Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa B. D. Ú. Š. Ť. B. N. V., H.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka: G. D.Š., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpená: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 a otec: F. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, XXX XX Č., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Schvaľuje sa rodičovská dohoda nasledovného znenia:

Súd maloletého B. D., H.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený ho zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom matka maloletého sa zaväzuje platiť výživné na maloletého B. D., H.. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca maloletého s účinnosťou od 15.08.2016.

Styk matky s maloletým B. D. sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súde dňa 21.01.2016 sa navrhovateľ domáhal úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Na pojednávaní nariadenom v tejto veci rodičia maloletej navrhli schváliť rodičovskú dohodu v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní

o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62

- ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletého syna a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmových a výdavkových pomerov účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

- otec spolu s maloletým žije toho času v spoločnej domácnosti, pričom zabezpečuje jeho starostlivosť a potreby maloletého. Mesačný príjem otca je vo výške 407,10 eur v podobe invalidného dôchodku. Matka platí mesačné výživné na maloletého vo výške 150,- eur. Pravidelné mesačné výdavky na domácnosť otca vrátane výdavkov na syna U. a B. sú vo výške 884,22 eur (č.l.47).

- Matka je v súčasnosti zamestnaná s čistým príjmom približne 1.034,- eur (viď lustrácie v Sociálnej poisťovni a potvrdenie (č.l. 17, 26 a 80). Platí mesačne výživné na synov U. a Adama vo výške spolu 310,- eur. Matka má len bežné výdavky, záväzky vo vyššej miere nemá.

S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nakoľko v doterajšej starostlivosti otca neboli zistené žiadne nedostatky a matka s týmto súhlasila a výživné je primerané pomerom účastníkov a potrebám maloletého, preto súd navrhnutú dohodu schválil.

Súd v rámci výsluchu účastníkov zistil, že syn s matkou nekomunikuje ani sa s ňou nestretáva. Súd vzhľadom na zistený stav viedol účastníkov k zmieru a k zlepšeniu vzťahu syna a matky, ako aj manželov. Súd vo vzťahu matky a syna konštatuje, že je potrebné, aby sa stretávali(trávili vzájomne čas) a komunikovali ako dieťa a rodič a nech už sa stalo čokoľvek v rámci rodinných vzťahov treba pracovať na ich obnove a zlepšení ako aj vzájomnej komunikácii. Súd zastáva ten názor, že aj spoločne strávená dovolenka môže niečo zmeniť, zlepšiť, obnoviť. Súd je tiež toho názoru, že v každej rodine (vzťahu manžel - manželka - deti) z času na čas prichádza krízové obdobie, kedy eskalujú nahromadené problémy, ktoré však treba pokiaľ sa len trocha dá prekonať. Súd tiež je toho názoru, že možno niektoré veci sa nedajú celkom zabudnúť, avšak vždy ich možno odpustiť.

Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozsudku (ktorým bola schválená dohoda rodičov) odvolanie nie je prípustné (§ 122 .

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.