Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

C. Š., B.. XX.XX.XXXX,

t. č. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov: matky: U. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. T.. X. XXXX/XX, XXX XX V., právne zast. Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, a otca: X.. Y. Š.N., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát so sídlom Vajslova 11, 917 01 Trnava, takto

rozhodol:

S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu nasledovného znenia: Maloletý C. Š., B.. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým C. Š.N., B.. XX.XX.XXXX, každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a každú nepárnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že prvé stretnutie sa uskutoční dňa 12.10.2016.

Matka sa zaväzuje dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otec maloletého sa zaväzuje vopred vždy oznámiť, t.j., predchádzajúci deň najneskôr, či sa stretnutie uskutoční. V prípade prekážok zdravotného stavu maloletého, ktoré by bránili stretnutiu otca maloletého s maloletým, matka maloletého upovedomí o skutočnostiach otca maloletého.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. Š., B.. XX.XX.XXXX sumou 140,- € mesačne za obdobie od 27.09.2015 do 12.05.2016 a od 13.05.2016 mesačne vo výške 120,-eur, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.09.2015 do 31.07.2016 vo výške 994,02 eur je oprávnený otec matke splácať v mesačných splátkach po 40,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2016 domáhala, aby jej súd zveril mal. C. do osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 200,- Eur od 27.09.2015 a nahradiť trovy konania.

2. Návrh matka odôvodnila tým, že po nadviazaní známosti s odporcom sa im z tohto vzťahu narodil maloletý syn, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Navrhovateľka (ďalej len „matka“) uviedla, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a odporca odo dňa narodenia maloletého na jeho výživu pravidelne neprispieva, o syna javí sporadický záujem a úlohu otca psychicky nezvláda, pričom bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, pričom všetky výdavky hradí navrhovateľka s výnimkou 25,- eur, ktoré odporca zaslal v novembri 2015 k rukám matky a jednorázového nákupu plienok a kojeneckého mlieka BEBA. Matka k svojim príjmom uviedla, že poberá materské vo výške 200,- eur a prídavky na maloleté dieťa vo výške 23,52 eur. Mesačné výdavky sú 230,- eur na nájomné, 90,- eur strava, 30,- eur oblečenie, 30,- eur telefón, spolu výdavky 380,- eur. Výdavky na dieťa 82,- eur strava, 30,- eur ošatenie, 60,- eur plienky, 8,- eur vlhčené utierky, 30,- eur kozmetika, 20,- eur hračky, 15,- eur lieky, spolu 245,- eur. Celkovo výdavky matky 625,- eur.

3. K príjmu otca uviedla, že tento by mal reálne dosahovať 1.300,- eur.

4. Odporca ako navrhovateľ sa návrhom pôvodne zapísaným pod spisovou značkou 19P/3/2016 doručeným súdu domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom, nakoľko matka maloletého mu bráni v styku s dieťaťom. Otec uviedol, že s matkou začali žiť spoločne v roku 2014, načo matka otehotnela. Otec podľa svojich tvrdení zabezpečil prostredníctvom hypotekárneho úveru byt, ktorý zrekonštruoval, avšak matka sa s dieťaťom sa odsťahovala po narodení maloletého a následne bránila styku otca s dieťaťom. Otec tiež uviedol, že dieťa môže vidieť raz dvakrát do mesiaca na krátky čas.

5. Súd uznesením č.k. 19P/3/2016-11 zo dňa 17.02.2016 spojil konanie vedené pod sp.zn. 18P/5/2016 a 19P/3/2016 na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 18P/5/2016.

6. Odporca vo vyjadrení uviedol, že namieta tvrdený sporadický záujem o dieťa, nakoľko sa stále zaujíma o dieťa, pričom matka mu bráni v styku s dieťaťom. Odporca uviedol, že zabezpečil všetky hmotné potreby dieťaťa nákupom kočíka, kúpacích potrieb, postieľky, matraca v hodnote 483,03 eur, a päť krát urobil nákup plienok pampers, ďalších potrieb v celkovej hodnote 254,80 eur a jednorázovo prispel sumou 25,- eur na účet matky dieťaťa.

