Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13S-55-2015.pdf
PDF · 101.17 KB
No categories available
13S/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: JIMBO invest s.r.o., so sídlom Bratislava, Dunajská 8, IČO: 36 749 800, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom Nábrežie Sv. Cyrila 47, Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100306/1/118141/2015/5048 zo dňa 13. januára 2015, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. januára 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo: 9313401/5/4452248/2014/Sme zo dňa 2. októbra 2014, ktorým mu bol v zmysle ust. § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 11 353,48 eur, keď správca dane mu nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 11 234,55 eur za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 118,93 eura.
2. Žalobca si uplatnil v 1. štvrťroku 2013 odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa PTÁČEK - veľkoobchod, a.s. za tovar vyfakturovaný fa.č. 18011300036, 1801300221, 1811300120, 181130121, 2180130062, 2180130063, 2180130064, 2180130065, 2180130061, od dodávateľa Vidím Ťa, s.r.o. za tovar fakturovaný fa.130100001, 130100015, 130100027, 130100028, ďalej z faktúry č. 842012131 od dodávateľa Jide Slovakia, s.r.o. a od dodávateľa HOSS Prievidza, s.r.o. Prievidza na dodávku stavebných prác na „IBV novostavby rodin. domu A,B,C“ fa.č. 1/2013, fa.č. 2/2013, fa.č. 3/2013, fa.č. 4/2013, fa.č. 5/2013, fa.č. 6/2013 a z výdajových pokladničných dokladov zahrnutých v zozname dokladov pre priznanie DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2013 pod číslami V13/0001, V13/0002, V13/0018, V13/0020, V13/0028, V13/0033, V13/0039, V13/0046, V13/0047, V13/0048, V13/0049, V13/0050, V13/0051, V13/0052, V13/0053, V13/0056, V13/0057, V13/0059, V13/0060, V13/0061, V13/0062, V13/0065, V13/0066, V13/0067, V13/0068, V13/0069, V13/0070, V13/0071. Z týchto uvedených dokladov si žalobca uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období právo na odpočítanie dane v súvislosti s investíciou, výstavbou troch rodinných domov.
3. Žalovaný uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynuli pochybnosti o pravdivosti faktúr od dodávateľa - spoločnosti HOOS Prievidza, s.r.o., keď táto spoločnosť bola zverejnená v zozname
platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody pre zrušenie registrácie, dňom 30.9.2013 bola tomuto platiteľovi zrušená registrácia DPH. V inom konaní bolo zistené, že táto spoločnosť nemá reálne sídlo. Konateľ spoločnosti uviedol, že práce pre žalobcu vykonal subdodávateľsky, avšak nevedel uviesť žiadnych z týchto subdodávateľov. Pamätal si iba na P. U., ktorý dodal kanalizáciu a vodovod. Pomocné práce vykonávali dohodári. Spoločnosť však nepredložila žiadne doklady. Vyšlo najavo, že hotovostný vklad, ktorý bol vykonaný p. U. B. ako úhrada faktúr bol vykonaný na účet fyzickej osoby konateľa spoločnosti HOOS Prievidza, s.r.o. a nie spoločnosti. Žalovaný na základe uvedeného dospel k záveru, žalobca vierohodne nepreukázal pravdivosť a reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach stavebných prác na „IBV novostavby rodin. domu A,B,C,“ dodávateľa HOSS Prievidza, s.r.o.. Súčasne bolo správnymi orgánmi konštatované porušenie § 49 ods. 2 pís. a) zákona o DPH, keď mali za to, že neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že nadobudnuté tovary súvisiace s výstavbou troch rodinných domov majú priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami a teda sú tu pochybnosti o prijatí tovarov daňovým subjektom na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.
