Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne I: Z. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, číslo národnej identifikačnej karty XXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste E., V. Q., S. F., Afganistan, toho času pobytom na adrese S.A. XXXX/XX, XXX XX K., a jej troch maloletých dcér žalobkyne II: Z. C. O., nar. XX.XX.XXXX, číslo národnej identifikačnej karty XXXXXXXX, žalobkyne III Z. C. O., nar. XX.XX.XXXX, číslo národnej identifikačnej karty XXXXXXXX, žalobkyne IV:R. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, všetky maloleté dcéry štátnej príslušnosti Afganistan, toho času pobytom na adrese S.A. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpené: Slovenská humanitárna rada, Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 173 160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-255-26/2021-Ž zo dňa 28.01.2022 o neudelení azylu žalobkyniam, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-PO-255-26/2021-Ž zo dňa 28.01.2022, ktorým nebol žalobkyni Z. O., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, číslo národnej identifikačnej karty XXXXXXXX a jej trom maloletým dcéram Z. C. O., nar. XX.XX.XXXX, číslo národnej identifikačnej karty XXXXXXXX, Z. C. O., nar. XX.XX.XXXX, číslo národnej identifikačnej karty XXXXXXXX, R. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladov totožnosti, všetky maloleté dcéry štátnej príslušnosti Afganistan, udelený azyl z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyniam voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. V zmysle rozhodnutia vlády SR o humanitárnej pomoci občanom Afganistanu pricestovali na Slovensko žalobkyne dňa 30.8.2021, a to vládnym špeciálom SR. Následne žalobkyňa I 1.9.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadala vo svojom mene aj v mene svojich detí - žalobkyne II, III a IV o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život a životy jej detí. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobkyne I bol s ňou 21.9.2021 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie. Taktiež uviedla, že nebola nikdy trestne stíhaná, väznená, a že nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi. Po tom, ako

sa v roku 2014 v Afganistane vydala, jej manžel, občan Afganistanu s udeleným dlhodobým pobytom na území SR, sa vrátil späť na územie SR a ona ostala žiť u svokrovcov v meste Khoshi. Predtým, ako Taliban prevzal moc v provincii Logar, kde menovaná aj s deťmi bývala, mali sa v podstate dobre. Starala sa o domácnosť, chodievala na nákupy a privyrábala si ako krajčírka. Podľa nej ani občasná prítomnosť Talibanu v mieste jej bydliska nijako neovplyvňovala bežný život obyvateľov a situácia napriek tomu ostávala dobrá. Keď Taliban, ktorý postupne dostával Afganistan pod svoju kontrolu, ovládol aj provinciu Logar, začala sa obávať o svoju bezpečnosť, aj bezpečnosť svojich detí. Nebola si istá tým, či za vlády Talibanu budú môcť ženy naďalej opúšťať svoje domovy aj bez sprievodu muža, ako to dovtedy bolo možné. Taktiež sa obávala toho, že ak by jej manžel nemohol za ňou a deťmi, po prevzatí moci Talibanom, cestovať do Afganistanu, nevedela by sa o tri malé deti sama postarať. Preto zatelefonovala manželovi a požiadala ho, aby im pomohol dostať sa z Afganistanu za ním na územie SR. Manžel ju následne inštruoval, aby sa dostavili na kábulské letisko, odkiaľ bola aj s deťmi letecky prepravená na územie SR, kde z dôvodu obavy o svoj život pred príslušníkmi hnutia Taliban, ako aj preto, lebo chce na území SR žiť v bezpečí spolu so svojim manželom, požiadala o azyl. Zároveň požiadala o azyl aj v mene svojich detí z dôvodu, že si želá, aby sa mali dobre, mohli študovať a najmä, aby žili v bezpečí. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

2. V administratívnom spise je založená aj Správa o krajine Afganistan - polytematická, č.p.: MU- ODZS-2021/000184/040 zo dňa 18.10.2021, ktorá obsahuje informácie ohľadom postoja Talibanu po prevzatí moci voči osobám hazarskej národnosti, voči osobám vyznávajúcim šítsku vetvu islamského vierovyznania, všeobecne voči ženám, voči pracujúcim ženám.