7. Odporca k príjmu uviedol, že jeho príjem je vo výške 377,65 eur ako príjem zo zamestnania a príjem z prenájmu vo výške 500,- eur, príjem celkom 877,65 eur. Výdavky špecifikoval na sumu 1.061,64 eur, skladajúcich sa z výdavkov na hypotekárny úver vo výške 287,20 eur, spotrebný úver 157,94 eur, náklady spojené s prenájmom vo výške 181,50 eur, náklady na nájomné 375,- eur, výdavky na stravu 40,- eur, ostatné výdavky 20,- eur. Predložil potvrdenie o príjme, podľa ktorého bola jeho čistá mzda vo výške 4.531,88 eur za celý kalendárny rok 2015. Predložil doklady preukazujúce výdavky na maloletého vo výške 480,56 eur(č.l.29-34), zmluvu o hypotekárnom úvere (č.l.35-37), zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č.l.40-43), doklady preukazujúce výdavky na správu bytu a energie vo výške 186,41 eur (č.l. 44-46). Kúpna zmluva k bytu (č.l.48-51) v hodnote 75.000,- eur, nájomnú zmluvu na vlastný byt s nájomným vo výške 500,- eur (č.l.54-59), nájomnú zmluvu na prenájom cudzieho bytu vo výške 375,- eur (č.l.60-63). Otec považoval za postačujúce výživné vo výške 27,13 Eur mesačne.

8. Stretávanie navrhol upraviť každú druhú sobotu v mesiaci od 10:00 hod do 15:00 hod (v zimnom období) a od 10:00 hod do 17:00 hod (v letnom období), a to bez prítomnosti matky.

9. Podaním doručeným súdu dňa 07.06.2016 otec oznámil, že predal byt, čím splatil hypotekárny úver a iné náklady. Ďalej oznámil, že je dlhodobo práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu. Predložil kúpnu zmluvu k bytu s predajnou cenou vo výške 78.000,- eur. (č.l.109-116), príkazy na úhradu (č.l.129-130), zmluvu o kreditnej karte (č.l.131-133). V rámci potvrdenia otec neuviedol žiadny majetok, len záväzky vo výške 1.400,- eur a 10.000,- eur .

10. Súd mal vykonaným dokazovaním, a to výsluchom matky, otca, starej matky maloletého, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne a oboznámením listinných dôkazov:

- pracovná zmluva matky so spoločnosťou Tesco Stores, a.s.,

- návrh č.l. 1-3

- potvrdenie od SP voči U. P. o vyplatení nem. a rod. prídavkov (č.l. 6-7),

- nájomná zmluva č.l. 8-10,

- výdavkové doklady na mal. dieťa č.l. 11,

- lustrácia príjmov otca Sociálna poisťovňa (č.l. 12-17),

- vyjadrenie otca č.l.24-25 vrátane mesačných výdavkov na hyp. úver vo výške 280,23 eur,

- dohoda o vykonaní práce č.l. 27,

- potvrdenie o príjme č.l. 28,

- Zmluva hyp. úvere č.l. 35-37,

- Zmluva o spotrebnom úvere č.l. 40-43,

- doklady vzťahujúce sa na byt č.l. 44-45,

- vyúčtovanie nákladov na byt a elektrinu,

- výdavky na plyn SPP č.l. 46

- Kúpna zmluva na byt č.l. 48-51,

- Nájomná zmluva č.l. 54-55,

- Zmluva o prenájme bytu, ktorý má otec mal. od svojho zamestnávateľa č.l. 60-63,

- potvrdenie o príjme č.l. 70,

- odpoveď na lustráciu č.l. 76 ,

- potvrdenie o zárobkových majetkových pomeroch otca č.l. 77-78,

- obsah prílohovej obálky (nákupy hradené otcom v prospech maloletého dieťaťa)