4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho podstatnou námietkou a tým zmaril jeho právo na účinnú obhajobu pred odvolacím orgánom a taktiež v rozpore s obsahom spisov tvrdí, že kontrolované nákupy na vstupe neboli použité na zdaniteľné predaje na výstupe, čím došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH.. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného má všetky znaky svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia, bez náležitého odôvodnenia. Žalovaný sa konkrétne nevyporiadal s jeho námietkou ohľadne toho, že kontrolované nákupy na vstupe boli riadne použité na zdaniteľné predaje na výstupe. Nevysporiadanie sa čo len s jednou podstatnou námietkou má pritom za následok zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, lebo takýmto postupom je zmarené právo účastníka na poskytnutie účinnej ochrany odvolacím orgánom. Žalobca z tohto dôvodu žiadal správny súd, aby žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a to bez nároku na ďalšie konanie pred správnymi orgánmi. Takéto ďalšie konanie by totiž podľa jeho názoru bolo v rozpore so zásadou propocionality a primeranosti a navyše pochybenia daňového úradu sú neodstrániteľné. Súčasne zdôraznil, že žalovaný podľa jeho názoru prijal závery o porušení § 49 ods.2 zákona o DPH v príkrom rozpore so skutkovým stavom a obsahom spisu, keď je preukázané, že si odpočítal DPH na vstupe so stavebných prác (výstavba troch rodinných domov), ktoré na výstupe použil na zdaniteľné predaje s DPH - prenájom s DPH. Žalovaný ako odvolací orgán mal pritom pracovať s faktami. Skutočnosť, že nájomná zmluva so spoločnosťou HRUŠKA Slovakia, s.r.o. bola vyhotovená počas daňovej kontroly znamená jedine to, že nájom chceli uzavrieť pôvodne neskôr, po kolaudácii stavieb, ale zmluva bola urýchlená, keď to kontrola vyžadovala.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v tomto posudzovanom prípade výstavba rodinných domov a s tým súvisiace budúce zdaniteľné obchody nie sú bežným zdaniteľným obchodom, porovnateľným s predajom tovaru. Pri nakladaní s nehnuteľnosťami či stavbami dochádza k ich zdaňovaniu alebo oslobodeniu od dane podľa zákona o DPH za určitých zákonom stanovených podmienok, ktorých splnenie je potrebné pri daňovej kontrole vierohodne preukázať. Aj z judikatúry Súdneho dvora ES (C98/98 Midland Bank, bod 20) vyplýva uplatnenie nároku na odpočet za podmienky, že nadobudnuté tovary a služby majú priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami. Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije predmetné nehnuteľnosti, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že predmetné nehnuteľnosti sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. V predmetnej veci všeobecné prehlásenia žalobcu ako daňového subjektu poukazujú na skutočnosť, že v čase odpočítania dane a ani do 16.10.2013 (v deň ústneho pojednávania) žalobca nepoznal konkrétny účel použitia stavieb a ani ho nevedel jednoznačne preukázať. Pri miestnom zisťovaní dňa 30.9.2013 bolo správcom dane zistené, že na mieste sa nachádzali tri nedostavané rodinné domy, ktoré boli v tomto čase dané do prenájmu fyzickým osobám občanom. Konštatoval, že Zmluvy o nájme medzi žalobcom a nájomcom - spoločnosťou HRUŠKA Slovakia s.r.o. a zmluvy o podnájme boli uzavreté dňa 1.10.2013. Išlo o prenájom osobe personálne prepojenej so žalobcom cez konateľa U. B.. Za tejto situácie vznikla žalobcovi daňová povinnosť, avšak ďalším podnájmom fyzickým osobám, ktoré sú rodinným príslušníkom štatutárov, resp. spoločníkov, vznikla situácia, ktorá vyvolala pochybnosť o opodstatnenosti prenájmu rodinných domov spoločnosti HRUŠKA Slovakia, s.r.o.. Táto pochybnosť
spočíva v tom, že pokiaľ by kontrolovaná spoločnosť sama prenajala rodinného domy priamo terajším podnájomcom teda U. B. a ďalším personálne prepojeným osobám, potom by takéto plnenie - prenájom, spôsobilo, že žalobcovi by nevznikol nárok na odpočítanie dane zo vstupov, ktoré sa viažu k predmetným nehnuteľnostiam. Takéto usporiadanie obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré zadefinoval Európsky súdny dvor v rozsudku C-255/02 Halifax.
6. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí , ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec prejednal bez pojednávania, nakoľko s tým účastníci súhlasili, resp. nežiadali o prejedanie veci na pojednávaní, a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že sa žaloba sa zamieta.
7. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9313401/ 5/4452248/2014/Sme zo dňa 2. októbra 2014, ktorým bol žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 11 353,48 eur, keď správca dane mu nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 11 234,55 eur za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 118,93 eura.
8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok roku 2013. Žalobca podal za toto zdaňovacie obdobie daňové priznanie a k nemu dodatočné daňové priznanie, ktorými deklaroval nadmerný odpočet vo výške 11 234,55 eura. Kontrolou dokladov bolo zistené, že si žalobca odpočítal daň aj z faktúr od dodávateľa HOOS Prievidza za dodávku stavebných prác na „IBV novostavby rodin. domu A,B,C“, ďalej od dodávateľa PTÁČEK - veľkoobchod, a.s., Vidím Ťa, s.r.o. a Jide Slovakia, s.r.o. Splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní správcovi dane oznámil, že vyššie uvedené faktúry dodávateľov súvisia s investíciou, výstavbou troch rodinných domov. Pokiaľ išlo o účel a dôvody výstavby správcu dane odkázal priamo na žalobcu. F. I. B., ktorý bol štatutárom žalobcu do 20.9.2013 potom vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca sa zaoberá prenájmom alebo predajom. Nevedel presne uviesť, či predmetné nehnuteľnosti, na ktoré sa vyššie uvedené faktúry vzťahujú, budú predané alebo prenajaté. Stavali naraz tri domy, a to tak, aby mali kompletné zariadenie. Rovnako sa vyjadroval aj žalobca počas administratívneho konania.
9. Pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 u žalobcu správca dane dňa 30.9.2012 uskutočnil obhliadku troch rodinných domov, ktorých sa týkajú sporné faktúry. Zistenia z tejto obhliadky súviseli s odpočítaním dane aj v predmetnom kontrolovanom zdaňovacom období. Bolo zistené, že domy neboli ešte dokončené, napriek tomu boli interiéry takmer kompletne zariadené. V skriniach sa nachádzali osobné veci, v kuchyni boli potraviny a kuchynský servis. Konateľ žalobcu pri obhliadke neuviedol, že by boli domy prenajaté. Žalobca následne predložil zmluvy o nájme predmetných rodinných domov zo dňa 1.10.2013. Zmluvy mali teda byť uzavreté deň po vykonaní obhliadky zo strany správcu dane. Na základe týchto zmlúv žalobca ako prenajímateľ prenajal domy nájomcovi HRUŠKA Slovakia, s.r.o., zast. konateľom U. B. (konateľom žalobcu). Na základe zmlúv o podnájme, ktoré boli všetky datované dňa 1.10.2013, boli domy následne dané do podnájmu fyzickým osobám U. B., ktorý je jediným konateľom žalobcu ako aj spoločnosti HRUŠKA Slovakia s.r.o., I. B. ml. a U. K., rod. B..
10. Správca dane, ako aj žalovaný dospeli k záveru, že došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH, keď správne orgány mali za to, že je nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije rodinné domy bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, tak aby bolo jednoznačné, že nadobudnutá nehnuteľnosť sa viaže k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane taktiež konštatovali zneužitie práva na strane žalobcu.
11. Na základe uvedeného rozhodol správca dane rozhodnutím č. 9313401/5/ 4452248/2014/Sme zo dňa 2. októbra 2014, ktorým žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 11 353,48 eur, keď mu nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 11 234,55 eur za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 118,93 eura. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil, pričom vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane a súčasne sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi. Uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.
12. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
13. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákon o DPH) v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. e) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, f) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. g) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
14. Podľa § 46 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z., ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
15. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) zák.č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
16. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
17. Súd ďalej konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
18. Pokiaľ teda ide žalobné námietky týkajúce sa práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nákupu materiálu a prác potrebných na zhotovenie troch rodinných domov, súd zdôrazňuje, že zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Podmienky pre odpočet DPH sú stanovené v ust. § 49 - 51 zák.č. o DPH. Podľa § 49 ods. 2 zák. o
DPH môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7 zák. o DPH, t.j. keď prijaté plnenia použije na dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu. Bolo teda povinnosťou žalobcu, aby bez pochybností preukázal, že deklarované zdaniteľné obchody, na základe ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane v súvislosti s výstavbou troch rodinných domov, budú mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami. V čase uplatnenia práva na odpočítanie dane bolo nevyhnutné poznať zámer platiteľa dane.
19. V predmetnej právnej veci sa k danej otázke vyjadril konateľ žalobcu resp. bývalý konateľ žalobcu pred správcom dane tak, že rodinné domy budú použité na predaj a v prípade, že nebude záujemca o ich kúpu, budú prenajaté. V zásade vo svojej výpovedi hovoril o štandardnom postupe, aký žalobca používa, teda že prvotne sa snaží o predaj, následne prichádza na rad prípadný prenájom. Uvedené domy boli realizované aj s vybavením, aby bol o ne väčší záujem. Uvedené bolo deklarované pred správcom dane opakovane. Následne bolo pri miestnej ohliadke zistené, že aj keď sú stavby nedokončené a nie sú skolaudované, boli užívané. Ich interiér bol zariadený, nachádzali sa v nich osobné veci, potraviny. Domy boli užívané fyzickými osobami.
20. Podľa následne predložených dokladov, mala byť deň nasledujúci po obhliadke uzavretá zmluva o nájme so spoločnosťou HRUŠKA Slovakia, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol U. B., konateľ žalobcu. Tento nájomca uzavrel ďalej podnájomné zmluvy s fyzickými osobami, a to jednak so samotným konateľom žalobcu ako aj osobami, ktoré sú rodinne spriaznený s konateľom a spoločníkom žalobcu.
21. Za tejto situácie súd musí prisvedčiť záverom správcu dane a žalovaného, že predložená zmluva o nájme so spoločnosťou HRUŠKA Slovakia, s.r.o., ktorá medzičasom zanikla zlúčením, nie je vierohodná a nepreukazuje, že nadobudnutie nehnuteľností sa viaže k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Súd rovnako ako správne orgány, poukazuje na to, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť len deň potom ako správca dane vykonal obhliadku predmetných rodinných domov, a to za situácie, keď domy boli podľa zistení z miestneho šetrenia, už reálne užívané fyzickými osobami. Konečným užívateľom jedného z domov sa pritom podľa podnájomnej zmluvy z toho istého dňa, stal aj samotný konateľ žalobcu. Tento konateľ, resp. žalobca pritom predtým pred správcom dane nedeklaroval svoj úmysel rodinný dom takto užívať. Naopak bolo opakovane uvádzané, že sa žalobca pokúsi domy predať, resp. prenajať. Aktivity ohľadne predaja, resp. prenájmu, mali byť realizované až po dokončení a skolaudovaní stavieb. Na druhej strane potom ešte pred dokončením stavby sa sám stal jedným z užívateľov a z podnájomcov rodinného domu. Tento dom si však konateľ žalobcu neprenajal priamo od žalobcu, ale vytvoril reťazec zmlúv, keď ako konateľ žalobcu uzavrel nájomnú zmluvu so spoločnosťou HRUŠKA Slovakia, s.r.o., ktorej bol taktiež konateľom a v rovnaký deň uzavrel podnájomnú zmluvu. Takýto postup nemá žiadne logické opodstatnenie, okrem získania daňovej výhody tak ako uzavreli správne orgány v administratívnom konaní.
22. Súd sa taktiež nestotožnil so žalobnými námietkami, ktoré smerovali k svojvôli žalovaného a správcu dane pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci, resp. k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd je toho názoru, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne, dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými žalobcovými odvolacími námietkami. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé z akého skutkového stavu pri svojom rozhodovaní vychádzal, aké z neho dovodil skutkové závery a ako vec právne posúdil.
23. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta.
24. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, ktorá by inak podľa § 167 zák.č. 162/2015 Z.z..
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. ( z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).