3. Obsah administratívneho spisu tvorí aj Správa o krajine Afganistan - polytematická, č.p.: MU- ODZS-2021/000184-038 zo dňa 27.09.2021, ktorá popisuje bezpečnostné incidenty v Afganistane po prevzatí moci Talibanom ako aj možnosť slobody pohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie, vrátane správania sa k navrátilcom.

4. Dňa 28.01.2022 vydal žalovaný rozhodnutie ČAS: MU-PO-255-26/2021-Ž (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) žalobkyniam neudelil azyl a súčasne im podľa ust. a poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že také individuálne okolnosti, ktoré by žalobkyni I, resp. jej deťom, dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov neexistujú. Ako žalobkyňa I sama uviedla, počas celej doby, čo v Afganistane žila, nemala s nikým žiadne problémy a do kontaktu s príslušníkmi hnutia Taliban nikdy neprišla. Skôr ako Taliban v krajine prevzal moc, ona aj deti žili bežným životom. Občas ich do Afganistanu prišiel navštíviť a finančne podporiť manžel, resp. otec detí. Z pohovoru so žalobkyňou I je teda zrejmé, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa aj s deťmi rozhodla odísť z Afganistanu, bola obava z neistého vývoja politicko-bezpečnostnej situácie, ktorá nastala po tom, ako z krajiny odišli spojenecké vojská a k moci sa vrátilo hnutie Taliban. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že takáto situácia sama o sebe nenapĺňa kritéria prenasledovania v zmysle a nezakladá žiadny relevantný dôvod na udelenie azylu.

6. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácii dospel žalovaný k záveru, že v prípade žalobkyne I a jej troch maloletých detí neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle , nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišli z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s ich rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Zároveň v ich prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa , teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže na území SR nemajú žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Vzhľadom na to, že v prípade žalobkyne I a jej detí neboli splnené dôvody na udelenie azylu žalovaný posúdil, či v jej prípade nie sú splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa a a rozhodol, že je potrebné im poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.

II.

Žaloba

7. Správnou žalobou odovzdanou na poštovú prepravu dňa 03.03.2022 a doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 07.03.2022, sa žalobkyne v zákonom stanovenej lehote domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu a domáhajú sa vrátenia veci žalovanému z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.

8. Strach žalobkyne I je opodstatnený, keďže žalobkyňa vo svojom mene a v mene svojich detí v azylovom konaní pred žalovaným dostatočným spôsobom dokázala, že ten bezprostredne súvisí s jej príslušnosťou k sociálnej skupine definovanej príslušnosťou k ženskému pohlaviu a vedomím jej nemožnosti (neprípustnoti) rešpektovať absolútnu podriadenosť Talibanu v zmysle jeho výkladu šarie. Obavy žalobkyne I majú jednoznačne oporu v objektívnej situácii v krajine pôvodu žalobkyne, a to v individuálnych okolnostiach, konkrétne jednak keď ešte pred obsadením krajiny Talibanom nemohla viac žalobkyňa ako žena pokračovať v štúdiu. Argumentácia žalovaného, že žalobkyniam nehrozí prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov, keďže do obsadenia krajiny nemali s Talibanom žiadne problémy, už v kontexte novej situácie v Afganistane s poukazom na porušovanie ľudských práv Talibanom neobstojí. Zároveň aj celková situácia, ktorá panuje v tejto krajine je jasným dôkazom toho, že príslušníčky ženského pohlavia sú diskriminované už v základných ľudských právach ako je právo na vzdelanie, voľný prístup k zamestnaniu či slobodná voľba povolania, taktiež v možnosti chodiť von bez mužského sprievodu, či slobodná voľba v obliekaní. Na základe uvedeného nesúhlasia so záverom žalovaného, že v prípade žalobkýň neexistujú také individuálne okolnosti, ktoré by im dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Žalovaný nesprávne právne posúdil tú skutočnosť, že žalobkyne nemožno klasifikovať ako členky sociálnej skupiny.

