Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1Er/430/2012

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 863 459, proti povinnému: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Andrea Ondrejková, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, pre vymoženie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd námietkam povinného proti exekúcii v časti týkajúcej sa vymoženia úroku vo výške 3 % mesačne zo sumy 5000,- eur od 14.03.2011 do zaplatenia v y h o v u j e.

II. Súd námietky povinného proti exekúcii vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e .

odôvodnenie:

1. Dňa 03.04.2012 sa začalo exekučné konanie doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke z toho dôvodu, že povinný riadne a včas dobrovoľne neuhradil pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z exekučného titulu - notárskej zápisnice N 134/2011, Nz 9061/2011, NCRls 9283/2011 napísanej JUDr. Milošom Kaanom, notárom so sídlom v Bratislave zo dňa 14.03.2011 (ďalej len „notárska zápisnica“).

2. Poverením č. 5206 001738 zo dňa 12.04.2012 Okresný súd Skalica poveril podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Andreu Ondrejkovú, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava. Poverená súdna exekútorka vydala dňa 07.05.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 27.02.2016. Povinný bol podľa poučenia k upovedomeniu o začatí exekúcie oprávnený vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii a do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.

3. Podaním doručeným súdnej exekútorke dňa 10.03.2016 povinný vzniesol námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie, ktoré súdna exekútorka dňa 15.03.2016 postúpila tunajšiemu súdu na rozhodnutie.

4. Povinný vo svojom podaní uviedol, že dňa 14.03.2011 uzavrel s oprávneným Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 5.000,- eur, podľa bodu 3.1 Zmluvy o pôžičke s úrokom vo výške 3 % mesačne z poskytnutej sumy 5.000, -eur. V prípade plnenia neposkytnutého včas a riadne podľa Zmluvy o pôžičke je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v

pevne stanovenej sume 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 %. Poskytnuté plnenie mal podľa Zmluvy o pôžičke dlžník plniť dňa 14.06.2011. Dňa 14.03.2011 bola pred notárom JUDr. Milošom Kaanom, so sídlom v Bratislave spísaná notárska zápisnica, sp. zn. N 134/2011, Nz 9061/2011, NCRls 9283/2011 ako Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe uvedenej notárskej zápisnice nie je podľa povinného v súlade so zákonom, nakoľko táto notárska zápisnica je spísaná v rozpore so zákonom. V časti uznania dlhu, ako aj súhlasu povinného v budúcnosti vykonať exekúciu na jeho majetok je neprípustná, a to z dôvodu, že povinný sa v tomto čase vzdal vopred práv, ktoré by mu prislúchali až v budúcnosti; takéto dohody sú neplatné podľa ust. § 574 Občianskeho zákonníka. Súčasne s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka má povinný za to, že tento právny úkon je postihnutý absolútnou neplatnosťou v dôsledku spomenutého účinku contra legem. Obdobne aj súdna prax uvádza, že ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, musí byť žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Ak na základe takéhoto exekučného titulu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastavená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.08.2010, sp. zn. ). Z tohto dôvodu povinný uvádza, že predmetná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pretože v čase, keď došlo k uznaniu dlhu zo strany povinného, ešte žiaden dlh neexistoval. K takémuto výkladu sa prikláňa aj Najvyšší súd SR uznesením z 25. novembra 2010, sp. zn. , v ktorom uvádza, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom len vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorú namieta povinný, je výška úroku 3 % mesačne, uvedená v Zmluve o pôžičke, čo predstavuje úrok v sume 150,- eur mesačne. S určitosťou zaplatenia úroku vo výške 3 % mesačne zo sumy 5.000,- eur od 14.03.2011 do 14.06.2011 by predstavoval nárok z pohľadávky veriteľa sumu 450,- eur, ktorá nepredstavuje obvyklú odmenu v porovnateľnom veriteľsko - dlžníckom vzťahu. Zmluvným stranám síce zákon podľa § 658 Občianskeho zákonníka umožňuje dojednanie v prípade peňažnej pôžičky úroky, avšak takéto dojednanie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Avšak výška úroku 3 % mesačne sa jednoznačne za neprimeranú javí a povinný ju tak aj považuje vzhľadom na poskytnutú finančnú pôžičku. Významnou skutočnosťou je aj pochybenie exekučného súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 5.000,- eur spolu s úrokmi vo výške 3 % mesačne z dlžnej sumy od 14.03.2011 do zaplatenia. Takéto poverenie na vykonanie exekúcie, ako aj samotný výkon exekúcie je v rozpore so zákonom, keď podľa ust. § 41 ods. 3 Exekučného poriadku platí, že ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Z citovaného ust. § 41 ods. 3 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúcia sa nemôže týkať ani úrokov, ani akýchkoľvek zmluvných pokút. Pri uplatnení tejto časti nároku nie je možné využiť inštitút výkonu exekúcie, ale nárok uplatniť v civilnom konaní pred súdom. Keďže notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého môže byť vedená exekúcia, je zrejmé, že oprávnený je povinný uplatniť svoj nárok na príslušnom súde. Z dôvodu opatrnosti povinný zároveň vznáša námietku premlčania. Povinný má za to, že na základe neplatného právneho úkonu, akým sa javí vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, nie je možné využiť inštitút exekúcie a v príčinnej súvislosti s tým považuje nárok veriteľa za premlčaný, pretože svoje právo neuplatnil na súde v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. V zmysle vyššie uvedených skutočností a ich dôsledkov povinný podáva tiež námietku proti trovám exekúcie, a to v celom rozsahu. Námietku proti trovám exekúcie povinný podáva v zákonnej lehote 14 dní podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 27.02.2016, v ktorom je uvedená lehota na podanie námietok do 3 dní, ktorá korešponduje s pôvodnou právnou úpravou, platnou v roku 2012. Keďže v danom prípade nie je možné viesť exekučné konanie na základe uvedenej notárskej zápisnice, povinný má za to, že exekútor nemá nárok ani na trovy exekúcie.

5. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril podaním zo dňa 05.04.2016 tak, že námietky povinného považuje za nedôvodné a zároveň účelové s úmyslom vyhnúť sa plneniu záväzku, ktorý povinnému vznikol z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke, zabezpečenej spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, t.j. k vzniku právneho vzťahu pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že len uzavretie samotnej zmluvy neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy, taký nárok vzniká až reálnym poskytnutím pôžičky (peňažných prostriedkov). Povinný v námietkach na žiadnom

mieste nerozporuje poskytnutie pôžičky a prevzatie peňažných prostriedkov od oprávneného. Krajský súd v Banskej Bystrici sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.01.2013, sp. zn. zaoberal otázkou platnosti právneho úkonu uznania dlhu, ak bol urobený v rovnaký deň, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere alebo pôžičke. Súd vo svojej argumentácii rozlišuje na jednej strane uznanie dlhu pri zmluve o pôžičke a na druhej strane uznanie záväzku pri zmluve o úvere. Rozdiel medzi uvedeným spočíva v tom, že kým zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, t.j. vzniká až okamihom skutočného plnenia

- poskytnutia pôžičky, odovzdaním veci a podobne, zmluva o úvere vzniká už samotným platným a účinným uzavretím zmluvy. Ak teda pri zmluve o pôžičke ešte reálne nedošlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov, neexistuje dlh, ktorý by bolo možné uznať či zabezpečiť; preto takéto uznanie dlhu nemôže byť ani platne uskutočnené, a teda takto spísaná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Keďže v predmetnej exekučnej veci pri uzatvorení zmluvy došlo i k faktickému odovzdaniu peňazí, došlo tým pádom aj k vzniku záväzku - dlhu, ktorý je možné reálne uznať či zabezpečiť. Oprávnený ďalej poukázal na N8lez Ústavného súdu zo dňa 13.07.2000, sp. zn. , ktorý konštatuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol v zmysle dohody zmluvných strán splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiadny vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre moment vykonateľnosti notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť alebo materiálnu stránku. Podľa názoru oprávneného zmluvne dojednaná výška úrokov z pôžičky nie je neprimeraná, priečiaca sa zákonu alebo v rozpore s dobrými mravmi. Povinný svojím podpisom na zmluve jednoznačne deklaroval, že si predmetnú zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel a táto vyjadruje jeho vôľu, na znak čoho predmetnú zmluvu podpísal a tým vyslovil súhlas s jej obsahom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj z dôvodu, že námietky majú smerovať proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, považuje oprávnený námietky povinného za neopodstatnené a zároveň za účelový krok v snahe vyhnúť sa vráteniu a zaplateniu dlžnej sumy.

