a zmenami, ktoré znamenajú odmietnutie návrhu zo strany žalobcu. Ich akceptácia zo strany žalovaného nebola vykonaná. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a ide o absolútne neplatné zmluvy od ich počiatku.

2. Žalovaný so žalobným návrhom žalobkyne nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že rozdiel medzi sumou vyplatenou na účet a výškou poskytnutého úveru tvorí pri každej úverovej zmluve odplata za poskytnutie služby odkladu splátok v zmysle čl. 8 a nasledujúcich zmluvy o revolvingových úveroch. K rozpisovaniu jednotlivých položiek splátok úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov žalovaný uviedol, že v danom prípade sa jednou splátkou uhrádza aj istina aj úrok, pričom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Rozlišovanie danej splátky na istinu a úrok nemá žiadny reálny a prakticky význam. Zmluvy ďalej obsahujú zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky ako aj počet splátok. Pokiaľ ide o spôsob uzatvárania zmluvy, žalovaný poukázal na to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú dispozitívnu povahu, to znamená, že zmluvné strany si môžu vzájomným prejavom vôle určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a čo nemá tvoriť. Žalovaný zasielal žalobkyni oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čo predstavuje nielen akceptáciu návrhu na uzatvorenie zmluvy, avšak uvedené oznámenie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Návrh na uzavretie zmluvy ako aj jeho prijatie je vo všetkých častiach, ktoré sú predmetom ich dojednania plne zhodný, údaj o RPMN úveru nie je osobitne dojednaný zmluvnými stranami, ale vyplýva zo zákonného spôsobu na jeho výpočet. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ustanovenia § 44 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údaj, ktoré môžu a sú výsledkom dohody medzi stranami. Vzhľadom na uvedené nie je možné hovoriť v tomto prípade o tom, že nebol konsenzus k náležitosti o RPMN. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o úvere č. 8500024115, Zmluvy o úvere č. 8500012302, Zmluvy o úvere č. 8500012301, Zmluvy o úvere č. 8500016003, prehľadu platieb na jednotlivé úvery, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 23.10.2015, výsluchom žalobkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024115 súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 16.04.2013 žalovanému žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru na tlačive žalobcu, pričom v ten deň boli vyplnené údaje o požadovanom revolvingovom úvere v časti 5 uvedenej žiadosti/zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o úver vo výške 810,- € so splatnosťou úveru v 42-och mesačných splátkach po 43,40€ a pri predpokladanej RPMN za úver vo výške 70,01%. V časti 6 predmetnej zmluvy sú vypísané údaje rukou o schválenom revolvingovom úvere, v ktorej časti je uvedený odlišný údaj o výške RPMN za úver, ktorý je uvedený na rozdiel od žiadosti vo výške 69,53%. Z prehľadu platieb na

úver súd zistil, že žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý dňa 22.04.2013 na účet úver vo výške 693,58€ a dňa 29.05.2015 čiastka vo výške 432,36€. Žalobkyňa predmetný úver splácala splátkami vo výške 43,40€ od 24.05.2013 do 24.04.2015 s tým, že spolu na úver zaplatila čiastku vo výške 1825,75€.

5. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500012302 súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 24.5.2012 žalovanému žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v ten deň boli vyplnené údaje o požadovanom revolvingovom úvere v časti 5 uvedenej žiadosti/zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o úver vo výške 900,-€ so splatnosťou úveru v 42-och mesačných splátkach po 48,22€ a pri predpokladanej RPMN za úver vo výške 70,01. V časti 6 predmetnej zmluvy sú vypísané rukou údaje o schválenom revolvingovom úvere, v ktorej časti je uvedený odlišný údaj o výške RPMN za úver, ktorý je uvedený na rozdiel od žiadosti vo výške 65,47%. Z prehľadu platieb na úver súd zistil, že žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý dňa 30.5.2012 na účet úver vo výške 770,18€ a dňa 30.6.2014 čiastka vo výške 407,04€. Žalobkyňa predmetný úver splácala splátkami vo výške 48,22€ od 9.7.2012 do 6.8.2015 s tým, že spolu na úver zaplatila čiastku vo výške 1788,35€.

6. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8500012301 súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovaného dňa 24.5.2012 o poskytnutie revolvingového úveru, pričom údaje o požadovanom revolvingovom úvere boli vyplnené v časti 5 predmetnej žiadosti, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o úvere vo výške 1500,-€ so splatnosťou úveru v 42-och mesačných splátkach pri výške mesačnej splátke 80,37€ pri predpokladanej RPMN za úver 70,01. Z časti 6 predmetnej zmluvy vyplývajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorých vyplýva, že úver bol schválený pri inej výške RPMN, ktorá je v tejto časti uvedená vo výške 65,47%. Z prehľadu platieb poukazovaných na úver súd zistil, že žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý dňa 30.5.2012 úver vo výške 1 284,25€ a dňa 30.6.2014 úver vo výške 678,76€, ktoré sumy žalobkyňa splácala vo výške 80,37€, pričom celkove na úvery poukázala čiastku vo výške 2 974,56€ splátkami od 9.7.2012 do 6.8.2015.

7. Zo žiadosti o poskytnutie o revolvingového úveru č. 8500016003 súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovaného dňa 1.10.2012 o poskytnutie revolvingového úveru, pričom žiadosti požadovala o poskytnutie úveru vo výške 1500,-€ pri splatnosti úveru v 42-och mesačných splátkach vo výške 80,37€, pri predpokladanej RPMN za úver 70,01%. Uvedené údaje boli vpísané do časti 5 predmetnej zmluvy, pričom tieto údaje sa nezhodovali s údajmi uvedenými v časti 6 schváleného revolvingového úveru, z ktorého vyplýva, že úver mal byť žalobkyni poskytnutý vo výške 1410,-€ pri výške RPMN 65,35%. Z predloženého prehľadu platieb úveru súd zistil, že žalobkyni bol v skutočnosti dňa 2.10.2012 poukázaný úver vo výške 1207,18€ a dňa 10.11.2014 úver vo výške 638,05€, ktoré sumy splácala splátkami od 12.12.2012 vo výške 55,55€, s poslednou splátkou dňa 24.8.2015 vo výške 7732€ pričom celkom na predmetné úvery zaplatila čiastku vo výške 2501,52€.

8. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že všetky úvery boli bezúčelové. Prvýkrát kontaktovala obchodného zástupcu telefonicky, kedy prišiel k nim do domácnosti a spísali prvú zmluvu. Na všetky ďalšie úvery ju následne kontaktoval samotný obchodný zástupca, ktorému vždy povedala, akú výšku úveru chce, spísali zmluvu, ktorú podpísala a následne jej prišiel originál zmlúv o niekoľko dní poštou so schválenými podmienkami. Obchodný zástupca jej povedal, že dostane na účet iba určitú sumu, nakoľko určitú časť si strhnú na nejaký poplatok, avšak jej nevysvetlil o aký poplatok ide. Nemala pritom na výber, nakoľko peniaze potrebovala. Vždy, keď určitú časť úveru splatila, tak jej automaticky na účet poslali ďalšie peňažné prostriedky. O tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor sa dozvedela niekedy v lete 2015 cez internet, keď si pozerala rôzne internetové stránky. Z uvedeného dôvodu nakontaktovala právneho zástupcu, ktorý tieto veci riešil za ňu.

9. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

10. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

11. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobný nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný čo do výšky žalovanej sumy 2593,01€, ktorú sumu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa jednotlivými žiadosťami o poskytnutie revolvingového úveru obrátila na žalovaného s návrhom na uzavretie zmluvného spotrebiteľského vzťahu a žalovaný jej pri každej žiadosti osobitne predložil nový návrh na uzavretie zmluvy. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predložených listinných dokladov - žiadosti/zmlúv o revolvingovom úvere, kde v každej z týchto listín z bodu 5 vyplýva, že žalobkyňa požadovala úver v určitej výške, za určitých podmienok, pričom žalovaný v časti 6 predmetnej listiny vpísal následne údaje o schválenom úvere, ktoré údaje sa od predložených žiadostí líšili. Pri zmluve č. 8500012302, č. 8500012301 a zmluve č. 8500024115 bol odlišný údaj o výške RPMN za úver, pričom ostatné údaje žiadosti a schváleného úveru sa na listine zhodovali. Pri zmluve č. 8500016003 boli uvedené úplne iné údaje v žiadosti o úver a v časti o schválenom úvere, nakoľko došlo k poskytnutiu úveru v inej výške ( žiadaný úver vo výške 1500,- €, úver schválený vo výške 1410,-€). Bez ohľadu na to, koľko údajov bolo pri jednotlivých zmluvách v časti žiadosti žalobkyne a v časti schváleného úveru totožných a koľko rozdielnych, súd je toho názoru, že pre schválenie úveru a prijatie návrhu spotrebiteľa na uzavretie zmluvy sa vyžaduje schválenie a prijatie takéhoto návrhu bez výhrad, v opačnom prípade nemožno hovoriť o platnom uzavretí zmluvného vzťahu. Každý jeden zmluvný vzťah bol uzatváraný tým spôsobom, že žalobkyňa predložila žalovanému žiadosť o poskytnutie úveru, ktorú s označenými parametrami požadovaného úveru v daný deň podania žiadosti podpísala, pričom k schváleniu predmetného úveru zo strany žalovaného došlo s odstupom niekoľkých dní, kedy žalovaný do predmetnej listiny vpísal údaje o schválenom úvere, pričom takýto postup nemožno charakterizovať inak (vzhľadom k tomu, že došlo k zmene určitých údajov zmluvy) ako aj odmietnutie pôvodného návrhu žalobkyne bez jeho akceptácie a podanie nového návrhu na uzavretie nového zmluvného vzťahu. Potom vzhľadom na znenie § 44 Občianskeho zákonníka, nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi sporovými stranami, nakoľko návrh žalobkyne nebol zo strany žalovaného prijatý bez akýchkoľvek zmien a výhrad, a preto ho je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. V konaní však nebolo preukázané, že žalobkyňa takýto návrh následne prijala. Súd poukazuje pritom na to, že v súlade s ustanovením § 9 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy, preto akékoľvek tvrdenia žalovaného o tom, že výška RPMN môže byť v zmluve uvedená až po jej prepočte pri schválení úveru nevyznievajú logicky, keďže všetky vstupné parametre úveru boli žalobkyňou (prostredníctvom obchodnej zástupkyne žalovaného!) písané do časti 5 predloženého návrhu zmluvy, teda už v tomto čase mohol žalovaný bezpochyby vedieť výšku skutočnej RPMN. Práve výška RPMN je jednou z najdôležitejších parametrov, ktorý je indikátorom výhodnosti poskytovaného úveru, ktorý musí byť v zmluve so spotrebiteľom uvedený už v čase podpisu zmluvy, aby mal spotrebiteľ možnosť posúdiť jeho výhodnosť. Akékoľvek dodatky, či výhrady vpísané do zmluvy po jej podpise zo strany jednej zo zmluvných strán preto nie je v súlade so základným princípom uzatvárania zmluvných vzťahov, preto nemôže požívať právnu ochranu v podobe platnosti takto uzavretého zmluvného vzťahu a to bez ohľadu na to, či bola výška RPMN uvedená v prospech, či v neprospech druhej zmluvnej strany. Podstatné je to, že druhá strana musí takúto výhradu potvrdiť svojím podpisom. Len takýmto spôsobom uzavretý zmluvný vzťah sa považuje za platný. Z uvedeného dôvodu súd považoval predmetné zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024115 zo dňa 22.4.2013, č. 8500012302 zo dňa 30.5.2012, č. 8500012301 zo dňa 30.5.2012 a nakoniec zmluvy č. 8500016003 zo dňa 2.10.2012 za neplatné právne úkony. Na ich platnosť sa vyžadovala písomná akceptácia nového návrhu predloženého žalovaným žalobkyni, ktorá vo všetkých uvedených prípadoch absentovala.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákona alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Pokiaľ ide o uzavretie ďalších zmlúv o revolvingovom úvere, súd zastáva názor, že predmetné zmluvy nemohli byť platne uzavreté jednak z dôvodu už vyššie uvedeného, keďže nedošlo k akceptácii návrhu navrhovateľa ako aj s poukazom na nedostatok ich písomnej formy. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu. Vykonaným