9. Žalobkyne namietajú postup žalovaného, keď jedinú správu publikovanú France24, na ktorú sa žalovaný v rozhodnutí odvoláva, považuje za natoľko postačujúcu, že na jej základe vyhodnotil obavy žalobkyne I z prenasledovania jej osoby a taktiež aj jej dcér z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine ako neopodstatnené. Poukazujú na správy o krajine pôvodu doložené do administratívneho spisu ako aj najnovšie informácie o Afganistane, ktoré podľa nich potvrdzujú skutočnosť, že napriek tomu, že Taliban sľubuje zlepšenie sociálno- spoločenského postavenia žien v Afganistane, robí to len v snahe nakloniť si medzinárodné spoločenstvo, avšak napriek svojim prísľubom vo vzťahu k ženám, nemá v úmysle ich dodržať. V správe UNHCR Vysoký komisár OSN pre utečencov, Stanovisko UNHCR k potrebe medzinárodnej ochrany ľudí utekajúcich z Afganistanu, publikovanej vo februári 2022 sa uvádza: Od prevzatia moci Taliban v krajine vládne dekrétom, ktorý odsúva parlamentný proces. Doteraz sa toto riadenie vyznačovalo neistotou, svojvôľou a ignorovaním zákonov právneho štátu. Zatiaľ nie je jasné, či Taliban berie do úvahy legislatívu Afganistanu, vrátane . Formálny justičný systém v súčasnosti neexistuje, mnohé správy naznačujú, že Taliban má v úmysle uplatňovať telesné tresty a trest smrti ako súčasť zavedenia práva šaría. Bol hlásený vzorec mimosúdnych vrážd, vrátane osôb podozrivých z členstva v Islamskom štáte v provincii Khorasan (ISKP). Súčasná situácia v Afganistane predstavuje množstvo prekážok pri získavaní komplexných informácií o situácii v oblasti ľudských práv v rôznych častiach krajiny. Taktiež Výročná správa o situácii v oblasti ľudských práv v roku 2021, publikovaná HRW - Human Rights Watch 13. januára 2022 potvrdzuje tvrdenia ohľadom postavenia žien v Afganistane: Niekoľko týždňov po prevzatí moci Talibanom orgány Talibanu oznámili neustály prísun politík a nariadení, ktoré obmedzujú práva žien a dievčat. Išlo o opatrenia výrazne obmedzujúce prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu a obmedzujúce právo pokojne sa zhromažďovať. Taliban vyhľadával aj vysoko postavené ženy a odopieral im slobodu pohybu mimo svojich domovov. Taliban uviedol, že podporuje vzdelávanie dievčat a žien, ale 18. septembra nariadil, aby sa stredné školy znovu otvorili len pre chlapcov. Niektoré stredné školy pre dievčatá sa následne znovu otvorili v niekoľkých provinciách, ale od októbra zostala veľká väčšina zatvorená. Úradujúci minister vysokého školstva 29. augusta oznámil, že dievčatá a ženy sa môžu zúčastniť vysokoškolského vzdelávania, ale nemôžu študovať s chlapcami

a mužmi. Nedostatok učiteliek, najmä vo vysokoškolskom vzdelávaní, pravdepodobne znamená, že táto politika povedie k de facto odopretiu prístupu k vzdelaniu pre mnohé dievčatá a ženy.

10. Napadnuté rozhodnutie je v niektorých častiach nezrozumiteľné a navzájom si odporujúce. Časti rozhodnutia, v ktorej žalovaný odôvodňuje poskytnutie doplnkovej ochrany žalobkyniam z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu je výslovne uvedené, že obavy z vlády Talibanu majú práve afganské ženy, ktoré čelia najväčšiemu strachu a neistote, nakoľko v minulosti k nim Taliban pristupoval ako k občanom druhej kategórie a zle s nimi zaobchádzal. V časti rozhodnutia, v ktorej žalovaný odôvodňuje neudelenie azylu, naopak uvádza, že Taliban sa nevráti k tvrdým praktikám a obmedzeniam voči ženám a strach žalobkyne I je preto neopodstatnený. Žalovaný z podkladov rozhodnutia vyvodil dva úplne odlišné závery a z rozhodnutia nie je zrejmé, aký je zistený skutkový stav a či je žalovaný toho názoru, že ženy v Afganistane sú alebo nie sú ohrozené. V jednej časti rozhodnutia sú ohrozené, a preto žalobkyniam poskytol doplnkovú ochranu, pričom v ďalších častiach uvádza, že ženám nič nehrozí a vyvracia tým objektívnosť strachu žalobkýň. Žalovaný tak spôsobil absolútnu zmätočnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia.

