Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-34-2016.pdf
PDF · 102.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1C/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom PhD., v právnej veci žalobcu H. O., narodený XX. U. XXXX, trvale bytom O. - G. Z., F. XXXX/XX, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní o zaplatenie 1.311,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.311,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.311,39 Eur od 25.03.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám žalobcu.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok vo výške 78,50 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovanú k zaplateniu istiny v sume 1.311,39 Eur spolu s úrokom vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 25.03.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaná poskytla úver vo výške 300,-Eur za odplatu vo výške 230,-Eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť v 10-mesačných splátkach po 53,-Eur. Ročný úrok predstavoval 97,95%. Rovnako tak dňa 07.02.2012 žalobca so žalovanou uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaná poskytla úver vo výške 300,-Eur za odplatu vo výške 230,-Eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť rovnako v 10- mesačných splátkach po 53,-Eur. Ročný úrok predstavoval 97,95%. Vzhľadom na povahu a obsah uzavretých zmlúv je zrejmé, že ide o zmluvy spotrebiteľské, nakoľko žalobca pri uzatváraní týchto zmlúv mal postavenie spotrebiteľa. Žalobca považuje výšku dohodnutých odplát v miere 97,95% za neplatné právne úkony pre ich rozpor so zákonom aj s dobrými mravmi. Rovnako tak poukázal na to, že zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti a úrokovú sadzbu. V dôsledku uvedeného mala ta žalovaná len nárok na vrátenie poskytnutej istiny spolu v sume 600,-Eur, nie na úroky či poplatku. Žalobca uhradil na účet žalovanej na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX celkove sumu 1.076,19 Eur a na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX celkove sumu 835,20 Eur. Celkove tak uhradil sumu 1.911,39 Eur, pričom mal uhradiť len sumu 600,-Eur. Rozdiel v týchto sumách, t.j. 1.311,39 Eur, tak predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Zároveň si voči žalovanej uplatnil aj úrok z omeškania.
2. Žalobca k podanej žalobe pripojil Výzvu na vrátenie prijatého plnenia zo dňa 19.03.2016, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX spolu so splátkovým kalendárom, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX spolu so splátkovým kalendárom a doklady o celkovej sume úhrad.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe túto navrhla zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že žalobca je jej klientom od roku 2001, od kedy uzatvoril celkove 12 zmlúv, z ktorých len dve sú dosiaľ neuhradené, nie je tak daný naliehavý právny záujem na veci. Žalovaná má za to, že uzatvorené zmluvy nie sú zmluvami uzatvorenými v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z., a preto ich nemožno považovať za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko obsahujú základné náležitosti vyžadované Obchodným zákonníkom pri nepomenovanej zmluve, pričom poukázala na znenie VPPÚ. Je teda nepochybné, že uzatvorené zmluvy o úvere sa riadia Obchodným zákonníkom bez ohľadu na dohodu zmluvných strán. Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku spojeného so spotrebiteľským úverom (zmluvou o úvere), tieto sú v zmluve dostatočne a jasne uvedené, výrazne napísané a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Zároveň poukázala na to, že slovenská právna úprava poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V čase uzatvorenia zmlúv neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať len z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, nie žalovaný. Ďalej poukázala na to, že u nebankových subjektov, akým je i žalovaná, nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Žalovaná je toho názoru, že zo zmlúv o úvere nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platných zmlúv, tieto nikdy neboli vyhlásené za neplatné, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmlúv neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech nebol získaný z nepoctivých zdrojov. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje žalobu ako nedôvodnú a premlčanú zamietnuť.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.08.2016, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť vopred ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v danom prípade boli medzi stranami sporu jednoznačne uzatvorené spotrebiteľské zmluvy s poukazom na Občiansky zákonník ako aj zákon č. 129/2010 Z.z., nakoľko žalobca tieto uzatváral ako fyzická osoba - spotrebiteľ výlučne pre svoje súkromné účely. Žalovaná sa účelovo snaží, ako je to zrejmé aj zo zmlúv a všeobecných podmienok, neprijateľným spôsobom subsumovať režim zmlúv pod ustanoveniach Obchodného zákonníka, pričom už aj z rozsiahlej činnosti súdov SR je dlhodobo ustálená prax, že predmetné zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými. Trval na to, že pre absenciu podstatných náležitostí, je potrebné poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalovaná nemala nárok na úroky a taktiež akékoľvek poplatky z uvedených zmlúv.
6. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to najmä žalobou, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX spolu so splátkovým kalendárom, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX spolu so splátkovým kalendárom, dokladmi o celkovej sume úhrad a vyjadrením žalovanej zo dňa 27.05.2016. Súd ako dôkaz nevykonal navrhovaný výsluch žalobcu, nakoľko tento nepovažoval pre skutkové objasnenie veci za potrebný.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi sumu vo výške 300,- Eur s tým, že žalobca sa zaviazal veriteľovi vrátiť sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 230,-Eur, t.j. celkove sa zaviazal vrátiť sumu 530,-Eur v 10 mesačných splátkach po 53,-Eur počnúc dňom 20.06.2012. RPMN bola dojednaná vo výške 287,77%. Finančné prostriedky boli poskytnuté na „Iný účel“. V zmysle predloženého splátkového kalendára a potvrdenia žalobca celkove na poskytnutý úver uhradil sumu 1.076,19 Eur; poslednú úhradu vykonal dňa 10.02.2016 vo výške 20,-Eur. Žalobca bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.
8. Dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi sumu vo výške 300,- Eur s tým, že žalobca sa zaviazal veriteľovi vrátiť sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 230,-Eur, t.j. celkove sa zaviazal vrátiť sumu 530,-Eur v 10 mesačných splátkach po 53,-Eur počnúc dňom 18.03.2012. RPMN bola dojednaná vo výške 287,77%.
Finančné prostriedky boli poskytnuté na „Iný účel“. V zmysle predloženého splátkového kalendára a potvrdenia žalobca celkove na poskytnutý úver uhradil sumu 835,20 Eur; poslednú úhradu vykonal dňa 10.02.2016 vo výške 20,-Eur. Žalobca bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.
9. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 30.09.2013 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou uzatvorením zmlúv o úvere vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorených zmlúv boli zo strany žalovanej žalobcovi poskytnuté dva úvery, oba vo výške 300,-Eur.
20. K absencii naliehavého právneho záujmu na veci, na ktorú poukazovala žalovaná, súd uvádza, že naliehavý právny záujem je daný, ak právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Keďže v konaní bolo preukázané, z predložených listinných dôkazov, že žalobca v zmysle uzatvorených zmlúv o úvere, ešte nesplatil celkovú dlžnú sumu, súd je toho názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem na tom, či uzatvorené zmluvy o úvere sú bezúročné a bez poplatkov a či je alebo nie je povinný doplatiť zostatok celkovej dlžnej sumy, resp. či svoj dlh voči žalovanej už uhradil a naopak žalovaná sa na jeho úkor obohatila.
21. Súd dané úverové zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ, keď žalovaná mala pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. OZ) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Zmluvy boli pripravené na formulároch, ktoré vopred zo strany žalovanej boli pripravené bez možnosti žalobcu meniť obsah a text uvedených zmlúv, pričom do textu zmlúv sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. OZ) a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
22. Ako nesprávny vyhodnotil súd záver žalovanej o tom, že predmetné zmluvy možno posudzovať výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko ide o zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a toto výhradné použitie Obchodného zákonníka bolo medzi zmluvnými stranami dojednané (v rámci VPPÚ). V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Pokiaľ teda zmluvné strany dohodou vylúčili použitie iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka, toto zmluvné dojednanie v zmysle uvedeného ustanovenia súd považuje za neplatné. Rovnako tak súd vychádzajúc z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. nezistil takú skutočnosť, ktorá by vo vzťahu k napadnutým zmluvám vylučovala aplikovanie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., a teda že by v danom prípade nešlo o spotrebiteľské úvery.