6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Súd konštatuje, že námietky proti exekúcii podal povinný v zákonnom stanovenej lehote, a preto sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.

8. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ust. § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

9. Súd je pri skúmaní námietok viazaný ust. § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje exekučný súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila

11. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa

exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

12. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právnym záväzkom je súkromnoprávny záväzok, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice už existuje, a povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasí s jeho vykonateľnosťou, alebo záväzok je obsahom notárskej zápisnice, ktorá je zároveň exekučným titulom. Právnym dôvodom sa rozumie právny titul, na základe ktorého existuje právny záväzok. Najčastejšie je ním zmluva. Oprávnená a povinná osoba musí byť označená spôsobom zodpovedajúcim označeniu podľa Exekučného poriadku a podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Na označenie oprávnenej osoby, ktorá nie je účastníkom notárskej zápisnice, nemožno striktne vzťahovať to, čo sa vzťahuje na účastníkov, avšak oprávnená osoba musí byť označená nezameniteľným spôsobom. Predmet plnenia, ktorým je predmet záväzkovoprávneho vzťahu, musí byť presne označený. V notárskej zápisnici môže byť uvedený čas plnenia, ktorý už uplynul, alebo ešte len nastane v budúcnosti. S tým súvisí vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou je náležitosťou notárskej zápisnice, na základe ktorej sa zápisnica stáva exekučným titulom. Ide o jednostranný právny úkon povinného, ktorý nemôže byť dodatočne odvolaný. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

13. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kladie na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu ponecháva teda v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Zákon tak umožňuje oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastnej úvahy uplatniť po dobu jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Účastníkom hmotnoprávneho vzťahu zákon dáva možnosť zabezpečiť si exekučný titul bez toho, aby ich vec preskúmaval v občianskom súdnom konaní súd a vyniesol o tom záväzné rozhodnutie. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.

14. Exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica zo dňa 14.03.2011, podľa ktorej dňa 14.03.2011 uzatvorili účastníci Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému peňažnú pôžičku vo výške 5.000,- eur, ktorú sa povinný zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 3 % za každý mesiac v lehote do 14.06.2011. Povinný zároveň vyhlásil, že tento dlh vo výške 5.000,- eur, istiny s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok vo výške 3 % za každý mesiac, v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu i čo do výšky uznáva a výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku splatiť dlh vo výške 5.000,- eur, istiny s príslušenstvom, v lehote do 14.06.2011 sa notárska zápisnica stala titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

15. Povinný namietal, že predmetná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice žiaden dlh neexistoval, pričom uznať možno výhradne dlh, ktorý už vznikol. Súd k tomu uvádza, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili dňa 14.03.2011 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom (oprávneným) dlžníkovi (povinnému ) v sume 5.000,- eur. V zmluve bolo zároveň uvedené, že dlžník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie finančných prostriedkov v hotovosti. Odovzdaním peňažných prostriedkov a podpísaním zmluvy zmluvnými stranami bolo podľa právneho názoru súdu právne zavŕšené uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi zmluvnými stranami, ktorými sú oprávnený v postavení veriteľa a povinný v postavení hlavného dlžníka. Na základe tejto zmluvy sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému sumu 5.000,-