11. Správnu žalobu podávajú aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Na pohovore so žalovaným žalobkyňa I vypovedala, že aj keď je ona sama vierovyznaním sunitka, jej manžel a taktiež všetky ich deti sú šiitského vierovyznania, čo znamená, že žalobkyne II, III a IV patria do náboženskej menšiny. Podľa jednoznačných informácií z medzinárodných zdrojov, Islamský štát a Taliban šiitov neustále prenasleduje, ponižuje, zle s nimi zaobchádza, trestá ich a aj zabíja. Bojovníci Islamského štátu, ale aj Taliban ich majú za terč, keď sa príslušníci týchto menšín chodia modliť do mešít, chodia do škôl, obchodov, či na iné verejné miesta. Vzhľadom na rodinné väzby medzi žalobkyňou I a žalobkyňami II, III a IV a manželom žalobkyne I, resp. otcom maloletých žalobkýň ako príslušníkmi náboženskej menšiny šiitov, hrozí prenasledovanie z náboženských dôvodov aj žalobkyni I napriek tomu, že ona sama je vierovyznaním islam- sunitská vetva. Žalobkyňa I svoju obavu z prenasledovania z náboženských dôvodov na vstupnom pohovore so žalovaným nevyjadrila jednak z dôvodu úplného zamerania sa na vyjadrenie prvotného strachu, ktorý spočíval v obavách z prenasledovania svojej osoby a jej maloletých dcér ako žien a zároveň aj z dôvodu, že napriek tomu, že sa žalovaný problematike možného nebezpečenstva, ktoré príslušníkom náboženskej menšiny šiitov v Afganistane hrozí, mal zaoberať už na vstupnom pohovore, nijakým spôsobom tomu nevenoval pozornosť. Napriek tomu, že sa žalobkyniam až do ovládnutia krajiny Talibanom nič nestalo, tvrdia, že žalovaný nemôže jednoznačne vylúčiť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu nebudú žalobkyne prenasledované Talibanom vzhľadom na neochotu žalobkyne I rešpektovať nariadenia Talibanu voči ženám.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2022 uviedol, že žalobkyňa I podľa svojich vyjadrení pracovala doma ako krajčírka, kde šila oblečenie na zákazku. Bývala spolu s deťmi u svokrovcov a staral sa o nich jej manžel, ktorý asi 10-12 rokov žije na Slovensku a do Afganistanu prišiel asi 3-4 krát. Je toho názoru, že život žalobkýň sa príchodom Talibanu nezmenil do takej miery, že by došlo alebo v prípade ich návratu mohlo dôjsť k ich prenasledovaniu, tak ako to tvrdí právna zástupkyňa v súvislosti so slobodnou voľbou povolania. Žalobkyňa I nespadá pod bezpečnostný profil (bývalí prívrženci vlády, vojaci, policajti, tlmočníci a pod.). Toto tvrdenie potvrdzujú aj informácie, ktoré uvádza právna zástupkyňa v správnej žalobe, že existujú správy o tom, ako Taliban aktívne hľadá civilistov s väzbami na afganskú vládu alebo cudzie mocnosti v novo zajatých okresoch v Kandaháre a provincii Ghazní. Údajne vykonáva vraždy ako pomsty bývalých afganských bezpečnostných síl, ide od dverí k dverám v novo zajatých častiach provincie Helmand, lashkar Gah a vyhľadáva civilistov, ktorí sú v súčasnosti, alebo boli v minulosti zamestnaní zahraničnými silami v krajine. Žalobkyne s výnimkou žalobkyne IV opustili Afganistan s platnými afganskými občianskymi preukazmi, tzv. tazkirami. Tazkiri im mal vybavovať manžel v meste Khoshi, na okresnom úrade, oddelení evidencie obyvateľov v zime 2020, keď bol na návšteve v Afganistane. Je veľmi nepravdepodobné, že v situácii ako ju vykresľuje právna zástupkyňa by im Taliban dovolil, dokonca s jeho asistenciou, vycestovať z Afganistanu. Počas pohovoru žalobkyňa I uviedla: Potom prišli Talibanci, skontrolovali číslo autobusu a podľa nejakého

