Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/131/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19 proti žalovanej C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X, o obmedzenie práva z vecného bremena s prísl., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 03. 05. 2016, č. k. 12C/116/2016-6 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí o veci samej.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 75 a nasl. O. s. p.. Uviedol, že podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa užívania celej časti prízemia rodinného domu, súp. č. X postaveného na parcele KN č. XX, LV č. XX, k. ú. J., okrem užívania jednej izby, v ktorej má svoje bytové zariadenie a osobné veci do právoplatného skončenia konania o veci samej. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa neosvedčila a neuviedla podmienky dôvodnosti tohto nároku. Poukázal na to, že podľa právoplatného rozhodnutia súdu žalovaná má priznané právo bývania v celej prízemnej časti uvedeného rodinného domu a časovo toto právo je obmedzené do doby, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha obmedzenia vecného bremena žalovanej na bývanie iba v jednej izbe v prízemnej časti rodinného domu, tak v tejto súvislosti neosvedčila žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, že po určení rozsahu vecného bremena rozsudkami súdov nastali v zmysle ust. § 151p ods. 3 také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali obmedzenie už určeného vecného bremena. Pokiaľ sa poukazuje na existenciu sporov medzi stranami tohto konania, tak tieto spory nekonkretizovala a neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Žalobkyňa teda neuviedla podmienky dôvodnosti nároku, ktorému žiada, aby sa poskytla predbežná ochrana. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa smeruje v podstate k rovnakému rozhodnutiu ako by malo byť rozhodnutie vo veci samej, čo je však vzhľadom na predbežnú povahu tohto inštitútu možné iba výnimočne. Preto návrh zamietol ako nedôvodný s tým, že o trovách konania účastníkov sa rozhodne podľa ust § 145 O. s. p..

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené. S dôvodmi súdu prvej inštancie uvádzanými v tomto rozhodnutí nesúhlasí. Uvádza, že užívaním celého prízemia rodinného domu by dochádzalo k narušeniu domovej slobody jej rodičov, ktorí majú byt v časti prízemia jej rodinného domu, pretože ona sama má byt na poschodí tohto rodinného domu. Žalovaná podala návrh na výkon exekúcie, ktorým sa domáha realizácie rozhodnutia, ktorým súd určil existenciu jej práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Taktiež podala trestné oznámenie na žalobkyňu ako vlastníka domu, že toto rozhodnutie nerešpektuje, čím neoprávnene má zasahovať do jej práva k bytu. Všetko toto odôvodňuje jej nárok, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu. Nesúhlasí ani s tým, že nariadením neodkladného opatrenia sa smeruje k obsahovo rovnakému rozhodnutiu, aké má byť vo veci samej. V tejto súvislosti uvádza, že v tomto štádiu konania sa domáha žalovanej uloženia povinnosť zdržať sa užívania celého prízemia okrem jednej izby a v žalobe naopak žiada, aby súd rozhodol o obmedzení vecného bremena spočívajúce v práve držby - bývania v celej časti prízemia rodinného domu, tak, že toto právo držby bude mať žalovaná iba v jednej izbe prízemia. V zmysle týchto dôvodov navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Uvádza, že vlastnícke právo žalobkyne nijako neohrozuje a ani doňho neprávom nezasahuje. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo veci výkonu vecného práva bol len logickým dôsledkom, keďže žalobkyňa dlhodobo nechce pripustiť jej vstup do tých priestorov, ktoré jej k užívaniu prináležia, čo potvrdil aj súd. Podanie trestného oznámenia bolo len krajným riešením, keďže žalobkyňa ako povinná z vecného bremena fakticky zmarila výkon exekúcie podaním námietok. Aj v dôsledku nerozhodnutia súdu o námietkach proti exekúcii od povinnej viac ako dva roky trvala patová situácia, kedy žalobkyňa ako povinná obštruktívne podanými námietkami a svojim faktickým správaním znemožňovala a ďalej znemožňuje žalovanej ako oprávnenej užívanie rozsudkom súdov určených priestorov (nemôže užívať WC len „kadibúdku“ na dvore, kúpeľňu, špajz, ani ďalšiu izbu), veľkú časť vecí má uskladnenú v nevykurovanej garáži. Tým sa žalobkyňa podľa jej názoru takpovediac vysmieva aj právoplatnému rozhodnutiu súdu. Žalovaná zdôrazňuje, že vzhľadom na svoj vek a daný zdravotný stav, už nemôže ďalej takto žiť, dve zimy prežila v stiesnených a nedôstojných podmienkach, kedy k nej nemôže prísť ani žiadna návšteva, a to nielen pre nesprístupnené priestory, ale aj pre stiesnené podmienky. V tejto miestnosti aj perie a suší prádlo, varí a pod.. Za daného stavu sa žalovaná nemôže zbaviť dojmu, že žalobkyňa sa snaží za použitia právnych prostriedkov opätovne mariť výkon jej práva z vecného bremena, nakoľko neznesenie užívanie svojich priestorov jej osobou.

