Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13S-45-2015.pdf
PDF · 115.57 KB
No categories available
13S/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: JIMBO invest s.r.o., so sídlom Prievidza, Ciglianska cesta 18, IČO: 36 749 800, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom Nábrežie Sv. Cyrila 47, Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100306/1/529565/2014/5048 zo dňa 2. decembra 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. decembra 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo: 9313401/5/2020519/2014/Nemc zo dňa 20. mája 2014, ktorým mu bol v zmysle ust. § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 37 395,39 eur, keď správca dane mu nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 36 584,61 eura za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 810,78 eura.
2. Žalobca si uplatnil v 3. štvrťroku 2012 odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa PTÁČEK - veľkoobchod, a.s. za tovar vyfakturovaný fa.č. 1801201980, 1801201981, 1801202395 a od dodávateľa HOSS Prievidza, s.r.o. Prievidza na dodávku stavebných prác na „IBV novostavby rodin. domu A,B,C“ fa.č. 19/2012, fa.č. 21/2012. Z týchto uvedených dokladov si žalobca uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období právo na odpočítanie dane v súvislosti s investíciou, výstavbou troch rodinných domov.
3. Správca dane, ako aj žalovaný mali za to, že z vykonaného dokazovania vyplynuli pochybnosti o pravdivosti faktúr od dodávateľa - spoločnosti HOOS Prievidza, s.r.o.. Správne orgány dospeli k záveru, žalobca vierohodne nepreukázal pravdivosť a reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach stavebných prác na „IBV novostavby rodin. domu A,B,C,“ dodávateľa HOSS Prievidza, s.r.o.. Súčasne bolo konštatované porušenie § 49 ods. 2 pís. a) zákona o DPH.
4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho podstatnými námietkami a tým zmaril jeho právo na účinnú obhajobu pred odvolacím orgánom. Taktiež mal za to, že žalovaný na neho prenáša dôkazné bremeno, ktoré mu nepatrí. Podľa jeho názoru, žalovaný získal protokol ako dôkaz nezákonným postupom a preto je
rozhodnutie z neho vychádzajúce nezákonné. Podľa žalobcu žalovaný v rozpore s obsahom spisu tvrdí, že kontrolované nákupy na vstupe neboli použité na zdaniteľné predaje žalobcu na výstupe, neporušil § 49 ods. 2 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z..
5. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného má všetky znaky svojvoľného a arbitrárneho rozhodnutia, bez náležitého odôvodnenia. Žalovaný sa konkrétne nevyporiadal s jeho námietkou ohľadne nezákonného postupu v súvislosti so získaním protokolu a že kontrolované nákupy na vstupe boli riadne použité na zdaniteľné predaje na výstupe ako aj námietkou ohľadne dôkazného bremena. K získaniu protokolu nezákonným spôsobom uviedol, že správca dane nepoužil výzvu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorou by vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k jeho pochybnostiam. Zdôraznil, že nezodpovedá za nedostatky u svojho dodávateľa a neporušil ust. § 49 ods. 1 zák. o DPH.
6. Žalobca mal ďalej za to, že správca dane porušil zásadu nerovnakého zaobchádzania, keď podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku mal pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch postupovať tak, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely. Poukázal na to, že u neho bola vykonaná daňová kontrola nielen za 3. štvrťrok 2012, ale aj za 4. štvrťrok 2012, pričom ide o skutkovo rovnaký prípad - odpočet dane z výstavby troch rodinných domov. V tejto kauze vyvodil porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, bez toho, že by ho bol vyvodil aj vo veci odpočtu DPH za 4. štvrťrok 2012. Ak by použil zásadu rovnakého zaobchádzania , nemohol by v prejednávanej veci dovodiť vyššie uvedené porušenie zákona. Namietal taktiež , že použil nákupy na zdaniteľné plnenia a teda neporušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
7. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že ust. § 46 daňového poriadku správcovi dane ukladá povinnosť oznámiť daňovému subjektu svoje pochybnosti o správnosti, úplnosti dokladov, ktoré predložil. Nestanovuje však formu, akou to má učiniť, resp. spôsob realizácie takéhoto oznámenia. Taktiež nie sú zákonom stanovené ani náležitosti takejto výzvy. V predmetnej veci bolo oznámenie o pochybnostiach o pravdivosti faktúr od dodávateľa HOOS Prievidza, s.r.o. vykonané do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16.12.2013, pričom takýto spôsob je v súlade so zákonom.
