Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a prísediacich - S. H. O. E. X., v trestnej veci obžalovaného X.. A. Š., R.. XX.XX.XXXX C. T., trestne stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 2. augusta 2016 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: X.. A. Š. X. C. E. Ň., R.. XX.XX.XXXX C. T.Í., T. D. R. K. R. C.H., B.. J.. R. XXX/X, F. D., T.. Č.. C. C. C. Ú.C. O. Ú. X., preto

j e v i n n ý, ž e

v období odo dňa 02.03.2016 do 11.03.2016, v R. K. R. C., opakovane asi približne desaťkrát v nočných hodinách telefonoval zo svojho mobilného telefónu s číslom XXXX/XXXXXX, manželom poškodeným K.. K. J., R.. XX.XX.XXXX, O. D.. E. J.J., R.. XX.XX.XXXX, na ich telefón s číslom XXX/XXXXXXX, kedy od poškodeného K.. K. J. požadoval sumu vo výške 1 700,- Eur, a to do jedného týždňa, pričom mu uviedol, že ak tieto peniaze nedá, tak ho zabije, vyhodí mu vozidlo do vzduchu, jeho manželku dá znásilniť zozadu a pošle na neho vymáhačov zo I. T., čo vyvrcholilo dňa 10.03.2016, kedy poškodenému K.. K. J. v čase o 19:30 h obžalovaný opäť telefonoval a uviedol mu, že sa mu kráti čas, a že ak mu tie peniaze nedá, tak jeho a aj jeho manželku zabije, skončí to s nimi, odjebe ich, pretože všetci čo sú mu dlžní, tak tých odrovná, vzápätí po ukončení tohto telefonického hovoru obžalovaný prišiel k vonkajším vstupným dverám bytového domu na B.. A.. Š.T. XXX/X, C. R. K. R. C., a zazvonil na zvonček prislúchajúci k bytu poškodených K.. K. J. O. D.. E. J.J., avšak poškodený K.. K. J. mu neotvoril, avšak následne sa presne nezisteným spôsobom obžalovaný dostal do vnútorných spoločných priestorov bytového domu a asi 5 minút zvonil na zvonček už pri vstupných dverách do bytu a teda dožadoval sa vstupu, načo mu, ale poškodený K.. K. J. zo strachu neotvoril, nakoniec ešte obvinený dňa 11.03.2016 v čase o 04:09 h telefonoval tým istým spôsobom poškodenému K.. K. J. a opäť mu uviedol, že ak mu tie peniaze nedá, tak ho zabije,

t e d a

- iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 5 /päť/ rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá z á k a z požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v použitím § 51 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá z á k a z

- kupovania alkoholických nápojov,

- návštev pohostinských a reštauračných zariadení,

- návštev kultúrnych a športových podujatí spojených s predajom alkoholu.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á zákaz priblížiť sa k poškodeným K.. K. J., R.. XX.XX.XXXX C. R. K. R. C., O. D.. E. J., R.. XX.XX.XXXX C. Q. K., V. T. D. R. K. R. C.H., A.. Š. XXX/X, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených (a to aj v prípade jeho zmeny) ako aj zákaz akéhokoľvek kontaktovania sa s poškodenými (najmä osobne, telefonicky).

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe sa preukázateľne zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á povinnosť

- oznámiť do troch pracovných dní súdu každú zmenu trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo pobytu bez prihlásenia a adresu na doručovanie písomností,

- podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušného policajného orgánu skúške na alkohol alebo návykové látky za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom - 33 zo dňa 16.06.2016 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Na podklade podanej obžaloby nariadil súd hlavné pojednávanie na deň 02.08.2016, na ktoré predvolal obžalovaného a o termín hlavného pojednávania upovedomil prokurátora a obhajcu obžalovaného.

Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že k dohode o vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom nedošlo.

Po prečítaní obžaloby prokurátorom, po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a poučení podľa § 257 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil svoju vinu. Následne predseda senátu prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu s obžalobou vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom ČVS: ORP - 136/VYS - NM - 2016,

súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného (pravdivosti jeho vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä priznanie obžalovaného, výpoveď poškodených svedkov K.. K. J., D.. E. J., záznam o dychovej skúške, kópie komunikácie obžalovaného k svedkom poškodeným, psychiatrický posudok k duševnému stavu obžalovaného a listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec) uznal obžalovaného za vinného zo žalovaného skutku, ktorý je potrebné po právnej stránke kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Ďalšie dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní potom zameralo na vykonanie dôkazov súvisiacich s výrokom o treste a ochranného opatrenia. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z č. l. 71 - 102 znalkyne K.. O. Ž. vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel schizoafektívnou poruchou. Ochorenie je od roku 2002 v štádiu plnej remisie (bezpríznakové obdobie) a obžalovaný je bez farmakoterapie. Uvedené ochorenie nemalo vplyv na posudzované konanie. Obžalovaný trpí syndróm závislosti od alkoholu, pričom pitie sa podieľalo na jeho súčasnom existenčnom debakli i na posudzovanom konaní. Prvý kontakt s alkoholom mal od 12 rokov. Neskoršie obdobie je sprevádzané popíjaním alkoholu. Od roku 2002 je evidentná zmena životného štýlu a stereotypy, pracuje len príležitostne, sezónne, často na stavbách (proalkoholové prostredie. V roku 2004 mal odobratý invalidný dôchodok po tom, čo sa nedostavil na posudkovú komisiu, zhoršovala sa jeho finančná situácia. Psychofarmaká vysadil, pretože nemohol na ne piť alkohol. V súčasnosti je prítomný pokles tolerancie alkoholu, dlhodobo perzistuje chuť na alkohol. Chronické pitie progredovalo do Syndrómu závislosti a poškodilo jeho osobnosť - orientuje sa na etyl subkultúru, je dobre etablovaný v prostrední pohostinstva, kde trávu čas hraním kariet a popíjaním alkoholu, emočné prežívanie je oploštené, záujmy sú zredukované, popíjanie je súčasťou jeho životného štýlu. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u obžalovaného v čase posudzovaného konania znížené forenzne nepodstatne. Vzhľadom na rozvinutú závislosť od alkoholu je pobyt obžalovaného potencionálne nebezpečný pre spoločnosť, t. j. hrozí, že by mohol pod vplyvom alkoholu svoje konanie zopakovať. Nakoľko sa obžalovaný v minulosti odvykacej liečbe nepodrobil a jeho pitie vykazuje pokles tolerancie (t. j. neopíja sa nadmerne, popíja sporadicky malé množstvá), odporúča ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný. Z výpisu z registra priestupkov vyplynulo, že pred spáchaním skutku bol obžalovaný 6 krát riešený pre dopravné priestupky. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaných pritom spočíva v tom, že obžalovaní porušili záujem spoločnosti na ochrane práva slobodného rozhodovania jednotlivca. * * * * * * Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného existenciu dvoch poľahčujúcich okolností. Priznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa ku skutku priznal a oľutoval ho, pričom sa v rámci záverečnej reči ospravedlnil za svoje konanie poškodeným, a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko vyhlásenie obžalovaného o vine napomohlo súdu v rozhodovaní, skrátilo hlavné pojednávanie, ktoré v opačnom prípade by bolo časovo náročné na vykonanie dôkazov. Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona - vedenie riadneho života, vzhľadom na početné záznamy v registri priestupkov. I keď ide o dopravné priestupky, podstatnou skutočnosťou je, že obžalovaný je závislý od alkoholu, je dobre etablovaný v komunite pravidelných konzumentov alkoholu, je zistená závislosť od alkoholu, pred skutkom požíval alkohol a pod vplyvom alkoholu v nedostatku peňazí sa rozhodol získať finančné prostriedky trestnou činnosťou, namiesto toho, aby sa snažil získať peniaze vlastnou prácou, čo je v rozpore so zákonnou požiadavkou viesť riadny život. U obžalovaného nezistil súd žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2:0, ukladal obžalovanému trest odňatia slobody, mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby (4 roky) a to vo výmere 3 roky, teda vo výmere v akej bol dohodnutý pôvodný trest odňatia slobody v konaní o dohode o vine a treste s prokurátorom. Súd sa nestotožnil s dohodnutým nepodmienečným spôsobom výkonu trestu. Súd je toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného je nepodmienečný trest neprimerane prísny,

ide o prvopáchateľa trestnej činnosti a pre nápravu obžalovaného je postačujúce výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného dohľadu a primeraných povinností a obmedzení, keďže obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Súd odložil výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Obžalovaný spáchal žalovanú trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu a ako nezamestnaný, preto súd uložil obžalovanému súbor primeraných povinností a obmedzení zameraných na posilnenie výchovného a nápravného účinku uloženého trestu na osobu obžalovaného a jeho ďalší život. Uložené obmedzenia a povinnosti majú vytvoriť obžalovanému podmienky na riadne začlenenie obžalovaného do občianskeho života. V súlade so závermi znaleckého psychiatrického posudku ukladal súd obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Súd je presvedčený, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom je trestom primeraným, vzhľadom na osobu obžalovaného, osobné pomery a okolnosti trestného činu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil, čím sa naplní účel trestu tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že obžalovaného bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípadne porušenia uložených zákazov, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil pred vzatím do väzby, vzhľadom na okolnosti prípadu, na jeho osobný prístup k právnemu systému za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.