5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 370 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Inštitút neodkladného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení má predbežnú povahu a možno ho nariadiť vtedy, ak nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie o veci. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a predpokladom jeho nariadenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

10. Odvolací súd uvádza, že v zásade neodkladným opatrením nie je vylúčené poskytnutie ochrany práv žalobkyne v podobnom rozsahu ako sa týchto oprávnení domáha v konaní o veci samej, a teda o obmedzenie práva vecného bremena, ktoré podľa predchádzajúceho rozhodnutia súdu žalovanej patrí. Aj keď vo všeobecnosti neodkladné opatrenie nemá prejudikovať práva a povinnosti účastníkov, s ohľadom na povahu veci, keď nemožno ochranu inak poskytnúť, je možné nariadiť neodkladné opatrenie obdobným spôsobom ako je to žiadané v rámci konania o veci samej. Napriek uvedenému však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neuviedla a neosvedčila skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pomerov účastníkov a aj nevyhnutnosť v danom štádiu konania rozhodnúť o obmedzení už určeného vecného bremena k nehnuteľnosti v prospech žalovanej.

11. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí.

12. Ako vyplynulo z obsahu spisu, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03. 06. 2011, č. k. 14C/202/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 06. 03. 2012, sp. zn. 19Co/70/2011 bolo určené, že žalovanej vzniklo právo držby - bývania v celej prízemnej časti rodinného domu, súp.č. X postaveného na parcele č. KN XX evidovaného na LV č. XX, k. ú. J. ako vecné bremeno do času, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny. Žalobkyni bola uložená povinnosť strpieť výkon práva držby - bývania žalovanej v celej prízemnej časti rodinného domu, súp. č. X postaveného na parcele č. XX evidovaného na LV č. XX, k. ú J. ako vecné bremeno do času, pokiaľ si žalovaná nevytvorí samostatnú domácnosť založením vlastnej rodiny. Už v dobe uvádzané súdneho konania rodičia žalobkyne obývali prízemie tohto rodinného domu na základe zriadeného vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania domu. Nejde v tomto smere o novú skutočnosť a súdy prvej aj druhej inštancie skonštatovali, že žalovanej právo užívať časť rodinného domu vzniklo splnením zákonných podmienok pre nadobudnutie tohto práva vydržaním, najneskôr uplynutím 10 rokov výkonu tohto práva, keď táto lehota uplynula určite skôr ako v roku 2008, kedy bolo zriadené právo doživotného bývania pre rodičov žalobkyne. K namietanej zmene pomerov medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (§ 151p Občianskeho zákonníka) súdy konštatovali, že žiadne takéto nároky v uvádzanom konaní uplatnené neboli. Realizácia oprávnení plynúcich pre žalovanú z existujúceho právoplatného súdneho rozhodnutia o určení vecného bremena bez ďalšieho nie je dôvodom pre nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Žalovaná pritom vo svojom vyjadrení poukazuje na dôvody, pre ktoré sa domáha vykonania exekúcie vo vzťahu k žalobkyni ako vlastníčke k danej nehnuteľnosti, s ktorým konaním, podľa jej názoru, súviselo aj podanie trestného oznámenia.

13. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 .

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Pri tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).