23. V nadväznosti na uvedené súd ďalej konštatuje, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd na základe vykonaného preskúmania predmetných zmlúv zistil, že tieto totožne neobsahujú všetky obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Na prvý pohľad je z obsahu oboch zmlúv zrejmé, že v týchto absentujú údaje o úrokovej sadzbe, o termínoch splátok, konečnej splatnosti úveru a o priemernej hodnote RPMN. Z uvedeného je potom zrejmé, že v čase podpisu zmlúv žalobca nebol ako spotrebiteľ informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o ten-ktorý úver. V dôsledku
uvedeného je preto nutné oba úvery poskytnuté žalobcovi zo strany žalovanej posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. ako úvery poskytnuté bezúročne a bez poplatkov.
24. Keďže súd zmluvy o úvere posúdil ako bezúročné a bez poplatkov, ďalej sa vo väčšom rozsahu nezaoberal žalobcom namietanou neplatnosťou dojednania o výške odplaty za poskytnutie úverov, aj keď sa stotožnil zo záverom žalobcu o neprimeranosti výšky tejto dojednanej odplaty.
25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žalovaná má nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobcovi skutočne poskytla. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca celkovo čerpal sumu 600,-Eur (300,-Eur x 2), pričom zaplatil celkovo sumu vo výške 1.911,39 Eur (1.076,19 Eur + 835,20 Eur), čo žalovaná nerozporovala. Keďže z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu bolo žalovanej uhradené viac, než bolo jeho povinnosťou hradiť, žalovaná sa na úkor žalobcu obohatila o sumu 1.311,39 Eur (1.911,39 Eur - 600,-Eur), a to prijatím plnenia bez právneho dôvodu (pre absenciu obligatórnych náležitostí odpadol dôvod pre plnenie úrokov či poplatkov), čo predstavuje formu bezdôvodného obohatenia v zmysle 451 ods. 2 OZ. Súd tak v nadväznosti na vyššie uvedené vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.311,39 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.
26. Súd súčasne priznal žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynula žalovanej lehota na dobrovoľné plnenie v zmysle výzvy zo dňa 19.03.2016, t.j. odo dňa 25.03.2016 do zaplatenia.
27. Pokiaľ sa žalovaná v priebehu konania, vo vyjadrení k žalobe, bránila námietkou premlčania, súd túto považoval za vznesenú účelovo a nedôvodne. Z prehľadu úhrad žalobcu vyplýva, že tie boli v prípade Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX vykonané od 20.07.2012 do 10.02.2016 a v prípade Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX vykonané od 16.03.2012 do 10.02.2016. Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 23.03.2016. Súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca splácal úvery, resp. aj poplatky, ktoré si účtovala žalovaná v splátkach, tak započítal vykonané úhrady najskôr na dlžnú istinu v oboch prípadoch vo výške 300,-Eur, ktorú bol žalobca povinný vrátiť žalovanej. Istina poskytnutých úverov tak bola uhradená v prípade Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX dňa 11.09.2014, kedy vykonal žalobca úhradu vo výške 500,-Eur, z ktorých 74,-Eur predstavovalo ešte splátku na istinu a zvyšok predstavoval už bezdôvodné obohatenie žalovanej, a v prípade Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX dňa 08.09.2014, kedy vykonal žalobca úhradu vo výške 300,-Eur, z ktorých 15,-Eur predstavovalo ešte splátku na istinu a zvyšok predstavoval už bezdôvodné obohatenie žalovanej. Ďalšie úhrady splátok následne už žalobca vykonával v prospech žalovanej bez právneho titulu, pretože obe zmluvy o úvere boli bezúročné a bez poplatkov a to vzhľadom na skutočnosť, že neobsahovali zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. tak, ako súd uviedol vyššie. Od 11.09.2014 (08.09.2014), resp. odo dňa nasledujúceho po vykonaní úhrady, t. j. od 12.09.2014 (09.09.2014) začala plynúť premlčacia doba, pričom v danom prípade je táto 3-ročná s poukazom na § 107 ods. 2 OZ. Keďže žaloba bola súdu doručená pred uplynutím premlčacej doby, námietku žalovanej súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) v nadväznosti na ich predložené vyčíslenie zo strany žalobcu.
29. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Nakoľko súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovanú vzhľadom na jej neúspech v konaní zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 78,50 Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).