spolu s úrokom vo výške 3 % za každý mesiac v dohodnutom termíne najneskôr do 14.06.2011. Podľa názoru súdu momentom uzatvorenia zmluvy a prevzatím peňažných prostriedkov povinnému vznikol nepochybne voči oprávnenému dlh vo výške poskytnutej pôžičky. Zmluva o pôžičke bola ako reálny kontrakt právne perfektná, keď bola zmluvnými stranami podpísaná a povinnému na podklade uzatvorenej zmluvy boli finančné prostriedky poskytnuté a reálne odovzdané. Uvedené skutočnosti, resp. samotnú platnosť zmluvy o pôžičke povinný ani nijakým spôsobom nenamietal. Súd konštatuje, že nemožno vylúčiť následné spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a to aj v rovnaký deň ako bola spísaná a uzatvorená zmluva o pôžičke. Súd sa síce v tomto smere stotožňuje s názorom povinného, že sa nemožno platne vzdať práv, ktoré vzniknú až v budúcnosti, v danom prípade však dlh povinného voči oprávnenému v čase spísania notárskej zápisnice existoval a dlžník tak mohol platne uznať tento dlh na základe prejavu svojej slobodnej vôle spísaním do notárskej zápisnice, čo napokon povinný aj urobil, pričom pri spisovaní notárskej zápisnice v tomto smere nevzniesol žiadne námietky. Samotný dlh (predmet plnenia), ktorý povinný v notárskej zápisnici uznal čo do základu aj výšky, bol pritom podľa názoru súdu v notárskej zápisnici určený jasne a určite.

16. Súd ďalej uvádza, že vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, má za následok vykonateľnosť tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá nastáva zásadne uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. V danom prípade bol čas plnenia pre povinného v notárskej zápisnici určený rovnakým dňom ako splatnosť samotnej peňažnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o pôžičke, keď povinný v notárskej zápisnici vyhlásil, že svoj záväzok z predmetnej zmluvy uhradí najneskôr do dňa 14.06.2011. Podľa názoru súdu bol takto čas plnenia voči povinnému určený jednoznačným a zákonným spôsobom. Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie na podklade predmetnej notárskej zápisnice súdnemu exekútorovi v čase, kedy už povinnému lehota na dobrovoľné plnenie v zmysle notárskej zápisnice uplynula a predmetná notárska zápisnica sa proti povinnému stala spôsobilým vykonateľným exekučným titulom. Pokiaľ sa povinný chcel vyhnúť nútenému vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom exekúcie, mal vrátiť finančné prostriedky v lehote na dobrovoľné plnenie, ktorá bola stanovená v notárskej zápisnici. Vzhľadom na to, že svoj dlh v určenej lehote nesplnil, musí niesť všetky následky, ktoré sú s exekúciou ako núteným výkonom spojené.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že notárska zápisnica predložená oprávneným je spôsobilá byť podkladom pre exekúciu, keďže je vykonateľná tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

18. Notárske zápisnice, ktoré boli spísané v období od 15. októbra 2008, sú (v prípade, ak záväzok povinnej osoby vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov) exekučným titulom expressis verbis len pre istinu a úrok z omeškania. Podľa výslovného znenia § 41 ods. 3 in fine sa notárska zápisnica nemôže týkať zmluvných pokút. V tejto časti je teda veriteľ nútený domáhať sa svojho práva v sporovom konaní na civilnom súde. Znenie tohto ustanovenia (ktorého úlohou je chrániť dlžníka pred neúmernou výškou sankčného príslušenstva pohľadávky) je nepresné, keďže do pozitívneho ani negatívneho výpočtu plnení, ktoré (ne)môžu byť predmetom súhlasu s vykonateľnosťou zápisnice, zákonodarca nezahrnul napríklad dohodnutý úrok za poskytnuté peňažné prostriedky. Keďže exekučná notárska zápisnica je svojím spôsobom alternatívnym exekučným titulom, ktorý je použiteľný len pri splnení pozitívnych predpokladov, bude veriteľ nútený uplatniť žalobou na súde aj dohodnutý úrok nesankčnej povahy. (MAZÁK, J.: Exekučný poriadok. Komentár. Tretie podstatne prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2006. s. 134)

19. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie na základe predmetnej notárskej zápisnice domáha voči povinnému vymoženia sumy 5.000,- eur spolu s úrokom vo výške 3 % mesačne z dlžnej sumy od 14.03.2011 do zaplatenia a v tomto rozsahu bolo aj súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Keďže Zmluva o pôžičke, na základe ktorej osoba oprávnená poskytla povinnej osobe pôžičku vo výške 5.000,- eur, je nepochybne zmluvou (právnym úkonom), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, má súd za to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 15.10.2008) si oprávnený môže v predmetnom exekučnom konaní vymáhať len poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur (t.j. istinu), nie však aj dohodnutý úrok z tejto sumy.