zoznamu kontrolovali mená osôb v autobuse. Keď nás takto skontrolovali, sami Talibanci nás odprevadili až do priestorov letiska. Žalobkyne nikdy predtým do kontaktu s Talibanom neprišli. Žalobkyňa I je v kontakte so svojou rodinou, ktorá ostala v Afganistane.

13. Žalovaný nepopiera, že žalobkyne nemôžu mať v súvislosti so situáciou v Afganistane strach, ale tento je podľa jeho názoru neopodstatnený. Má za to, že je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade návratu žalobkýň do Afganistanu mohlo dôjsť k ich prenasledovaniu z dôvodov uvádzaných v správnej žalobe. Konkrétne akty/činy prenasledovania, ktoré sú uvedené v demonštratívnom výpočte v odôvodnení 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (kvalifikačnej smernice) sú rozhodujúce pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“, to znamená sú jej rozlišovacou charakteristikou v závislosti od okolností v krajine pôvodu. Pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“ je potrebné, aby bola určitá skupina spoločnosťou, resp. určitou časťou spoločnosti nejakým konkrétnym spôsobom vnímaná. Inak nemôžeme hovoriť o existencii sociálnej skupiny, a teda ani príslušnosti k nej. Navyše podľa usmernenia UNHCR o medzinárodnej ochrane riziko prenasledovania nemôže byť jedinou spoločnou charakteristikou, hoci môže byť faktorom, ktorý skupinu zviditeľňuje alebo odlišuje. Podľa žalovaného pohlavie nestačí pre určenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ale je potrebné konštatovať doplňujúcu rozlišovaciu charakteristiku. Nepopiera, že situácia v súvislosti s rodovo podmieneným násilím v Afganistane sa môže týkať všetkých žien, bez ohľadu na ich vek, vzdelanie, spoločenské postavenie a pod., avšak ak by pohlavie predstavovalo dostatočný dôvod na určenie príslušnosti k sociálnej skupine, vytvárala by sa prezumpcia, že všetky ženy v Afganistane sú prenasledované. Má za to, že násilie v akejkoľvek forme je odsúdeniahodné a je nutné takéto násilie posúdiť individuálne. Iba závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušenie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom spadá pod ochranu vymedzenú v Ženevskom dohovore. 14. Žalovaný uvádza, že žalobkyne nepraktizovali náboženstvo a počas svojho pobytu v Afganistane neprišli do kontaktu s Talibanom a s jeho asistenciou Afganistan opustili. Právna zástupkyňa v správnej žalobe namieta, že žalobkyňa I by mala byť považovaná za utečenca „sur place“ vzhľadom na jej neochotu rešpektovať nariadenia Talibanu voči ženám. Toto tvrdenie žalobkyne I považuje žalovaný za účelové. Žalobkyňa I nikdy svoj odmietavý postoj voči Talibanu nedávala aktívne najavo. Nebola členkou žiadnej politickej strany ani hnutia, nebola trestne stíhaná, väznená a nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi, či neštátnymi orgánmi. Pred prevzatím moci v Afganistane Talibanom podľa jej vyjadrení žila viac menej bežným životom. Námietku právnej zástupkyne žalobkýň, že žalovaný z podkladov rozhodnutia vyvodil dva úplne odlišné závery a z rozhodnutia nie je zrejmé, aký je zistený skutkový stav a či je žalovaný toho názoru, že ženy v Afganistane sú alebo nie sú ohrozené považuje za neopodstatnenú. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkýň a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že v ich prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle , nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré odišli z Afganistanu, by mali akúkoľvek súvislosť s ich rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Zároveň v ich prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa , teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobkyne nemajú na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Zároveň vzhľadom na predchádzajúcu negatívnu skúsenosť žien s vládou v Afganistane je ďalší vývoj situácie v tomto smere ťažko predvídateľný. V prípade, že by dochádzalo k obmedzovaniu práv žien v súvislosti so vzdelaním, zamestnaním , vychádzaním von, toto obmedzovanie by sa vzťahovalo na všetky ženy bez ohľadu na to, či s politikou Talibanu súhlasia alebo nie. Podotýka, že rozdiel medzi „vážnym bezprávím“ a „prenasledovaním“ je, že vážne bezprávie môže existovať (a tak zaviesť štatút doplnkovej ochrany) nezávisle od akýchkoľvek dôvodov prenasledovania uvedených v článku 10 kvalifikačnej smernice. Správnu žalobu navrhuje zamietnuť. IV. Replika a duplika

