Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave (zn. XXXXXXX), proti žalovanému: Y. R., B.. X. H. XXXX, bytom G. O. XXX/XX, J. U., o 957,35 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Pripúšťa sa čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 145,12 € a konanie sa v tejto časti zastavuje. II. Žaloba o zaplatenie 957,35 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.102,47 € od 28. januára 2013 sa zamieta. III. Žalovanému sa priznáva náhrada 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 11. januára 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 20. októbra 2010 so žalovaným uzavrel zmluvu č. XXXXXXX, ktorou mu poskytol pôžičku 2.070 €. Tú mal splácať v 60 mesačných splátkach po 35,50 €. V dôsledku neplnenia povinností žalobca úver zosplatnil, no žalovaný dlh neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 15. júna 2016 nevyjadril.

3. 3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania a bez predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 3 až 5), podmienky k zmluve o pôžičke (č. l. 5), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 6), prehľad splátok a úhrad (č. l. 9), vypovedanie zmluvy (č. l. 7) s pripojenou doručenkou (č. l. 8) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca je spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom a v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.

b) Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 20., resp. 13. októbra 2010 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o poskytnutí pôžičky“ č. XXXXXXX (č. l. 3, ako aj č. l. 4 a 5). V časti tejto listiny označenej „VI. Schválená výška Pôžičky (nevypĺňa sa)“ sú okrem iného vymedzené schválená výška pôžičky 1.000

€, mesačná splátka 34,50 €, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 39,08 %, konečná splatnosť „10/2015“, ročná percentuálna miera nákladov a priemerná RPMN. V časti zmluvy o pôžičke označenej „X. Klient“ je okrem iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať...“ Tesne nad podpisom zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými zastúpenými stranami uzavrela Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s Klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.“

c) K zmluve o pôžičke sú predložené „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 1. januára 2009 (č. l. 6), ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: „1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ 1.1 Definície... Celková suma Pôžičky: znamená súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve.... Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií.... Pôžička: znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou.... 2. ÚVODNÉ USTANOVENIA ...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak.... 6. PODMIENKY SPLÁCANIA ...6.2 Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.... 6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.... 13. SKONČENIE ZMLUVY ...13.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 13.1 vyššie... 15. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA ...15.8 Zmluva obsahuje zmluvné typy: (a) úverová zmluva podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka; a/alebo (b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.“

Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán, spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie, RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.

d) Žalovaný zaplatil žalobcovi medzi 30. novembrom 2010 a 31. augustom 2012 celkovo 787,75 € a 28. decembra 2012 doplatil splátku splatnú 20. septembra 2012 v sume 35,50 €; ďalšie platby nevykonal (prehľad na č. l. 9 a 10). Vzhľadom na to žalobca listom z 19. januára 2013 vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 1.316,73 € (č. l. 7). Tento list žalovaný prevzal 24. januára 2013 (doručenka na č. l. 8).

6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Podaním došlým 29. februára 2016 žalobca vzal späť svoju žalobu v časti o zaplatenie 71,17 €. Keďže k späťvzatiu došlo pred začatím predbežného prejednania alebo pojednávania a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, súd vzhľadom na tento procesný úkon súd podľa § 145 ods. 2 C. s. p. rozhodol v zmysle výroku I.

8. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy z 13/20. októbra 2010, ktorej právna kvalifikácia je nejasná. Samotná zmluva je nazvaná zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“. Podľa názoru súd treba pri výklade tejto zmluvy o pôžičke postupovať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na použité jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods. 15.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy. V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom.

9. Ustanovenie ods. 15.8 všeobecných obchodných podmienok by síce bolo možné považovať za dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa názoru tunajšieho súdu má však takáto voľba pre spotrebiteľa - dlžníka za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv. neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. ).

10. Zmluva o pôžičke z 13/20. októbra 2010 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom, nie Obchodným zákonníkom. Z tejto zmluvy bol žalovaný (dlžník) povinný splácať poskytnutú pôžičku v dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s úrokom z omeškania od 28. januára 2013, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celého úveru. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Podľa ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok bol žalobca ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 13.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenie je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 Obč. zák.), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč. zák. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto dohody (pozri ďalej) má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 Obč.

zák. nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým má § 53 ods. 9 Obč. zák. brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.) ako dohoda v § 565 Občianskeho zákonníka. Záverom k ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva toto ustanovenie na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa žalobcu pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok (konkrétne odseku 13.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 Obč. zák.

11. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč. zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by mal byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 Obč. zák.), no veriteľ, ktorý sa dohodol na možnosti vypovedania a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 Obč. zák. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok v prerokúvanej veci.

12. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalovaný ako prvú nezaplatil splátku splatnú 20. septembra 2012 ani žiadnu ďalšiu splátku. Splátka za september 2012 je teda prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru. V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. celý dlh zosplatnila listom z 19. januára 2013. Prejav vôle obsiahnutý v tomto liste podľa zisteného skutkového stavu žalovanému došiel 24. januára 2013. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (19. januára 2013) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. septembra 2012, keďže od jej splatnosti do 19. januára 2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. septembra 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. septembra 2015. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky.

Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 565 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

13. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalobcu zo zmluvy z 13/20. októbra 2010 so žalovaným tak uplynula najneskôr 20. septembra 2015. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k 20. septembru 2015 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd 11. januára 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť (výrok II).

14. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 Obč. zák. na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia totiž vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky porušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mal vo veci plný úspech (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).