Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/115/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci odsúdeného P. F., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 07.03.2016 sp. zn. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.08.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona premenil trest povinnej práce vo výmere 80 hodín, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. - 42 zo dňa 30.08.2011, na trest odňatia slobody v trvaní 40 dní. Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený a navrhol ho zrušiť s tým, že od roku 2013 žije spolu s družkou v Českej republike, spolu vychovávajú maloleté dieťa, ktoré sa narodilo 20.11.2014, žije riadnym usporiadaným rodinným životom. V súčasnej dobe je riadne zamestnaný. Namietal, že sám nerozumie súdnym záležitostiam, nemá dokončené základné vzdelanie, počas doby troch rokov ho nikto neinformoval kde a kedy má odpracovať 80 hodín aj keď zmenu bydliska nahlasoval tak rodine ako aj na pošte. Pokiaľ by musel vykonať premenený trest v trvaní 40 dní, išlo by pre jeho rodinu o likvidujúcu záležitosť vzhľadom k tomu, že by prišiel o zamestnanie, nebol by schopný platiť nájomné a prišiel by aj o bývanie. Okresný prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal sťažnosti. Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že P. F. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 30.08.2011, sp. zn. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Podľa § 55 odsek 1, odsek 3/ Trestného zákona mu bolo uložené trest povinnej práce vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase. Vyššie uvedený trestný rozkaz bol P. F. doručený na adresu jeho trvalého bydliska v F. dňa 30.09.2011 a právoplatnosť nadobudol dňa 14.09.2011. V zmysle vyššie citovaného trestného rozkazu bolo povinnosťou odsúdeného vykonať trest povinnej práce do 1 roka od jeho nariadenia. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa zistil, že odsúdený dňa 30.09.2011 na adrese trvalého bydliska prevzal predvolanie na probáciu určenú na deň 07.11.2011, s tým, že predmetom probácie bude dojednanie podmienok výkonu trestu povinnej práce,

na toto predvolanie sa nedostavil. Rovnako sa nedostavil na probáciu určenú na deň 30.11.2011, hoci predvolanie prevzal na adrese trvalého bydliska dňa 11.11.2011. Z dohody o zabezpečení povinnej práce uzatvorenej na základe § 4 odsek 2 zák. č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uzavretej medzi Okresným súdom Skalica a Mestom Holíč dňa 26.04.2012 vyplýva, že Mesto Holíč ako poskytovateľ práce dohodol, za účelom vykonania trestu povinnej práce, poskytnúť odsúdenému všeobecne prospešné práce pre Mesto Holíč s miestom výkonu povinnej práce v Meste Holíč. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v čase, keď bol odsúdený bezvýsledne predvolávaný na probáciu za účelom dojednania podmienok trestu povinnej práce, tento sa zdržiaval v mieste trvalého bydliska. Nemožno preto prihliadnuť na obranu odsúdeného, že od roku 2013 sa zdržiava aj s družkou v zahraničí, nakoľko v tom čase mal už mať trest povinnej práce vykonaný. Súd I. stupňa preto správne rozhodol o premene trestu povinnej práce napadnutým uznesením, s odôvodnením, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na toto poukazuje. Okresný súd nepochybil, keď za splnenia podmienok v zmysle 293 odsek 4 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného nakoľko preukázateľne tomuto nebolo možné doručiť predvolane na verejné zasadnutie a z tohto dôvodu mu bol ustanovený obhajca, ktorý sa verejného zasadnutia zúčastnil. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.