- vyúčtovanie zál. platieb č.l. 89,

- príjmové doklady č.l. 91,

- Zmluva o pôžičke so zamestnávateľom a prehľad splátok č.l. 92,

- prehľad zárobkov o príjme zamestnávateľa č.l. 94,

- výplatné lístky č.l. 95-96, potvrdenie z DÚ,

- Zmluva o prevode vlastníctva bytu č.l. 109-116,

- Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 117-120,

- oznámenie o predčasnom splatení č.l. 124, č.l. 125-127,

- výpis zo SLSP č.l. 128,

- príkaz na úhradu na splatenie hyp. č.l. 129,

- rovnako č.l. 130,

- zmluva o kreditnej karte č.l. 131-136 - výpis z karty,

- správa z prešetrených pomerov č.l. 140, č.l. 143,

- vyjadrenie matky zaslanie dokladov, prepúšťacia správa z nemocnice č.l. 145-146,

- správa od lekára č.l. 148, vyjadrenie otca mal. návrh na kúpeľnú starostlivosť.

- obsah lek. správy T.. Y. K. zo dňa 01.08.2016 s predpokladom liečby ešte 2 mes.,

- žiadanka na rehabilitačnú starostlivosť,

- Rozhodnutie SP o vyplácaní príplatku vo výške 70,0432 za každý deň, približne mes. 22,76 eur pri prepočte keď je 30 dňový mes

- o vyplácaní nároku na nem. 1,61524 eur čo mes. činí pri 30 mes. 48,46 eur.,

- výpisy zo štedrej karty.

- výpisy z ČSOB

- výpisy zo Slovenskej sporiteľne,

- obsah spisového materiálu 18C 13/2016

- výpisy z účtu v Tatra banka, a.s.,

11. Rodičia maloletého nie sú manželia, v spoločnej domácnosti nežijú od narodenia maloletého, pričom ani jeden z nich nemá inú vyživovaciu povinnosť.

12. Matka býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí sumu 230,- eur, má príjem v podobe rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur, ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur. Výdavky na stravu má vo výške 90,- eur, hygienu 30,- eur a telefón 30,- eur. Náklady na maloleté dieťa vyčíslila na hodnotu 245,- eur ( kojenecká strava 82,- eur, 30,- eur ošatenie, 60,- eur, plienky, 8,- eur vlhčené utierky, 30,- eur kozmetika, 20,- eur hračky, 15,- eur lieky a očkovanie). Rozdiel medzi príjmami a výdavkami uhrádza matka podľa vlastného vyjadrenia s podporou svojich rodičov.

13. Maloletý nedovŕšil ešte prvý rok veku (nar. XX.XX.XXXX), pričom v súčasnosti má výdavky podľa tvrdenia matky podľa predchádzajúceho odseku.

14. Otec je podľa svojho vyjadrenia zamestnaný na dohodu o vykonaní práce s minimálnymi príjmami od narodenia dieťaťa s výnimkou októbra od 58,47 eur v čistom do 87,70 eur v čistom podľa predložených potvrdení. V období do januára 2016 mal ešte príjmy z prenájmu bytu vo výške 500,- eur mesačne, s tvrdenými výdavkami na domácnosť vo výške 15,- eur, na bývanie (prenájom bytu ) 375,- eur a stravu ošatenie vo výške 60,- eur. Výdavky na dieťa vypočítal vo výške 37,42 eur, ako pomer výdavkov (akýchkoľvek)vynaložených na maloleté dieťa alebo matku a predelených počtom mesiacov.

15. Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

26. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Súd zamietol návrh na výsluch svedkov T. H. Š. T., nakoľko svedkovia mali vypovedať ku skutočnostiam, ktoré neboli v konaní sporné, a to k priebehu styku otca s maloletým dieťaťom - matka dieťa odmietala vydať dieťa na dlhšiu dobu bez jej prítomnosti.