15. Žalobca v replike zo dňa 02.05.2022 uviedol, že z informácií z medzinárodných zdrojov založených v administratívnom spise a taktiež aj zo žaloby jednoznačne vyplýva odôvodnenosť strachu žalobkýň z prenasledovania, ktoré má príčinnú súvislosť s dôvodmi uvedenými v Ženevskom dohovore

a v , konkrétne ide o dôvod prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine zadefinovanej v žalobe a z náboženských dôvodov. Žalobkyňou zadefinovaná sociálna skupina t.j. tzv. posttalibanské ženy, sú vnímané Talibanom ako odlišné od ostatných žien práve svojou emancipáciou, vzdelanosťou, neochotou podrobiť sa pravidlám nastoleným Talibanom, ktoré potierajú akýkoľvek prejav slobodnej vôle či myslenia žien. Rovnako je potrebné vziať na zreteľ aj informácie o často sa opakujúcich útokoch, predovšetkým na šiitské školy, pri ktorých zomiera veľa šiitských detí a študentov a ktoré dokazujú prenasledovanie náboženskej menšiny šiitov bez ohľadu na skutočnosť, že ide len o deti. Žalovaný opakovane opomína fakt, že žalobkyňa I nemala negatívny postoj k politike bývalej vlády, preto ani nevidí dôvod, prečo by mala byť počas svojho života v Afganistane stíhaná, väznená alebo mala mať problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi. Skutočnosť, že žalobkyňa I ako matka troch maloletých dcér, navyše bez prítomnosti manžela v krajine pôvodu, nedávala aktívne najavo svoj odmietavý postoj k Talibanu, nemení nič na veci, že ju možno považovať za utečenkyňu sur place. Má za to, že samotným pokusom o evakuáciu z Afganistanu, navyše sama s troma deťmi a za podmienok, aké v tom čase vládli nielen na letisku v Kábule, dala svoj negatívny postoj k politike a postupom, či nariadeniam Talibanu dostatočne verejne najavo.

16. Žalovaný v duplike zo dňa 11.05.2022 uviedol, že tvrdenie právnej zástupkyne ohľadom príslušnosti žalobkýň k sociálnej skupine vyznieva zmätočne. Právna zástupkyňa na jednej strane tvrdí, že samotné ženské pohlavie nie je okolnosťou na určenie príslušnosti k sociálnej skupine a na druhej strane uvádza, že aj rodová segregácia žien napĺňa znaky prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine definovanej pohlavím. Zotrváva na svojom tvrdení, že žalobkyne nie je možné zaradiť pod pojem sociálna skupina, a preto z tohto dôvodu nemôžu byť prenasledované. Má za to, že konanie o azyle nezačína ex offo a správny orgán vychádza len zo skutočností, ktoré žiadateľ o udelenie azylu uviedol. Týmto podľa jeho názoru nie je dotknutá povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V prípade, ak by dochádzalo k obmedzovaniu práv žien v súvislosti so vzdelaním, zamestnaním, vychádzaním von, toto obmedzovanie by sa vzťahovalo na všetky ženy bez ohľadu na to, či s politikou Talibanu súhlasia alebo nie.