dokazovaním bolo ustálené, že žalovaný poskytol žalobkyni v každom jednotlivom prípade v priebehu trvania zmluvného vzťahu peňažné prostriedky na účet na základe čl. 4 zmluvných dojednaní zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré boli k zmluve o poskytnutí revolvingového úveru pripojené. Predmetné zmluvné dojednania (viď čl. 116) boli vyhotovené pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov, pričom boli vyhotovené vo formulárovom znení, písané malým a nečitateľným písmom a obsahovali celé množstvo zmluvných dojednaní tak závažného charakteru ako je napr. poskytovanie opakovaných revolvingových úverov, pričom žalobkyňa nemala ani faktickú možnosť sa so znením týchto zmluvných dojednaní nejakým spôsobom oboznámiť, prípadne vylúčiť ich aplikáciu. Podpis na predmetnej zmluve bol pritom pripojený na prednej strane zmluvy, a teda má súd za to, že nebola v danom smere dodržaná písomnosť formy uzatváraného zmluvného vzťahu. Navyše, predmetný právny úkon nebol zo strany žalobkyne uzatvorený slobodne, vážne a zrozumiteľne, keďže je sporné, či mala žalobkyňa faktickú možnosť oboznámiť sa s množstvom neprehľadných zmluvných dojednaní. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na § 37 ako i § 40 Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, považuje takéto dojednanie obsiahnuté v bode 4 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere za neplatné.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko prijal od žalobkyne plnenie nad rámec poskytnutej istiny z neplatného právneho úkonu. V konaní bolo na základe predložených prehľadov čerpania jednotlivých čiastok žalobkyňou a súčasne ich splácania preukázané, že žalobkyňa vyčerpala na základe predloženej žiadosti o poskytnutie úveru č. 8500024115 čiastku 693,58€ a dňa 29.5.2015 prijala na účet sumu vo výške 432,36€, teda spolu 1 125,94€, pričom na účet žalovaného poukázala platby v celkovej výške 1 825,75€, teda o 699,81€ viac ako mal nárok.

18. Pokiaľ ide o žiadosť o poskytnutie úveru č. 8500012302, súd mal z predloženého prehľadu preukázané, že žalobkyňa vyčerpala sumu 770,18€ a dňa 30.6.2014 bol na jej účet poukázaný revolving vo výške 407,04€, teda spolu vyčerpala čiastku vo výške 1 177,22€ a na úver zaplatila čiastku vo výške 1 788,35€, teda o 611,13€ viac, ako mal žalovaný nárok.

19. Pri žiadosti o úver č. 8500012301 súd zistil, že žalobkyni bol na podklade danej žiadosti poukázaný úver vo výške 1284,25€ a dňa 30.6.2014 revolving vo výške 678,76€, teda celkove čiastka vo výške 1963,01€, pričom žalovanému zaplatila celkom sumu vo výške 2 974,56€, teda o sumu 1 011,55€ viac ako mal žalovaný nárok.