29. Súd konštatuje, že tak malé dieťa - nedovŕšený prvý rok, by malo byť v starostlivosti toho rodiča, na ktorého je primárne naviazané, pričom v tomto prípade je to matka. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že by nebol dôvodný návrh otca na odovzdanie dieťaťa do trojdňovej starostlivosti bez prítomnosti matky. Uvedené bude možné (a teda návrh na zmenu stretávania), až keď dieťa podrastie, na otca si zvykne a aj matka si zvykne na situáciu, že otec sa o dieťa stará. Súd konštatuje, že malé dieťa treba vnímať ako malého človeka (s dosiaľ ešte plne nerozvinutými pamäťovými schopnosťami), ktoré si treba získať, a ktoré si musí na novú osobu zvyknúť a prijať ju. Malé dieťa nie je vec ani predmet, ktorý možno podľa vôle dospelých len tak odovzdávať z starostlivosti do starostlivosti bez prihliadnutia na jeho odôvodnené potreby a záujmy. Keď si dieťa na otca zvykne a vytvorí si s ním vzťah súd predpokladá, že matka nebude mať výhrady ani so širším stretávaním po vzájomnej dohode.

30. Súd konštatuje, že v priebehu konania došlo k dohode rodičov ohľadne zverenia dieťaťa ako aj stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, a to tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd dohodu preskúmal, pričom je toho názoru, že je v najlepšom záujme dieťaťa a preto ju schválil.

31. Pri určovaní výšky výživného otca súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, osobnú starostlivosť o maloletého a zabezpečovanie jeho bytových potrieb, a porovnal schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.

32. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, pričom je predpoklad, že na nej zotrvá do troch rokov veku dieťaťa. Súčasný príjem matky je len vo výške 203,20 eur v podobe rodičovského príspevku a 23,52 eur prídavkov na dieťa. Vo zvyšku ju podporujú jej rodičia. Súd konštatuje, že rozhodnutím 18C 13/2016-105 zo dňa 15.06.2016 bol otec zaviazaný platiť matke maloletého príspevok na výživu vo výške 80,- eur mesačne spolu s doplatkom za zameškané platby vo výške 20,- eur mesačne, spolu 100,- eur mesačne. Maloletý je zdravý, má len zvýšenú citlivosť pokožky. Matka jej štandardné výdavky vyčíslila a preukázala vo výške 360,- Eur mesačne (nájomné 230,- eur, strava 90,- eur, hygiena oblečenie 30,- eur, mobil súd uznal v rozsahu 15,- eur. Na základe uvedeného súd zhodnotil ako oprávnené výdavky matky, výdavky v sume 365,- eur, ktoré boli tvrdené a špecifikované v návrhu na začatie konania, pričom účastníci nenamietali ich spornosť a súhlasil s nimi aj otec maloletého.

33. Vo vzťahu k výdavkom na maloletého súd zhodnotil ako oprávnené výdavky na maloletého nasledovné sumy: strava 45,- eur (vrátane kojeneckého mlieka), 30,- eur ošatenie, 35,- eur plienky, 5,- eur vlhčené obrúsky, 24,- kozmetika (súd znížil výdavok na prací prach, nakoľko má za to, že mesačné výdavky na prášok vo výške 6,60,- eur je dostatočný), hračky a očkovanie spolu 30,- eur (súd je toho názoru, že hračky treba dieťaťu kupovať primerane možnosti rodičov). Celkové výdavky na maloleté dieťa vo výške 169,- eur. Súd však zohľadnil aj skutočnosť, že matka vynakladá výdavky na bývanie, ktoré treba považovať ako zabezpečenie bytovej potreby maloletého za primárny výdavok, preto súd časť výdavkov na nájomné zarátal do výdavkov vynakladaných v prospech maloletého dieťaťa, a to minimálne v rozsahu 50,- eur (ide mimo iné aj o zvýšené výdavky na kúrenie, teplú vodu, ale aj zabezpečenie samotného priestoru). Celkové výdavky na maloleté dieťa vo výške 219,- eur. Vo vzťahu k prepočtu jednotlivých výdavkov na maloletého súd nebude uvádzať prepočet na jednotku a deň, nakoľko účastníci tieto výdavky nerozporovali. Súd tiež konštatuje, že výdavky treba voliť triezvo, a úmerne možnostiam oboch rodičov (napríklad súd uvádza, že rovnakú službu vedia urobiť aj lacnejšie plienky neznačkové, ako značkový produkt).