8. Rovnako zdôraznil, že správca dane overil uskutočnenie činností u dodávateľskej spoločnosti HOOS Prievidza s.r.o., s tým, že práce mali uskutočnené subdodávateľsky cez spoločnosť KAMAX Trade s.r.o. Preverovaním u tohto subdodávateľa bolo zistené, že konateľ Z. R. uskutočnenie ani dodanie služby nepotvrdil, vyjadril sa tak, že spoločnosť nevykonáva ekonomickú činnosť a spoločnosť HOOS Prievidza, s.r.o. ani nepozná. Vzhľadom na to, že Z. R. bol konateľom spoločnosti v rozhodujúcom období, nebol dôvod vypočuť k veci predchádzajúceho konateľa tejto spoločnosti.
9. Ďalej poukázal na to, že výstavba rodinných domov a s tým súvisiace budúce zdaniteľné obchody nie sú bežným zdaniteľným obchodom, porovnateľným s predajom tovaru. Pri nakladaní s nehnuteľnosťami či stavbami dochádza k ich zdaňovaniu alebo k oslobodeniu od dane podľa zákona o DPH za určitých, zákonom stanovených podmienok, ktorých splnenie je potrebné pri daňovej kontrole vierohodne preukázať. V predmetnej veci žalobca dňa 16.12.2013 predložil zmluvy o nájme, ktoré mali byť uzavreté zo dňa 1.10.2013, teda deň po vykonanom miestnom zisťovaní. Za týchto okolností žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil. Poukázal na to, že pri obhliadke konanej dňa 30.9.2013 pritom konateľ žalobcu neuviedol zámer nehnuteľnosť na druhý deň prenajať tieto, a to dokonca spoločnosti, ktorej je tiež konateľom. Predmetom nájmu pritom boli nedostavané a neskolaudované rodinné domy, ktoré v tomto stave boli ďalej dané do podnájmu fyzickým osobám.
10. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí , ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec prejednal bez pojednávania, nakoľko s tým účastníci súhlasili, a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že sa žaloba sa zamieta.
11. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/529565/2014/5048 zo dňa 2.12.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo: 9313401/5/2020519/2014/Nemc zo dňa 20. mája 2014, ktorým bol v zmysle ust. § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 37 395,39 eur, keď správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 36 584,61 eura za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 810,78 eura.
12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok roku 2012. Žalobca podal za toto zdaňovacie obdobie daňové priznanie, ktorým deklaroval nadmerný odpočet vo výške 36 584,61 eur. Kontrolou dokladov bolo zistené, že si žalobca odpočítal daň aj z faktúr od dodávateľa HOOS Prievidza za dodávku stavebných prác na „IBV novostavby rodin. domu A,B,C“, ďalej od dodávateľa PTÁČEK - veľkoobchod, a.s., Splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní správcovi dane oznámil, že vyššie uvedené faktúry dodávateľov súvisia s investíciou, výstavbou troch rodinných domov. Pokiaľ išlo o účel a dôvody výstavby správcu dane odkázal priamo na žalobcu.
