Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-940-2015.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/940/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanej: S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., E. XXX/XX, o zaplatenie sumy 238,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. augusta 2015 č. k. 25C/275/2015-53 takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 238,17 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 101 a § 488, § 657, § 777 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 3 a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zaoberal sa nastolenou otázkou, či sa má daný právny vzťah posudzovať podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, čo má vplyv na určenie rozhodného práva. Žalobca nevysvetlil, v čom by mala žalovaná ako spotrebiteľka výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu takýto fakt ani neexistuje. Súd poukazuje na skutočnosť, že je právne možné posúdiť celý zmluvný vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Úprava spotrebiteľských práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka, nie do Obchodného. Aj úmyslom zákonodarcu z toho vyplývajúcu.... je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná nebola podnikateľkou, peniaze jej neboli poskytnuté na podnikateľské účely. Žalobca nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie, podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Aj samotná úprava premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom zákonníku je výhodnejšia pri úprave v Občianskom zákonníku, keď veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť pohľadávku do 3 rokov, a nie do 4 rokov od jej splatnosti. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol, keď daný vzťah posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadne súd i v prípade zmluvných vzťahov, ktoré vznikli pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto normy nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Žaloba v danej veci bola podaná dňa 18. 05. 2015 a k splatnosti dlhu došlo 10 dní od odstúpenia od zmluvy zo dňa 23. 05. 2011, teda 03. 06. 2011. Sedem dní mala žalovaná na dobrovoľné splatenie dlhu a po troch dňoch od odoslania zásielky sa táto považuje za doručenú, a keďže žalobca nešpecifikoval iný dátum odoslania, súd za tento dátum považoval dátum listu o odstúpení od zmluvy. Mal za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa riadi Občianskym zákonníkom a ako taký je premlčaný. Premlčacia doba je 3-ročná. Od splatnosti dlhu do podania návrhu uplynuli viac ako 3 roky a súd na premlčanie prihliadol s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že nepriznal žalovanej náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia návrhu. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie navrhol pripustiť dovolanie na otázku, či pri posúdení premlčania práva zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej dňa 20. 09. 2007, na ktorú sa podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.), uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 - § 114 Obč. zák.) alebo ustanovenia obchodného zákonníka o premlčaní (§ 387 - § 408 Obch. zák.). Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej aplikácii ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní a nesprávnej aplikácii ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Mal za to, že v danej veci pri posudzovaní bolo potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že posudzovaný právny vzťah bol založený zmluvou, ktorú Obchodný zákonník označuje za tzv. absolútny obchod a žiadne zákonné ustanovenie do 31. 03. 2015 nezakladalo v spotrebiteľských veciach všeobecnú prednosť Občianskeho zákonníka. Zmena nastala až od 01. 04. 2015. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, je potrebné uviesť, že toto ustanovenie nenadobudlo účinnosť 01. 05. 2014, ale až dňa 01. 04. 2015. Nemožno ho však retroaktívne aplikovať na práva vzniknuté pred jeho účinnosťou. Ak by sa pripustil opačný výklad na základe právnej úpravy účinnej do 31. 03. 2015, nemala by novelizácia ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. žiaden význam. Rovnako považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o priaznivejšej právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku. Právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou, ktorá bola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. V prípade, že by sa aj stotožnil spotrebiteľ s dlžníkom, nemožno označiť občiansko-právnu úpravu premlčania za výhodnejšiu, keď porovnaním právnej úpravy premlčania v Obchodnom a v Občianskom zákonníku je celom zrejmé, že právnu úpravu Občianskeho zákonníka nemožno považovať za výhodnejšiu pre spotrebiteľa a to ani v prípade, ak by sa stotožnil spotrebiteľ s dlžníkom, ani za právnu úpravu, ktorá by mala chrániť spotrebiteľa. Inak povedané, pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy nie je možné dopredu určiť, či pre spotrebiteľa bude v budúcnosti v konkrétnom prípade priaznivejšia právna úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka. Priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa možno určiť až neskôr, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj na čas, kedy sa daná vec posudzuje. Právne predpisy nemožno s cieľom ochrany spotrebiteľa vykladať tým spôsobom, že podľa konkrétnej situácie bude súd vyberať, či použije ustanovenie Občianskeho zákonníka alebo ustanovenie obchodného zákonníka. Primárne však dôvodil tým, že žalobou uplatnené právo na peňažné plnenie nie je možné považovať za premlčané, ani za použitia ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Toto ustanovenie možno aplikovať výlučne na právne vzťahy vzniknuté od 1. mája 2014, teda právne vzťahy vzniknuté po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia. Použitie ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. na právne vzťahy vzniknuté pred 01. 05. 2014 je retroaktívna aplikácia tohto zákonného ustanovenia vo forme pravej retroaktivity, ktorá je v právnom štáte neprípustná. V prípade, ak by odvolací súd dospel k právnemu záveru o potrebe aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní a potrebe aplikácie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., navrhuje odvolaciemu súdu, aby konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a to súladu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť.
4. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zrušil dovtedy platný zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle ust. § 470 ods. 1, 2 CSP platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zák. č. 160/2015 Z. z.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov, ak: a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotno-právnu, tak aj procesno-právnu oblasť. Odvolací súd musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ust. § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ podal odvolanie fakticky svojím dispozičným úkonom, vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
10. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na základe Zmluvy o bežnom účte č. 0233753185/0900 zo dňa 20. 09. 2007, ktorý zriadil jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava žalovanej ako bežný účet a po splnení podmienok jej povolil prečerpanie k bežnému účtu do výšky 5.000 Sk (175,97 eura). Listom zo dňa 23. 05. 2011 Slovenská sporiteľňa, a. s. odstúpila od zmluvy, pričom ku dňu vyhotovenia od odstúpenia od zmluvy bola výška pohľadávky žalovanej 195,11 eura. Zároveň bola žalovaná vyzvaná, aby do 7 dní od doručenia oznámenia uhradila uvedenú pohľadávku pôvodnému veriteľovi. Dňa 25. 09. 2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľni, a. s. voči žalovanej postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/ CE, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky celkový dlh žalovanej pozostával zo sumy 194,36 eura - istina a príslušenstva vo výške 43,81 eura. Žalobca si žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 18. 05. 2015 uplatňoval od žalovanej sumu 238,17 eura, ako aj 14,40% ročný úrok zo sumy 194,36 eura od 26. 09. 2014 do zaplatenia a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 194,36 eura od 26. 09. 2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Súd prvej inštancie daný právny vzťah posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Z dôvodu premlčania nároku s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa žalobu žalobcu pre premlčanie jeho nároku zamietol.
11. V preskúmavanej veci sa žalobca ako postupník domáha voči žalovanej zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o bežnom účte medzi uzatvorenými pôvodnými zmluvnými stranami Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a žalovanou dňa 20. 09. 2007, kde Slovenská sporiteľňa, a. s. vystupovala ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo potrebné v prvom rade ustáliť charakter predmetnej zmluvy o bežnom účte z hľadiska spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že predmetná zmluva je podľa svojho obsahu zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného zákonníka § 708 a § 715 a ide o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. To však nevylučuje na druhej strane možnosť, že svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, a teda o zmluvu,
ktorú uzatvára dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekoná ako obchodník. Súd prvej inštancie túto otázku charakteru predmetnej zmluvy o úvere správne posúdil, keď vyhodnotil, že predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a správne ju posúdil z hľadiska príslušných zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch. Aplikáciou správnych právnych predpisov, ako aj vyhodnotením otázky pre určenie rozhodného práva na posúdenie daného právneho vzťahu dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva o bežnom účte je zmluvou spotrebiteľskou, jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Správne v tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, i keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR zo dňa 26. 11. 2015 č. k. 4MCdo/17/2014).