34. Po zhodnotení potrieb maloletého a možností matky súd zhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca.

35. Otec opätovne predložil tak ako v konaní 18C 13/2016 doklady, ktoré by mali preukázať, že zarobil reálne za prvé štyri mesiace tohto roka sumu 274,79 eur, t.j. sumu 68,70 eur v čistom. Súd konštatuje, tak ako v konaní 18C 13/2016, že v rámci dokazovania vyplynulo, že otec poberá aj inú formu mzdy, a to vlastné bývanie v podobe prenajatého bytu, ktorý si odpracováva, t.j k príjmu treba pripočítať sumu 375,- eur v čistom, pričom však reálne má podľa vlastného vyjadrenia ďaleko vyššie bežné výdavky (mimo bytu, ktorý reálne neplatí), a to od 300,- eur mesačne do 400,- eur mesačne (str. 2 zápisnice), ktoré mu údajne hradia rodičia. Súd vzal do úvahy tvrdené a preukazované výdavky a príjmy, pričom po vzájomnom spočítaní, dospel k záveru, že čistý príjem odporcu je nasledovný: oficiálne priznaný príjem 68,70 eur, príjem v podobe prenájmu bytu 375,- eur mesačne. Oproti konaniu 18C 13/2016 však v rámci dokazovania vyplynulo, že otcom (tvrdené príspevky od matky) vo výške 350,- eur (stred odporcom udaného intervalu 300,- eur až 400,- eur) nie sú tvrdené pravdivo. Súd v rámci svedeckej výpovede matky zistil, že táto bola účelová, nakoľko matka nevedela uviesť, aké sumy, ani kedy ich požičala synovi

- nevedela uviesť dokonca ani mesiac a rok, kedy boli tieto prostriedky poskytnuté. Matka nevedela uviesť, kedy syn kupoval byt, na ktorý mu mala údajne požičať (uviedla dva roky spätne, pričom byt bol kupovaný rok dozadu). Súčasne uviedla, že synovi poskytla celoživotné úspory, pričom okrem celkovej sumy nedokázala špecifikovať žiadne detaily transakcii. V spontánnej reakcii uviedla, že na výsluch nebola pripravená. Súd tak ako na pojednávaní, konštatuje, že práve toto je účel svedeckej výpovede, aby svedok uviedol veci tak ako sú, a pre prípade, že neuvádza úplné skutočnosti, toto bolo zistené z jeho výpovede, čo sa aj stalo. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že otec zatajil iný príjem (resp. má disponibilné prostriedky), nakoľko matka mu reálne peniaze neposkytla - nevedela uviesť, kedy koľko v akých sumách. Rovnako súd vyhodnotil aj výpoveď samotného otca, ktorý tvrdil, že príjem, ktorý mal u svojho zamestnávateľa predtým, ako prešiel z pracovnej zmluvy na dohodu bol len fiktívny, nakoľko z predložených výpisov z účtu jednoznačne plynie, že otcovi bola vyplácaná mzda vo výške 830,- eur v čistom, bez zohľadnenia príjmov z prenájmu. T.j. čistý príjem odporcu súd vzal za preukázaný vo výške vyplácanej mzdy v roku 2015 v čase riadnej pracovnej zmluvy. Súd ďalej konštatuje, že tento príjem zodpovedá vzdelaniu a schopnostiam otca, ktorý aj v minulosti zarábal uvedené mzdy v obdobiach kedy bol riadne zamestnaný (viď č.l. 15-16) a jeho mzda presahovala sumu 1000,- eur v hrubom. Súčasne súd vychádzal pri určovaní čistého príjmu zo skutočnosti, že otec predal byt za 78000,- eur, oficiálne má príjem vo výške 68,70 eur, pričom uhradil zo získanej ceny bytu: hypotéku vo výške 50.549,92 eur, spotrebný úver vo výške 16.321,47 eur, nedoplatky spojené s užívaním bytu vo výške 185,60 eur, 396,40 eur, 133,- eur, náklady na vrátenie štátneho príspevku vo výške 605,- eur, čiastočne ďalší spotrebný úver 7.130,- eur a kreditnú kartu v sume 351,- eur, t.j. reálne by mala otcovi zostať suma 2.327,81 eur. Uvedené by mu zostalo, ak by nemal akýkoľvek iný výdavok. K rovnakým záverom súd dospel aj v konaní 18C 13/2016. Vo vzťahu k tvrdeniam otca, že peniaze na účte už nemá (len časť v hotovosti), lebo splatil pôžičku od zamestnávateľa súd konštatuje, že poučil otca v oboch konaniach, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými jeho povinnosťami, pričom ak plní iné záväzky pred výživným je to jeho zodpovednosť. Súd ďalej uvádza, že tým, že účelovo prevedie svoje finančné prostriedky na iné osoby sa svojej zodpovednosti nezbaví. Vo vzťahu k deklarovanému príjmu a účelovej výpovedi matky plynie ten záver, že aj dnes má otec buď dostatočnú finančnú rezervu, ktorú drží v hotovosti, u tretej osoby, alebo v neoznačenom peňažnom ústave, alebo má stále príjmy, ktoré súdu nezdokladoval.