13. Štatutár žalobcu potom na ďalšom ústnom pojednávaní uviedol, že žalobca sa zaoberá prenájmom alebo predajom. Vždy ponúka nehnuteľnosti na predaj, ak sa nenájde záujemca, tak ich prenajíma. Z tohto dôvodu nevedel uviesť, či predmetné nehnuteľnosti, na ktoré sa vyššie uvedené faktúry vzťahujú, budú predané alebo prenajaté. Poukázal na to, že všetky tri rodinné domy sa stavajú súčasne a teda sú v rovnakom štádiu rozostavanosti, tesne pred dokončením. Podľa jeho tvrdenia spoločnosť HOOS Prievidza, s.r.o. má na stavbe zamestnancov a táto spoločnosť prenajíma aj živnostníkov na odbornejšie práce. Takmer všetok materiál a práce na tieto rodinné domy mala dodať práve spoločnosť HOOS Prievidza, s.r.o. . Poukázal na to, že prítomnosť pracovníkov na stavbe je evidovaná v stavebnom denníku, evidenciu vedie stavbyvedúci V.. H. V.. Práce preberá p. Q. R. starší.
14. Napriek tomu, že konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil realizáciu vykonaných prác, ktoré boli vyfakturované žalobcovi, správca dane mal na základe výsledkov svojho preverovania, kvalifikované pochybnosti o pravdivosti týchto faktúr, na základe ktorých si žalobca odpočítal daň v kontrolovanom zdaňovacom období. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávateľ spoločnosti HOOS Prievidza, s.r.o. (spoločnosť KAMAX Trade s.r.o.) nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, jej konateľ spoločnosť HOOS Prievidza nepoznal. Spoločnosť KAMAX Trade s.r.o. nemá reálne sídlo, jej konateľ nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi, keďže spoločnosť nevedie účtovníctvo. K subdodávateľským faktúram, krycím listom k nim , súpisu vykonaných prác a úhradám, ktoré mali byť vykonané v hotovosti , ktorými dokladmi bolo deklarované dodanie stavebných prác, tento konateľ uviedol, že „ nevie o čo sa jedná“. Taktiež spoločnosť žalobcu nepoznal a nevedel kto predložené doklady vystavil. Uviedol, že spoločnosť KAMAX Trade s.r.o. však určite tieto doklady nevystavila a taktiež nepreberala hotovosť. Taktiež ďalší z dodávateľov živnostník Q. X. síce potvrdil vykonanie prác (montáž plášťa a krytiny), ale bez účasti spoločnosti HOOS Prievidza, s.r.o a bez dodania materiálu. Z dôvodu, že bolo preukázané, že k dodaniu v zmysle predmetných faktúr nedošlo tak, ako je na týchto faktúrach uvedené, nebolo možné priznať odpočítanie z týchto faktúr.
15. Pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 u žalobcu správca dane dňa 30.9.2012 uskutočnil obhliadku troch rodinných domov, ktorých sa týkajú sporné faktúry. Zistenia z tejto obhliadky súviseli s odpočítaním dane aj v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2012. Bolo zistené, že domy neboli ešte dokončené, napriek tomu boli interiéry takmer kompletne zariadené. V skriniach sa nachádzali osobné veci, v kuchyni boli potraviny a kuchynský servis. Konateľ žalobcu pri obhliadke neuviedol, že by boli domy prenajaté. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na výpoveď konateľa žalobcu ohľadne toho, že predmetné rodinné domy budú buď predané alebo prenajímané, pričom o tomto sa rozhodne po ich dokončení a skolaudovaní, správne orgány, ako aj žalovaný dospeli k záveru, že žalobca nevyužíva rodinné domy v súvislosti so svojou ekonomickou činnosťou, a tovary a služby vzťahujúce sa k ich výstavbe, nepoužil na svoje dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Na základe týchto zistení nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za nákup tovarov a služieb, ktoré mali byť použité v súvislosti s výstavbou troch rodinných
domov. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2013. V súvislosti s týmto oznámením, žalobca správcovi dane doručil dňa 7.1.2014 vyjadrenie k tejto zápisnici, v ktorom namietal, že splnil všetky podmienky pre odpočítanie dane. Žalobca predložil zmluvy o nájme predmetných rodinných domov zo dňa 1.10.2013. Zmluvy mali teda byť uzavreté deň po vykonaní obhliadky zo strany správcu dane. Na základe týchto zmlúv žalobca ako prenajímateľ prenajal domy nájomcovi HRUŠKA Slovakia, s.r.o., zast. konateľom I. R. (konateľom žalobcu). Na základe zmlúv o podnájme, ktoré boli všetky datované dňa 1.10.2013, boli domy následne dané do podnájmu fyzickým osobám I. R., ktorý je jediným konateľom žalobcu ako aj spoločnosti HRUŠKA Slovakia s.r.o., Q. R. ml. a I. F., rod. R..