V.

Relevantné právne predpisy

17. Podľa (ďalej len „“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

18. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

19. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa .

20. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

21. Podľa , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

22. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

23. Podľa , správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

24. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a

deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

25. Podľa , prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

26. Podľa a , ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

27. Podľa , ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa alebo nespĺňa podmienky podľa .

28. Podľa , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa .

30. Podľa , a , ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

31. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

32. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a - .

33. Podľa , pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

34. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa , , v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa , podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania.

35. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-255-26/2021-Ž zo dňa 28.01.2022, ktoré žalobkyne napadli správnou žalobou v časti rozhodnutia o neudelení azylu podľa .

36. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v . Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2009).

37. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2009). Zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej

ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia , potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia , potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,, v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,, benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.05.2015).

38. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého: „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.

39. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 súd skonštatoval: „aj v prípade, že by sťažovateľ odlišné politické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval. Na druhej strane, ani v zmysle ust. pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.“

40. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 bol vyslovený tento právny záver: „Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie štatútu utečenca zohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s prisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu je preto nedostatočná pre udelenie azylu. V danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by sťažovateľ v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu v súvislosti s vnímaným (prisudzovaným) politickým názorom, nakoľko počas pobytu v Afganistane ho nekonfrontoval nijaký subjekt, či už fyzická osoba alebo predstavitelia Talibanu a nečelil v krajine nijakým reálnym problémom (...). Neexistuje indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že mu bolo spoločnosťou, respektíve časťou spoločnosti prisudzované nejaké politické presvedčenie, či názor.“

41. Správny súd z dotazníka žalobkyne I ako žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 21.9.2021 zistil, že žalobkyňa I žiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život. Uviedla, že v Afganistane sa bezpečnostná situácia razom veľmi zhoršila. Krajiny sa zmocnilo hnutie Taliban. Potom sa začala veľmi báť o svoju bezpečnosť, pretože pod vládou Talibanu ženy nemôžu vychádzať samé von. Nevedela vôbec čo s ňou a jej deťmi bude. Nevedela, či manžel bude môcť chodievať navštevovať ju a jej deti do Afganistanu. Má 3 deti, bez manželovej pomoci by sa nedokázala sama o ne postarať aj preto, lebo sa nemohla tak voľne po vonku pohybovať ako predtým, ako sa Taliban zmocnil

Afganistanu. Chcela by s deťmi žiť v bezpečí, preto odišla z Afganistanu a požiadala o azyl. Chcela by byť zlúčená s manželom ktorý na území Slovenskej republiky žije.

42. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pozícia žalobkyne I v azylovom konaní môže spočívať vo viacerých dôvodoch obavy z prenasledovania v krajine jej pôvodu - žalobkyňa I ako afganská žena a matka bez manžela v Afganistane má obavy, že nebude môcť zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti bez manžela v Afganistane, ďalší dôvod sa týka náboženského vyznania žalobkýň II, III a IV a manžela žalobkyne I, ku ktorému sa síce žalobkyňa I osobitne z vlastnej iniciatívy nevyjadrovala v administratívnom konaní, avšak samotný žalovaný skúmal pomery v Afganistane aj s ohľadom na existenciu obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov v správe o krajine pôvodu, ktorá je založená v administratívnom spise.

43. Správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nie je správnemu súdu zrozumiteľné a jasné, ktoré zákonné kritérium podľa žalovaný vzal ako základ preskúmania v azylovom konaní. Správny súd preto vytýka žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha o tom, ktorý zákonný dôvod pre udelenie azylu žalovaný skúmal a s akým výsledkom. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí je v tomto smere všeobecná, abstraktná. Do úvahy prichádzajú v prípade žalobkýň viaceré dôvody na udelenie azylu - opodstatnené obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Nie je úlohou žalobkýň a ani správneho súdu hádať, ktorý z vyššie uvedených zákonných predpokladov pre udelenie azylu žalovaný skúmal a s akým výsledkom. Je povinnosťou žalovaného sa s touto elementárnou otázkou v napadnutom rozhodnutí jasne a dostatočne určito vysporiadať.

