Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-65-2016.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov n.T. samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. U..F.., Š. XXX/X, zast. JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, Hencovská 2043, 093 02 Hencovce proti žalovanému: B.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. U..F.., Š. XXX/X, o zrušení práva spoločného nájmu bytov manželov po rozvode, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, bloku A na ulici Š. Č.. XXX v T., ako aj zrušuje spoločné členstvo žalobkyne a žalovaného v Stavebnom bytovom družstve Vranove n.T. a u r č u j e , že ďalej tento byt bude užívať ako výlučná nájomkyňa žalobkyňa, ako členka družstva.
Žalovaný je p o v i n n ý byt vypratať a odovzdať žalobkyni, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobkyni zabezpečenie bytovej náhrady pre žalovaného, neukladá.
Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania, vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku z toho dôvodu, že uzatvorila manželstvo so žalovaným dňa 30.09.1995. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 8P/354/2013 zo dňa 21.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2015. Z manželstva pochádzajú 4 deti. Tri maloleté a to G., F. K. G., ktorí boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá s nimi býva na adrese Š. XXX, T. U..F... Spolu s ňou v domácnosti býva aj plnoletý syn G., ktorý je študentom strednej školy. Žalobkyňa a žalovaný sa počas trvania manželstva stali nájomníkmi a užívateľmi trojizbového družstevného bytu č. XX R.loku A, na ulici Š. XXX H. T. U..F.. a tento byt užívali ako nájomcovia a členovia SBD Vranov n.T.. Po rozvode manželstva býva žalobkyňa so žalovaným v spoločnom družstevnom byte, avšak ich spolužitie je konfliktné. Žalovaný obýva jednu izbu a žalobkyňa so 4 deťmi obýva ostatné 2 izby. Pre nezhody medzi účastníkmi, bola niekoľkokrát privolaná aj polícia, naposledy dňa 12.01.2016. Žalovaný so žalobkyňou nie sú schopní sa dohodnúť na užívaní uvedeného družstevného bytu a takisto, ako aj na podieloch na platbách, energií a služieb za tento byt. Žalobkyňa a žalovaný kvôli vzájomným nezhodám žili 10 mesiacov v roku 2014-2015 oddelene. Počas tohto obdobia žalovaný neuhrádzal nájomné, ani poplatky súvisiace s bývaním. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala aj na správu psychologického vyšetrenia zo dňa 03.02.2016, podľa ktorej konfliktné spolužitie účastníkov konania, negatívne vplýva na psychické a fyzické zdravie, nielen žalobkyne, ale hlavne na ich maloleté deti.
2. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla a doplnila svoju žalobu v tom smere, že žalovaný môže bývať u svojho otca v T. U..F.., ktorý vlastní rodinný dom v ktorom býva on a brat žalovaného. Viac nikto v tomto rodinnom dome nebýva. Deti nemôžu vyrastať v takom prostredí.
3. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že on žiada žalobu zamietnuť. Potvrdil tú skutočnosť, že je pravdou, že medzi účastníkmi vznikali konflikty, ale tieto vyvolávala žalobkyňa, pretože manipulovala s deťmi a vznikali konflikty pre každú malichernosť, vytvárala paniku a kričala na celú bytovku. Žalobkyňa ho provokuje. Ďalej uviedol, že je síce pravdou, že jeho otec má dom, v ktorom žije aj s bratom, avšak vzťahy medzi nimi nie sú dobré. Keby sa tam nasťahoval, ešte viacej by sa to skomplikovalo. Má dostať v súčasnej dobe prácu a potom by sa podieľal aj na poplatkov súvisiacich s užívaním bytu. Takýto stav, že všetko súvisiace s užívaním bytu hradí žalobkyňa, trvá už dlhšiu dobu, pretože v roku 2009 stratil prácu a počas tohto mal len nejaké brigády a z toho nemohol prispievať na užívanie bytu. Ďalej žalovaný uviedol, že je toho názoru, že mu patrí podiel o finančnom vyjadrení z predmetného bytu.
4. Okrem výsluchu účastníkov, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na čl. 1-2, Dohodou o prevode členských práv a členského podielu k družstevnému bytu na čl. 3, potvrdením o vklade hotovosti na čl. 4, potvrdením OO PZ SR Hanušovce n.T. na čl. 5, výpismi z účtov E. E. na čl. 6-10, správou o psychologickom vyšetrení na čl. 11-13.
5. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 8P/354/2013, z obsahu ktorého vyplýva, že súd rozsudkom zo dňa 29.01.2015 č.k. 8P/354/2013-64, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2015, rozviedol manželstvo účastníkov tohto konania a na čas po rozvode, zveril mal. deti G. G., U.. XX.XX.XXXX, F. G., U.. XX.XX.XXXX K. G. G., U.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky / v tomto konaní žalobkyne/ a odporcu - otcu zaviazal platením výživného na každé mal. dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima, na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné je otec / v tomto konaní žalovaný/ povinný platiť vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozvodového rozsudku, príčinu rozvratov vzťahov medzi manželmi - účastníkmi tohto konania, súd videl predovšetkým v dlhoročnej nezamestnanosti odporcu, jeho nezáujme o rodinu, o chod domácnosti, v odporcovom záujme o hazardné hry a v následnom citovom odcudzení manželov.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú nájomcovia a užívatelia 3- izbového bytu č. XX, bloku A, na ulici Š. XXX, T. U..F.., ktorý nadobudli za trvania manželstva. Vzťahy medzi účastníkmi sú trvalo a hlboko rozvrátené a nedorozumenia medzi nimi rieši Obvodné oddelenie policajného zboru v T. U..F.., kde podávajú oznámenia o spáchaní priestupku. Mal. detí účastníkov žijú v trvalom neurotizujúcom prostredí s tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a mal. detí boli zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Žalovaný, ako to sám priznal od roku 2009 neprispieva finančne na platby týkajúce sa užívania predmetného bytu, nakoľko je nezamestnaný.
7. Podľa ust. § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať, ako nájomca.
8. V zmysle ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu, rozvodom. Právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu, rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jeho z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
9. Podľa ust. § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zrejme na zreteľ, záujmy mal. detí a stanovisko prenajímateľa.
10. Rozhodnutím súdu v týchto prípadoch nezaniká iba spoločné členstvo rozvedených manželov, ale aj členstvo jedného z nich. Členom družstva zostáva už len jeden z rozvedených manželov a to ten, ktorý podľa rozhodnutia súdu má byt, ako člen družstva ďalej užívať. Pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov, bude byt ďalej užívať, súd vychádza z okolností konkrétneho prípadu - napr. k širším okolnostiam rozvratu manželstva, k sociálnym pomerom a zdravotným pomerom manželov, spoločenskému významu a náročnosti ich práce i k tomu, ako sa kto z rozvedených manželov pričinil o to, že nadobudli právo užívania bytu, komu z nich a z akých dôvodov bol byt pôvodne pridelený a podobne.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaného dokazovania, súd považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú. Medzi účastníkmi tohto konania, ako rozvedenými manželmi nedošlo k dohode o nájme a ďalšom užívaní predmetného bytu. Súd pri rozhodovaní mal za preukázané, že po rozvode manželstva účastníkov, boli mal. detí zverené do výchovy matky - žalobkyne s tým, že tieto deti z toho tri maloleté a jeden dospelý syn bývajú v predmetnom byte, spolu aj so žalobkyňou. Žalobkyňa preukázateľne od roku 2009, ako to potvrdil aj samotný žalovaný, platí a platila a hradila všetky potrebné výdavky spojené s bytom s tým, že žalovaný ničím na úhradu týchto výdavkov neprispel.
12. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu a zrušil právo spoločného nájmu bytu žalobkyne a žalovaného k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, bloku A na ulici Š. Č.. XXX H. T. U..F.. a určil, že ďalej tento byt bude užívať, ako nájomkyňa žalobkyňa, ako členka družstva. Zároveň uložil žalovanému tento byt vypratať a odovzdať žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, bez zabezpečenia bytovej náhrady.
13. Pokiaľ sa týka bytovej náhrady, tak v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 712a ods. 8 podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a ak rozvedený manžel za trvania manželstva, alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi, alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva v spoločne v byte, sa dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
14. Vychádzajúc z odôvodnenia rozvodového rozsudku a príčin rozvratu manželstva účastníkov tohto konania, ktoré sú uvedené vyššie, súd rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať byť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, bez povinnosti žalobkyne, zabezpečiť mu náhradné ubytovanie alebo byt. Žalovanému určil dlhšiu lehotu, pokiaľ sa týka vypratania tohto bytu. Vychádzal okrem iného, čo je uvedené vyššie, aj zo samotnej výpovedi žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že sa plánuje i tak z bytu odsťahovať a vyriešiť celú vec. Momentálne dostal prácu a pokiaľ nebude vyrovnanie a pokiaľ sa týka delenia majetku, ktorí nadobudli za trvania manželstva, sa z bytu nevysťahuje. Je toho názoru, že mu patrí podiel vo finančnom vyjadrení z predmetného bytu.
15. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že tým, že súd uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetný byt, nezbavil ho práva na finančné vyrovnanie, pokiaľ sa týka majetkovej hodnoty z predmetného bytu, ktorá žalovanému nepochybne patrí. Žalovaný má právo, že sa nedohodne so žalobkyňou o majetkovom vyrovnaní, tak pokiaľ sa týka hodnoty predmetného bytu, ako aj sa nedohodne so žalobkyňou ohľadom vyporiadania celého majetku, ktorí nadobudli za trvania manželstva, má právo podať žalobu proti žalobkyni a žiadať od žalobkyne prípadnú finančnú náhradu. V tomto konaní súd riešil len zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, kto bude ďalej byt užívať ako nájomca a člen družstva a takisto, kto má predmetný byt vypratať. Keďže podľa vykonaného dokazovania, s poukazom na zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je opodstatnená, preto jej v celom rozsahu vyhovel.
16. Pokiaľ sa týka trov konania, tak súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100% o ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle ust. § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania, rozhodne súd aj bez návrhu, rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.