16. Správca dane, ako aj žalovaný dospeli k záveru, že faktúry od dodávateľskej spoločnosti žalobcu HOOS Prievidza s.r.o. č. 16/2012, 19/2012, 21/2012 boli vystavené bez reálneho plnenia a teda tu vznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 5 zák. o DPH a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítania dane podľa § 49 zák. o DPH v rozsahu uvedenom v predmetných dokladoch.
17. Súčasne bolo konštatované porušenie ust. § 49 ods. 2 písm. a) zák. o DPH, keď správne orgány mali za to, že je nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije rodinné domy bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, tak aby bolo jednoznačné, že nadobudnutá nehnuteľnosť sa viaže k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane.
18. Na základe uvedeného rozhodol správca dane rozhodnutím č. 9313401/5/ 2020519/2014/Nemc zo dňa 20.5.2014, a žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 37 395,39 eur, keď mu nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 36 584,61 eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 810,78 eur.
19. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil, pričom vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane a súčasne sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi. Uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.
20. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
21. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákon o DPH) v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. e) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, f) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. g) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
22. Podľa § 46 ods.5 zák.č. 563/2009 Z.z., ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
23. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) zák.č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
24. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
25. V zmysle ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku je protokol o daňovej kontrole jedným z dôkazných prostriedkov, avšak za predpokladu, že bol získaný v súlade so zákonom.
26. V predmetnej právnej veci žalobca namietal, že správne orgány získali protokol o daňovej kontrole nezákonným spôsobom, a to porušením procesného postupu, keď správca dane mal úplne vynechať obligatórny inštitút výzvy podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že inštitút výzvy podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku nie je možné zamieňať s právom vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.
27. Súd konštatuje, že ustanovenie § 45 ods. 1 zákona upravuje vo všeobecnosti procesné práva kontrolovaného subjektu, vrátane práva vyjadrovať sa k skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly. Za účelom ochrany práv daňového subjektu je v ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku stanovená povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt s tým, že sú tu pochybnosti o pravdivosti ním predložených dokladov, pričom ho má súčasne vyzvať, aby sa k uvedenému vyjadril, resp. tieto pochybnosti odstránil. Uvedená povinnosť je vyjadrením základných zásad správy daní vyjadrených v ust. § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku a jej účelom je rovnako naplnenie práva kontrolovaného subjektu vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam ako aj naplnenie povinnosti správcu dane stanovej v ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku zistiť skutočnosti nevyhnutné pre správu daní čo najúplnejšie.
28. Žalovaný správne konštatoval, že zákon nestanovuje pre realizáciu povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku žiadnu formu a preto je súd toho názoru, že správca dane postupoval v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, keď o svojich pochybnostiach dostatočne jasne a zrozumiteľne žalobcu informoval, čo je zachytené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 16.12.2013. Aj z následného konania a podaní žalobcu je zrejmé, že mu bola známa podstata pochybností správcu dane. Žalobca mal možnosť k týmto pochybnostiam sa vyjadriť, vysvetliť ich, resp. predložiť iné dôkazy, ktorými by bol tento stav pochybností odstránil. Za tejto situácie nie je možné prisvedčiť názoru žalobcu, že správca dane nedodržal zákonom stanovený procesný postup, čo by malo mať za následok nezákonnosť protokolu o daňovej kontrole. Postupom správcu dane neboli dotknuté procesné práva žalobcu a bola splnená aj povinnosť správcu dane stanovená ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku. 29. Súd ďalej konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.