44. Ako nesprávny a nepreskúmateľný vyhodnotil správny súd záver žalovaného o tom, že obavy z prenasledovania žalobkýň by mali akúkoľvek súvislosť s ich rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Z napadnutého rozhodnutia, ako už bolo vyššie uvedené, nie je totiž jednoznačne zrejmé vo vzťahu ku ktorému zo skôr spomenutých kvalifikačných kritérií žalovaný obavu žalobkýň z prenasledovania vôbec posudzoval a následne ako toto konkrétne kvalifikačné kritérium vyhodnotil.

45. Správny súd podotýka, že určitá sociálna skupina v zmysle je skupinou osôb, ktorá sa vyznačuje spoločnou charakteristikou, objektívne danou alebo ktorú spoločnosť aspoň takto vníma. Táto charakteristika má spravidla povahu vrodenej, nezmeniteľnej podoby alebo je inak zásadná pre ľudskú identitu, svedomie alebo výkon ľudských práv dotknutých osôb. Spravidla preto pôjde o skupinu osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Sž-o-KS 60/2006). Správny súd vytýka napadnutému rozhodnutiu, že sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, ako sa žije ženám - matkám bez manžela v Afganistane po nástupe Talibanu k moci, či sú terčom prenasledovania, či sú im prisudzované politické názory „západného sveta“ pre spôsob ich života a či tieto ženy a ich deti nie sú ohrozené práve z dôvodu prisudzovania politických názorov pôvodcom prenasledovania alebo z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine, pokiaľ je možno takúto sociálnu skupinu žien, ktoré sú matkami bez manžela v Afganistane, zadefinovať.

46. Po preskúmaní administratívneho spisu vrátane napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

47. Je všeobecne známou skutočnosťou, že hnutie Taliban prevzalo moc v Afganistane v auguste 2021. Žalovaný ako podklad pre napadnuté rozhodnutie vzal podľa napadnutého rozhodnutia informácie o krajine pôvodu zo septembra a októbra 2021, teda informácie, ktoré sú datované relatívne krátko po tom, ako sa hnutie Taliban dostalo k moci, pričom je rovnako všeobecne známe, že v krajine je zavedená cenzúra. Správny súd je toho názoru, že informácie, z ktorých žalovaný vychádzal, nemohli v plnom rozsahu reflektovať politické zmeny v krajine pôvodu žalobkýň z dôvodu krátkosti času, od kedy tieto politické zmeny nastali.

48. Správny súd podotýka, že od prevzatia moci Talibanom v Afganistane uplynul rok a je úlohou žalovaného preskúmať, aké sú pomery v krajine pôvodu žalobkýň. Správny súd osobitne zdôrazňuje význam zistenia skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku v prípadoch, kedy vývoj situácie v krajine je veľmi ťažké predvídať a monitorovať verejným dohľadom, pričom za takéto prípady považuje správny súd aj Afganistan po nástupe Talibanu k moci.

49. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobkýň, informácie o stave dodržiavania ľudských práv a práv a postavenia žien so zameraním na zaobchádzanie žien, ktoré sa odmietajú podriadiť novým vládnym nariadeniam Talibanu obmedzujúcim práv žien, vrátane postavenie žien-matiek bez manžela v Afganistane, ako aj so zameraním sa na zistenie situácie ohľadom prenasledovania osôb z náboženských dôvodov. Následne bude úlohou žalovaného opätovne vyhodnotiť žiadosť žalobkýň o udelenie azylu s tým, že nové rozhodnutie vo veci náležite odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti, a to predovšetkým s uvedením, aké zákonné kritérium pre udelenie azylu žalovaný skúmal a s akým výsledkom.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zistil dôvodnosť správnej žaloby, preto napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalobkyniam, ktoré boli v konaní úspešné v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).