Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-255-2016.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/255/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/1, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného (advokátskou kanceláriou) Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.999,- eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 10,51 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/78/2014-81 zo dňa 25. januára 2016, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % ročne (správne malo byť „denne“) z 1.999,- eur od 17.05.2011 do zaplatenia, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia čl. I § 11 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Dôvodil tým, že žalobca sa žalobným návrhom z 11.04.2014, doručeným súdu dňa 17.04.2014 vo forme tlačiva podľa prílohy Nariadenia ES č. 861/2007 a jeho doplnením domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 1.999,- eur s príslušenstvom na základe toho, že nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 29.11.2010 a v ktorej sa zaviazala zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, pričom na ňu doposiaľ nič nezaplatila. Žalobca zobral svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z 1.999 eur od 17.05.2011 do zaplatenia späť a žiadal konanie zastaviť a vo zvyšku, aby súd žalobnému návrhu vyhovel. Súd preto konanie v späťvzatej časti s poukazom na § 96 ods. 1 veta tretia OSP zastavil. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou, zmluvou, rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a o zastavení exekučného konania a zistil nasledovný skutkový stav: žalovaná vystavila 29.11.2010 v Zlatých Moravciach zmenku na zmenkovú sumu 3.151,61 eur s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 3.151,61 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.05.2011. Zmenka bola vystavená "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na zmenke bol uvedený údaj - číslo zmluvy 402100525. Zmenka bola vystavená na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v úverovej zmluve z 29.11.2010, ktorú uzatvorila žalovaná ako dlžníčka a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Žalovanej bol úver vo výške 1.400 eur poskytnutý v deň uzavretia zmluvy a zaviazala ho vrátiť v 12-tich splátkach vo výške 229 eur mesačne spolu s poplatkom 1.348 eur. Žalovaná si dobrovoľne
neplnila svoje povinnosti a preto si veriteľ uplatnil práva na Stálom rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave, ktorý zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy s pôvodne uplatneným zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov konania. Žalovaná si naďalej svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila a preto navrhol veriteľ u súdneho exekútora vykonať proti nej exekúciu na vymoženie priznanej istiny s príslušenstvom na základe predmetného exekučného titulu. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 24Er/1261/2012-11 z 27.11.2012 žiadosť o udelenie poverenia právoplatne zamietol s odôvodnením, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a zmenka je neplatná, pretože zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne uznesením č.k. 24Er/1261/2012-17 z 20.05.2013 exekúciu zastavil. K tomu súd uviedol, že judikatúra Súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani zo znenia § 17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j. neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. Zo spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodno-správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015 rovnako vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku je ex offo povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možné ju skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená. V danej veci veriteľ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu konal a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, na základe čoho už exekučný súd v exekučnom konaní dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporkyni a preto sa na tento úver vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. V danej veci bola zmenka vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorého výška bola 1.400 eur a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne 1.820 eur. Pretože zmenková suma bola v čase vyplnenia 3.151,61 eur už exekučný súd pri skúmaní spotrebiteľskej zmluvy a aj zmenky, ktorá bola podkladom na vydanie predmetného exekučného titulu dospel k záveru, že je neplatná pre jej rozpor s citovaným zákonným ustanovením a preto exekúciu na jej podklade právoplatne nepovolil. Skutočnosť, že úverová zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje tieto isté neprijateľné zmluvné podmienky ako indosatár zo zmenky, pričom podľa názoru súdu nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy a preto musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú. Pretože si žalobca v konaní uplatňuje nárok právom nedovolený súd ho vo zvyšnej časti zamietol. Záverom súd prvej inštancie tiež dodal, že žalovanej boli finančné prostriedky titulom úveru vyplatené v deň uzavretia zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú, t.j. dňa 29.11.2010, a teda žalobca alebo jeho právny predchodca si svoje právo mohli prvýkrát na súde uplatniť žalobou dňa 30.11.2010. Žaloba však bola podaná až dňa 17.04.2014, t.j. po uplynutí troch rokov. Pretože žalovaná suma je premlčaná, na čo súd prihliadol zo zákona, nemohol žalobcovi priznať ani právo na vydania bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že procesne úspešnej žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo si žiadne trovy neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne nevyplývali.
2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mal za to, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v zmysle čl. 5 ods. 3 a lebo 6 Nariadenia a preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho preto prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaná uplatnený nárok nepoprela, a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia. Okrem toho súd ani žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám. Namietal, že strany nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna zo strán, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je irelevantný. Nie je mu známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou, ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože zmenku vystavila a dobrovoľne podpísala žalovaná. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, pretože odvolací súd nezistil zákonom predpokladané výnimky, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou, zmluvou, rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a o zastavení exekučného konania, napriek tomu, že zo zápisnice o pojednávaní dňa 25.01.2016 nie je možné zistiť, aké dokazovanie súd vykonal, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 40 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.
9. Protokolovaním pojednávania sa sleduje ten cieľ, aby súd za kontroly strán sporu zhrnul výsledky konania tak, aby bol zaistený objektívny podklad pre rozhodnutie a aby bolo možné kedykoľvek sa oboznámiť s priebehom konania, a v rámci odvolacieho konania aby bolo možné preskúmavať správnosť rozhodnutia napadnutého odvolaním bez toho, aby bolo nutné celé konanie pred súdom prvej inštancie zopakovať. Keďže ide o charakter listiny verejnej, je povinný predseda senátu zaistiť, aby táto listina obsahovala všetky potrebné údaje a aby obsah týchto údajov zodpovedal prednesom a výpovediam bez skreslení a nesprávnosti.
10. Podľa § 99 ods. 1 CSP, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.
11. Nová právna úprava (zavedená Civilným sporovým poriadkom) vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne („ak to súd považuje za vhodné a účelné..“) je ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej písomnej zápisnice. Vyhotovenie klasickej zápisnice o procesnom úkone (zápisnica o pojednávaní, zápisnica o výsluchu, zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, zápisnica o obhliadke a iné) závisí od úvahy súdu, pričom súd zhodnotí kritérium procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti. Paralelné zaznamenávanie priebehu procesných úkonov technickými zariadeniami a zápisnicou bude spravidla odôvodnené praktickosťou vedenia konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie, prehľadnejšou a rýchlejšou orientáciou v spise, predovšetkým pre odvolacie súdy pod.
12. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016 a preto bol povinný vyhotoviť zápisnicu z pojednávania v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Nedostatky v spísaní predmetnej zápisnice majú za následok tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože odvolací súd si nemôže overiť priebeh konania na súde prvej inštancie.
13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizáciu tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytuje Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok). O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva.
14. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad (princípov) spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu slúžiacich na ochranu ich práva a oprávnených záujmov v civilnom sporovom konaní.
15. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).