20. Zo žiadosti č. 8500016003 súd zistil, že žalobkyňa na základe predmetnej žiadosti vyčerpala úver vo výške 1207,18€ a dňa 10.11.2014 revolving vo výške 638,05€, teda celkom čiastku vo výške 1 845,23€, pričom žalovanému zaplatila čiastku vo výške 2501,52€, teda o 656,29€ viac ako mal žalovaný nárok. Žalovaný sa tak na jej úkor obohatil o sumu 656,29€.

21. Žalobkyni tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2978,78 €, keďže plnila žalovanému na základe neplatného právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku u žalobkyne, súd sa v ďalšom zaoberal jej dôvodnosťou.

22. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombináciu subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne, odlišný a na seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia

objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v konaní pred súdom potvrdila, že o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie sa dozvedela niekedy v lete v roku 2015, teda od tohto momentu začala u nej plynúť subjektívna premlčacia doba. K plynutiu objektívnej premlčacej doby, pre ktorú je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, došlo skôr, a to odo dňa poukazovania jednotlivých splátok žalobkyňou na účet žalovaného. Z predložených kariet splátok súd zistil, že pri žiadosti o úver č. 8500024115 poukazovala žalobkyňa žalovanému splátky od 24.5.2013, teda pri tomto vzťahu nedošlo k premlčaniu jednotlivých splátok. Pri žiadosti o úver č. 8500012302 z prehľadu platieb súd zistil, že žalobkyňa v danom prípade poukazovala žalovanému splátky počnúc od 9.7.2012 do 6.8.2015. Vzhľadom k tomu, že svoj návrh na súde uplatnila navrhovateľka dňa 26.10.2015, je nárok žalobkyne premlčaný v časti prvých troch splátok poukázaných na účet žalovaného dňa 9.7.2012 vo výške 48,22€, dňa 22.8.2012 vo výške 48,22€ a dňa 24.9.2012 vo výške 48,22€, teda spolu sú premlčané splátky vo výške 144,66€. Splátky od dátumu 29.10.2012 do 6.8.2015 boli na účet žalovaného poukázané mimo objektívnej premlčacej doby.

24. Pri žiadosti č. 8500012301 súd z prehľadu splátok zistil, že žalobkyňa na účet žalovaného poukázala splátky na účet počnúc od 9.7.2012 do 6.8.2015. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 26.10.2015 právo na zaplatenie prvých troch splátok zo dňa 9.7.2012, 22.8.2012, 24.9.2012 (všetky vo výške 80,37€) bolo zo strany žalobkyne uplatnené oneskorene vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a uplynutie objektívnej premlčacej doby.

25. Pri žiadosti č. 8500016003 súd zistil, že žalobkyňa poukazovala žalovanému na účet splátky počnúc od 12.12.2012 do 24.8.2015, teda všetky splátky boli na účet poukázané v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby.

26. Z vyššie uvedeného dôvodu súd nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na základe vyššie uvedených skutočností vzniklo na jej strane vo výške 2978,78€ súd zamietol v časti premlčaných splátok v celkovej výške 385,77€ ( pri žiadosti č. 8500012302 vo výške 144,66€ a pri žiadosti č. 8500012301 vo výške 241,11€), teda súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu v celkovej výške 2593,01€ z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

27. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného plnenia, súd zároveň priznal žalobkyni aj právo na úrok z omeškania účtovaný odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty určenej vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 23.10.2015, ktorú adresoval zástupca žalobkyne žalovanému, t.j. od 27.10.2015. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. .

28. O nároku a náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní, keďže bola v konaní úspešná v časti žalovanej sumy vo výške 2593,01€ a neúspech mala v časti 445,77€ zamietnutého nároku, teda úspech žalobkyne predstavoval 85,33% a úspech žalovaného 14,67%, žalobkyňa teda tak dosiahla čistý úspech v spore 70,66%, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.