30. V predmetnej veci bolo vykonaným šetrením zistené, že práce a materiál fakturovaný dodávateľskou spoločnosťou HOOS Prievidza s.r.o. v kontrolovanom období v časti nemajú reálny podklad a teda vystavené faktúry č. 19/2012, 21/2012, 16/2012 neodrážajú reálne plnenia. Uvedený záver sa opiera o aj o zistenia a preverovania subdodávateľskej spoločnosti KAMAX Trade s.r.o., ktorá je toho času už vymazaná z obchodného registra, zanikla bez právneho nástupcu. V čase vykonávania šetrenia nemala táto spoločnosť reálne sídlo, jej konateľ potvrdil, že v rozhodnom období, ako aj v čase šetrenia spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nepredložil žiadne účtovné doklady, výslovne uviedol, že spoločnosť nevedie účtovníctvo. Spoločnosť HOOS Prievidza a ani spoločnosť žalobcu nepoznal, poprel, že by s nimi obchodoval, resp. obchodne spolupracoval. Taktiež nemal vedomosť o tom, že by niekto za spoločnosť preberal hotovostné platby za nejakú vykonanú prácu, poskytnuté služby. Taktiež iný subdodávateľ živnostník Q. X. vo svojej výpovedi uviedol, že síce práce vykonal, ale nie ako subdodávateľ spoločnosti HOOS Prievidza s.r.o. a rovnako, že nedodal materiál. Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že faktúry vystavené dodávateľskou spoločnosťou HOOS Prievidza s.r.o. reálne neodrážajú skutočnosť a uvedený dodávateľ nedodal reálne žalobcovi tovar a práce uvedené na sporných faktúrach. Ak totiž jeho subdodávatelia služby dodali buď priamo (Q. X.), alebo vôbec (spoločnosť KAMAX Trade s.r.o.), je zrejmé, že nemohol zdaniteľné plnenia dodať tak ako tvrdil a aj deklaroval vystavenými faktúrami.
31. Taktiež súd nedospel k záveru, že je tu dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že správca dane porušil zásadu nerovnakého zaobchádzania, tak ako uviedol žalobca (správne mal asi na mysli zásadu rovnakého zaobchádzania). Žalobca poukázal na to, že okrem daňovej kontroly za obdobie 3. štvrťroku 2012 bola u neho vykonaná aj daňová kontrola za obdobie 4. štvrťroku 2012, pričom v oboch veciach ide o skutkovo rovnaký prípad - odpočet dane z výstavby 3 rodinných domov. V jednom z prípadov malo byť voči nemu vyvodené porušenie § 49 ods. 1 zák. o DPH a v druhom len porušenie § 49 ods. 2 zák. o DPH. Uvedená skutočnosť mala byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Uvedená žalobná námietka však neobstojí, keď v oboch právnych veciach sa podľa správneho súdu prejednávali iné faktúry, ktorými boli vyúčtované iné zdaniteľné plnenia, t.j. iné práce, vykonané v inom období s inými subdodávateľmi. Napriek tomu, že obe veci sa vo svojej podstate týkajú zdaniteľných plnení, ktoré súvisia s výstavbou troch rodinných domov, ide (ako bolo uvedené vyššie) o rozdielne plnenia, pri ktorých bolo vykonané samostatné dokazovanie, z ktorých mohli byť vyvodené iné skutkové a právne závery. Samotná skutočnosť, že sa týkajú výstavby rovnakej stavby neznamená, že vec musí úplne identicky právne posúdená.
32. Pokiaľ ide žalobné námietky týkajúce sa práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nákupu materiálu a prác potrebných na zhotovenie troch rodinných domov, súd konštatuje, že zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Podmienky pre odpočet DPH sú stanovené v ust. § 49 - 51 zák.č. o DPH. Podľa § 49 ods. 2 zák. o DPH môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7 zák. o DPH, t.j. keď prijaté plnenia použije na dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu. Bolo teda povinnosťou žalobcu, aby bez pochybností preukázal, že deklarované zdaniteľné obchody, na základe ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane v súvislosti s výstavbou troch rodinných domov, budú mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami. V čase uplatnenia práva na odpočítanie dane bolo nevyhnutné poznať zámer platiteľa dane.