20. Povinný zároveň v námietkach z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania, keď mal za to, že na základe neplatného právneho úkonu, akým sa javí vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, nie je možné využiť inštitút exekúcie a v príčinnej súvislosti s tým považuje nárok veriteľa za premlčaný, pretože svoje právo neuplatnil na súde v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. Keďže súd dospel k záveru, že predmetná notárska zápisnica je vykonateľná a teda i spôsobilá byť podkladom pre exekúciu, ani vznesenú námietku premlčania nebolo možné považovať za dôvodnú.

21. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že námietky povinného proti exekúcii sú dôvodné len v časti týkajúcej sa vymáhania úroku vo výške 3 % mesačne z dlžnej sumy od 14.03.2011 do zaplatenia, a preto súd o námietkach povinného vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Súčasne s podanými námietkami proti exekúcii povinný vzniesol námietky proti trovám exekúcie, ktoré súd vzhľadom na zákon č. 299/2013 Z.z., ktorým sa zmenila lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie z 3-dňovej na 14-dňovú lehotu, považoval za podané v zákonnej lehote.

23. Podľa § 201 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

24. Vzhľadom k tomu, že námietky povinného boli v časti vymáhaných úrokov dôvodné, čím sa základ na určenie odmeny súdneho exekútora znížil, súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Súdny exekútor po právoplatnosti tohto uznesenia vydá nové upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom zohľadní vyššie uvedenú skutočnosť, zároveň vyčísli trovy exekúcie tak, aby bolo zrejmé, z čoho pozostávajú, teda koľko z predbežných trov pripadá na odmenu exekútora, aká je výška náhrady výdavkov a náhrady za stratu času v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a koľko sú predpokladané trovy exekúcie v prípade, že povinný dlh nesplní. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor povinný uvedené trovy vyčísliť. To však neznamená iba uviesť výslednú sumu, ale uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že exekútor je povinný uviesť výpočet sumy odmeny, výpočet sumy náhrady výdavkov a výpočet náhrady za stratu času. Len takéto vyčíslenie môže zodpovedať zákonnej požiadavke vyčíslenia trov a zároveň právam účastníka exekučného konania na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Podľa názoru súdu uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k upovedomeniu súdneho exekútora o začatí exekúcie, pretože výkon rozhodnutia (exekúcia) je súčasťou práva na súdnu ochranu, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a upovedomenie je rozhodnutím exekútora sui generis. Právom povinného ako účastníka exekučného konania, ktoré je súčasťou jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu, je právo nielen poznať predbežnú výšku trov exekúcie, ale aj to, z čoho pozostávajú, pričom tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť exekútora trovy vyčísliť nielen výslednou sumou, ale uviesť, z čoho sa táto skladá a ako k nej dospel (uviesť jej výpočet). Súd zároveň opätovne zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 201 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku v rámci predbežných trov exekúcie náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času súdny exekútor vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, čiže je neprípustné, aby súdny exekútor v rámci upovedomenia o začatí exekúcie vyčíslil náhradu hotových výdavkov paušálnou sumou alebo predbežnou sumou.

25. Povinný zároveň dňa 21.03.2016 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že tento návrh je obsahovo totožný s podanými námietkami proti exekúcii, o ktorých bolo rozhodnuté, a

ktoré v prípade, ak sa im vyhovie, majú za následok zastavenie exekúcie, súd v tomto štádiu konania už osobitne o tomto návrhu povinného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.). Proti výroku I. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).