12. Je preto potrebné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného nároku správne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní a správne zobral zreteľ aj na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Zohľadnil tak ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zásadný význam pre posúdenie predmetnej právnej veci má pritom aj ust. § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzťah svojich práv, keď mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené zákonné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pri posudzovaní vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou (teda aj zmluvou o bežnom účte) je potrebné aplikovať tie ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho práv výhodnejšie. Je náležité a plne v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (napr. aj premlčanie) je dôvodné aplikovať občiansko-právnu úpravu, a nie Obchodný zákonník. Použitie nevýhodnejšieho obchodného práva na spotrebiteľský právny vzťah by predstavovalo zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Preto premlčanie práva veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje pre spotrebiteľa výhodnejšiu právnu úpravu (kratšie premlčacie doby) oproti úprave Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak na vzťah strán aplikoval príslušné normy chrániace normy spotrebiteľa.
13. Pokiaľ ide o namietanú aplikáciu § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého súd prvej inštancie ex offo sám bez námietky premlčania posúdil premlčanie uplatneného nároku žalobcu, odvolací súd uvádza, že aj v tomto bol jeho postup správny. V prípade spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 prihliadne na premlčanie nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolal. Ohľadom uvedeného ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa neboli zákonodarcom prijaté žiadne prechodné ustanovenia a odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, je toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter a neexistenciu prechodných ustanovení je súd povinný prihliadnuť na premlčanie i bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli pred 01. 05. 2014.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Jeho rozhodnutie preto ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Žalobca zároveň v podanom odvolaní navrhol v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka o premlčaní prerušiť konanie konané podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a podať návrh na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov (§ 37 a nasl. zák. č. 38/1993 Z. z.) a to v súlade ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
18. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet.
19. Podľa § 165 ods. 1 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
20. Podľa § 165 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
21. Prerušenie konania v súvislosti s predložením návrhu na ústavný súd je upravené v § 162 ods. 1 písm. b) CSP, účinného od 01. 07. 2016, predtým v ustanovení § 109 ods. 1 OSP. <. Ide teda o zákonom určenú povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov. Táto povinnosť nie je obmedzená. Súd musí vždy prerušiť konanie, ak sa splnia podmienky uvedené v § 162 ods. 1 písm. b) CSP. <.22. Ak žalobca predloží ústavnú argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, je povinnosťou súdu takouto argumentáciou zaoberať a v prípade, ak aj sám dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Takýto záver je v súlade s Ústavou SR, ktorá takúto povinnosť súdu upravuje v čl. 144 ods. 2 <Y. a je vyjadrená slovami „ak sa súd domnieva“. Aj toto postavenie súdu podlieha príkazu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. <. Súd aplikuje čl. 144 ods. 2 Ústavy SR <. v spojení § 162 ods. 1 písm. b) CSP <. podľa prezumovaného súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou <., a preto nemá povinnosť prerušiť konanie a predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na základe akejkoľvek námietky strany sporu o nesúlade právnej normy, ktorú má v jeho spore uplatniť, s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) <. alebo písm. b) <. 23. Podľa § 164 CSP súd môže sporové konanie prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
24. Ustanovenie § 164 CSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000, z 20. septembra 2000).
25. Podľa § 40 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvu a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.
26. Podľa § 41 ods. 1 prvej vety citovaného zákona Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom.
27. Podľa § 41 ods. 2 citovaného zákona nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
28. Podľa § 41a ods. 1 citovaného zákona právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
29. Odvolací súd po preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30. 06. 2016 dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že súd nemá pochybnosti o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu - ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s Ústavou, pretože toto ustanovenie je zavŕšením celkových legislatívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorá bola prijatá v našom právnom poriadku, nevidel dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Z rovnakých dôvodov potom nevidel ani dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP, pričom v zmysle tohto ustanovenia ide len o fakultatívne prerušenie konania, pre ktoré odvolací súd nevidel dôvody. Okrem toho aj v prípade, ak by konanie na Ústavnom súde SR skončilo tak, že by Ústavný súd SR zistil nesúlad právnych predpisov, tieto ustanovenia by stratili účinnosť až dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).