36. Súd dospel k záveru, že otec sa od narodenia dieťaťa snaží vyhnúť vyživovacej povinnosti voči dieťaťu ako aj matke, z dôvodu osobnej averzie voči matke, ktorá vznikla potom, ako ona ukončila ich vzťah. Súd je toho názoru, že tento prístup je zo strany otca značne kontraproduktívny voči nemu samému ako aj budovania vzťahu jeho ako otca k jeho dieťaťu a samozrejme matke jeho dieťaťa, čo by mal zmeniť.

37. Súd tak ako v konaní 18C 13/2016 dospel k záveru, že reálny príjem otca dosahuje štandardne sumu 830,- eur v čistom, nakoľko uvedenému zodpovedajú aj výdavky otca v minulosti na pôžičky vo výške 217,20 eur hypotéka, 70,- eur spotrebný úver, 148,02 eur, spotrebný úver, 60,- eur pôžička zamestnávateľ, + k tomu pristupujú úhrady za užívanie bytu, ktoré samotný otec špecifikoval na sumu 181,50 eur. T.j. celkovo zdokladované výdavky otec, ktoré bol pripravený a schopný hradiť v záujme zabezpečenia rodiny boli vo výške 676,72 eur bez výdavkov na stravu, ošatenie a prípadne iné výdavky.

38. Súd tiež konštatuje, že je mu z úradnej činnosti známe, že nezamestnanosť v Trnavskom kraji (okres Trnava) a Bratislavskom (kde sa odporca môže zamestnať) je dlhodobo najnižšia v Slovenskej republike, pričom súčasne je v uvedených krajoch (okresoch), poskytovaná zamestnancom mzda vo vyšších výškach ako, je to v iných oblastiach Slovenskej republiky.

39. Súd je toho názoru (prijal ten záver), že otec je mladý, zdravý človek (až do momentu pracovného úrazu), s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa. Je dobrovoľne zamestnaný v oficiálne nevýhodnom zamestnaní, pričom zatajuje svoj skutočný príjem s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti a dokonca zatajuje aj peňažné prostriedky na účtoch, resp. ktoré drží v hotovosti, alebo ich má v úschove u tretích osôb. Súd vo vzťahu k pohybom na účtoch (napr. výber v hotovosti v máji 2016) konštatuje, že otec nevedel uviesť, načo použil vybraté peňažné prostriedky, pričom súd má za to, že pri tvrdených príjmoch a výdavkoch by otec musel mať zrátaný každý výdavok. Otec sa snažil v rámci konania presvedčiť súd o tom, že má záväzok voči matke, ktorý vyplatil (resp. má vyplatiť, resp. ho táto finančne podporuje), pričom však vzhľadom na svedeckú výpoveď matky musí súd vyhodnotiť uvedené skutočnosti ako nevierohodné a účelové tvrdenia, s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti.