33. V predmetnej právnej veci sa k danej otázke vyjadril konateľ žalobcu pred správcom dane tak, že rodinné domy budú použité na predaj a v prípade, že nebude záujemca o ich kúpu, budú prenajaté. V zásade vo svojej výpovedi hovoril o štandardnom postupe, aký žalobca používa, teda že prvotne sa snaží o predaj, následne prichádza na rad prípadný prenájom. Podľa jeho vyjadrenia, vzhľadom na to, že stavby nie sú dokončené, neboli vyvíjané aktivity za účelom ich predaja, resp. prenájmu. Uvedené deklaroval pred správcom dane opakovane. Následne bolo pri miestnej ohliadke zistené, že aj keď sú stavby nedokončené a nie sú skolaudované, boli užívané. Ich interiér bol zariadený, nachádzali sa v nich osobné veci, potraviny.
34. Podľa následne predložených dokladov, mala byť deň nasledujúci po obhliadke uzavretá zmluva o nájme so spoločnosťou HRUŠKA Slovakia, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol I. R.,
konateľ žalobcu. Tento nájomca uzavrel ďalej podnájomné zmluvy s fyzickými osobami, a to jednak so samotným konateľom žalobcu ako aj osobami, ktoré sú rodinne spriaznený s konateľom žalobcu.
35. Za tejto situácie súd musí prisvedčiť záverom správcu dane a žalovaného, že predložená zmluva o nájme so spoločnosťou HRUŠKA Slovakia, s.r.o., ktorá medzičasom zanikla zlúčením, nie je vierohodná a nepreukazuje, že nadobudnutie nehnuteľností sa viaže k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Súd rovnako ako správne orgány, poukazuje na to, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť len deň potom ako správca dane vykonal obhliadku predmetných rodinných domov, a to za situácie, keď domy boli podľa zistení z miestneho šetrenia, už reálne užívané fyzickými osobami. Konečným užívateľom jedného z domov sa pritom podľa podnájomnej zmluvy z toho istého dňa, stal aj samotný konateľ žalobcu.
36. Tento konateľ pritom pri žiadnom zo svojich vyjadrení nedeklaroval svoj úmysel rodinný dom užívať. Naopak opakovane uvádzal, že prvotne sa žalobca pokúsi domy predať, a ak nebude úspešný tak ich prenajme. Uviedol, že aktivity ohľadne predaja, resp. prenájmu, sa budú realizovať až po dokončení a skolaudovaní stavieb. Na druhej strane potom ešte pred dokončením stavby sa sám stal jedným z užívateľov a z podnájomcov rodinného domu. Tento dom si však konateľ žalobcu neprenajal priamo od žalobcu, ale vytvoril reťazec zmlúv, keď ako konateľ žalobcu uzavrel nájomnú zmluvu so spoločnosťou HRUŠKA Slovakia, s.r.o., ktorej bol taktiež konateľom a v rovnaký deň uzavrel podnájomnú zmluvu. Takýto postup nemá žiadne logické opodstatnenie, okrem získania daňovej výhody tak ako uzavreli správne orgány v administratívnom konaní.
37. Súd sa taktiež nestotožnil so žalobnými námietkami, ktoré smerovali k svojvôli žalovaného a správcu dane pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci, resp. k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd je toho názoru, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne, dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými žalobcovými odvolacími námietkami. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé z akého skutkového stavu pri svojom rozhodovaní vychádzal, aké z neho dovodil skutkové závery a ako vec právne posúdil.
38. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta.
39. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, ktorá by inak podľa § 167 zák.č. 162/2015 Z.z..
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).