40. Súd v tejto súvislosti podotýka, že nemá dôvod pochybovať o inom vyššom príjme otca (resp. iných - lepších majetkových pomeroch, ako v konaní deklaroval), ktorý fakt je navyše podporovaný skutočnosťou, že otec poberá hmotnú výhodu v podobe bezplatného nájmu (čo súd tiež považuje za príjem), pričom oficiálne nezarobí ani to čo preje. Súčasne však dosiaľ hradil svoje osobné výdavky, ktoré sú v príkrom rozpore s tvrdenými príjmami, pričom v minulosti bol zamestnaný za podstatne vyššiu mzdu u rovnakého zamestnávateľa, pričom ju bezdôvodne zmenil na maximálne nevýhodný pracovný pomer (dohodu), v čase vzniku problémov s matkou maloletého. Uvedený stav je spoločenský jav, ktorý sa vyskytuje na Slovensku v rôznych oblastiach. Súd túto závažnú skutočnosť teda nemôže ignorovať.

41. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá dosahovanie príjmu vo výške cca 830,- Eur netto s poukazom na jeho vek, zdravotný stav do vzniku zranenia, tvrdenia matky o jeho príjme ako aj na výsledky dokazovania ohľadne reálnych výdavkov a dokonca vlastných tvrdení otca. Súd má za to, že uvedený príjem otec dosahuje v čistom, nakoľko bolo preukázané, že odporca má ďaleko vyššie výdavky ako reálne uvádza, pričom ich nemá problém hradiť. Tak ako v konaní 18C 13/2016 vzhľadom na uvedené skutočnosti už nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré prichádzalo do úvahy, a to vyžiadanie si výpisov z účtu otca za posledné dva roky zo všetkých bánk v Slovenskej republike, prípade výsluchom konateľov zamestnávateľa otca za účelom zistenia okolností zamestnávania, nakoľko má za to, že bolo spoľahlivo preukázané, že otec má podstatne vyšší príjem ako uvádza a súčasne, že má disponibilné prostriedky tentoraz v hotovosti v dostatočnej výške, pričom účelovo ich pred súdom zatajuje v podobe príspevkov od matky, resp. záväzkov voči nej.

42. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (reálne príjmy otca sú podstatne vyššie ako uvádza a súčasne má prostriedky tentoraz v hotovosti kam ich účelovo z účtu presunul) súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky - matky je dôvodný, a preto mu vyhovel. Súd určil výživné vo výške 120,- eur, a to spätne odo dňa narodenia dieťaťa, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje to, že matka v čase tesne po pôrode nemala priestor na podávanie súdneho návrhu, ale musela zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, pričom na to bola sama - otec bol hospitalizovaný. Vo vzťahu k výške výživného otca súd konštatuje, že toto určil ako pomer vyživovacej povinnosti matky a otca, pričom otcovi dal za obdobie do vzniku práceneschopnosti platiť výživné vo výške 140,- eur mesačne a po vzniku práceneschopnosti vo výške 120,- eur mesačne (zníženie na 85,71% z predchádzajúcej povinnosti 140,- eur), kedy súd zhodnotil, že otec nemôže objektívne dosahovať taký príjem ako predtým, preto mu znížil vyživovaciu povinnosť za obdobie po vzniku práceneschopnosti. Pri určovaní výživného za prvé obdobie súd zohľadnil čiastočne úverové výdavky, ktoré otcovi vznikli pôvodne s cieľom zabezpečiť bývanie pre rodinu, ktoré sa však nerealizovalo. Ak by súd nezohľadňoval tieto výdavky ako odôvodnené, pristúpil by k určeniu vyššieho výživného. Súd súčasne vychádzal z praxe Krajského súdu Trnava, kde sa výživné určuje vo výške 20% až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča. Súd určil hodnotu výživného na spodnej hranici, pričom zohľadňoval aj splátky zameškaného výživného vzhľadom na súčasný zdravotný stav. Pri určovaní výživného po zhoršení zdravotného stavu súd zas zohľadnil zánik úverových záväzkov ich splnením, pričom v súčasnosti má otec len jeden úver so splátkou 130,- eur mesačne, na druhej strane zohľadnil zhoršenie zárobkových možností otca. Pomer vyživovacej povinnosti otca určil v rozsahu 63,93 % výdavkov dieťaťa t.j. 140,- eur zo sumy 219,- eur, pričom vo zvyšku je na matke, aby zabezpečila potreby dieťaťa. Sumu 140,- € mesačne súd teda určil otcovi platiť za obdobie od 27.09.2015 do 12.05.2016 (do vzniku práceneschopnosti otca) a od 13.05.2016 stanovil výživné vo výške 120,-eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

43. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., ) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

44. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.09.2015 do 31.07.2016 vo výške 994,02 eur umožnil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Nedoplatok súd vypočítal ako zameškané výživné za obdobie od 27.09.2015 do 31.07.2016, t.j. sumu 1.366,41 eur, ktorú vypočítal nasledovne:

- 4 dni výživného v septembri 2015, t.j. vo výške 18,67 eur (140,- eur delené 30 dní v mesiaci x 4 dni výživné = 18,67 eur)

- 7 x mesačné výživné v sume 140,- eur za obdobie od 10/2015 do 04/2016), t.j. 980,- eur výživné za 7 mesiacov

- 12 dní v máji počítané z výživného 140,- eur, t.j. suma 54,19 eur (140,- eur delené 31 dní v mesiaci x 12 dní výživné =54,19 eur)

- 19 dní v máji počítané z výživného 120,- eur, t.j. vo výške 73,55 eur, (120,- eur delené 31 dní x 19 dní = 73,55 eur

- 240,- eur výživné jún a júl, pričom od takto určeného výživného súd odpočítal sumu zaplateného výživného v júni vo výške 100,- eur (zaplatené dňa 29.06.2016)- sumu zaplateného výživného 30,- eur (zaplatené dňa 23.07.2016) a sumu zaplateného výživného v roku 2015 vo výške 25,- eur. Súd ďalej odčítal aj výdavky vynaložené podľa predložených bločkov na maloleté dieťa a špecifikované na pojednávaní vo výške 217,39 eur podľa predložených bločkov. Súd v súvislosti s predloženými bločkami konštatuje, že neboli započítané na výživné (resp. odpočítané od výživného) náklady na postieľku, vaničku, ktoré boli rátané ako výdavky vynaložené otcom na náklady matky spojené s pôrodom, a rovnako výdavky na hračky, ktoré neboli započítané do výživného, prípadne iné výdavky nemajúce charakter výdavkov na výživné na maloleté dieťa.

45. Súd v súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca tomuto pripomína, že táto má prednosť pred ostatnými platobnými povinnosťami otca, pričom neplnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu má aj trestnoprávne dôsledky.

46. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali.

48. Súd záverom otcovi pripomína, že jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu je momentálne vo výške 120,- eur mesačne, pričom však musí plniť aj zameškané výživné vo výške 40,- eur. Otcova mesačná platba na výživné na maloleté dieťa je vo výške 160,- eur mesačne (riadne výživné 120,- eur + 40,- eur zameškané výživné, než splatí sumu 994,02 eur - približne 25 mesiacov). Vzhľadom na to, že sa môže stať, že rozhodnutie bude doručené až po termíne 15.08.2016, súd pripomína otcovi, že následne je potrebné bezodkladne realizovať splátku výživného vo výške 160,- eur, aby neprišiel o výhodu splátok.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozsudku (ktorým bola schválená dohoda rodičov) odvolanie nie je prípustné (§ 122 .

Proti výroku o výživnom a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd poučuje otca, že rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.