Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18C-44-2022.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Subarea
18C/44/2022
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v spore žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom A. Z. XXX, XXX XX K., zast.: AK Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: T. M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.. M.. I. XXXX/XX, XXX XX J., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 14.07.2022 doručil právny zástupca žalobcu Okresnému súdu Zvolen návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V podaní žalobca okrem žalovaného označil intervenienta spoločnosť AMS Design Studio, s.r.o., IČO: 36 794 651, so sídlom M. M. Hodžu 6979/20, Zvolen (ďalej aj spoločnosť AMS). Žalobca v podaní uviedol, že je objednávateľom zo zmluvy o dielo zo dňa 09.06.2017 (ďalej zmluva) a spoločnosť AMS je zmluvným dodávateľom stavebných prác žalobcovi a to výstavba a dodanie rekreačnej chatky na pozemkoch žalobcu v cene 577.265,- Eur s termínom splnenia do 31.05.2019. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou AMS má povahu spotrebiteľského vzťahu podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb občianskeho zákonníka (ďalej OZ) so zodpovednostnými následkami podľa § 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka (ďalej Obch. z.) podporené ustanovením § 420 OZ. Žalovaný je ovládajúcou osobou a štatutárnym orgánom s prechodom zodpovednosti za záväzky spoločnosti AMS. Spoločnosť AMS spomínanú chatu rozostavala, v priebehu roka 2021 začala vykonávať stavebné práce sporadicky a následne stiahla zo stavby svoje stavebné kapacity strojov a pracovníkov. Stavba do dnešného dňa nie je postavená. Žalovaný od roku 2022 na stavbe nebol a so žalobcom prestal komunikovať, s výnimkou výzvy, ktorou ho právny zástupca žalobcu vyzval, aby sa vyjadril ku plneniu zmluvných záväzkov, načo spoločnosť AMS reagovala formálne, že všetko potrebné predloží, čo sa v ním vyjadrených lehotách nestalo. Žalobca uvádza, že má voči žalovanému nezúčtované zálohy v rozsahu 460.000,- Eur, ktoré žalovanému poukázal na základe zmluvy a pohľadávku vo výške cca 100.000,- Eur za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že žalovaný nedostaval nehnuteľnosť do roku 2019, čím žalobcovi vznikla škoda pre rozdiel ceny materiálov a prác v roku 2019 a súčasnosti. Tým žalobcovi vznikol aj nárok za omeškanie v sume cca 328.000,- Eur, čo predstavuje 0,05 % za každý deň omeškania od pôvodného ukončenia stavby, čo vyplýva zo zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené pohľadávky žalobca žiadal súd, aby zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam žalovaného nachádzajúcich sa v obci Zvolen, k. ú. Zvolen zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX ako:
- byt č. XX na X. poschodí, vchod XX pod súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX bytového domu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve ako aj spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXXX na zastavanom a priľahlom pozemku, na ktorom je priľahlý dom pod súp č. XXXX na parc. reg. „C“ č. XXX/ XX o výmere 1.457 m2 ako zastavaná plocha nádvorie a priľahlých pozemkoch pod parc. č. reg. „C“ č.
XXX/XX o výmere 119 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 1.971 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie,
- nebytový priestor č. XX na prízemí vchodu XX ako garáž pod súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na parc. č. XXX/XX bytového domu so spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve ako aj spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/ XXXXXX na zastavanom priľahlom pozemku, na ktorom je bytový dom pod súp. č. XXXX na parc. „C“ č. XXX/XX o výmere 1.457 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a priľahlých pozemkoch pod parc. „C“ č. XXX/XX o výmere 119 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a parc. reg. „C“ č. XXX/XX o výmere 197 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca tiež žiadal súd, aby mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
2. Žalobca v návrhu tiež uvádza, že žalovaný je konečným užívateľom výhod s postavením a zodpovednosťou ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby podľa § 66 aa) Obch. z. a štatutárnym orgánom spoločnosti AMS s osobitnou zodpovednosťou podľa § 135 a) ods. 5 Obch. z. a § 11a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZKR). Ďalej žalobca uvádza, že spoločnosť AMS je podľa účtovnej závierky za rok 2021 zverejnenej v registri účtovných závierok v kríze podľa § 67 a) Obch. z. z dôvodu, že jej pre nepriaznivý pomer vlastného imania vo výške 3.186 Eur ku pomeru záväzkov vo výške 401.923 Eur hrozí úpadok, pretože pomer je nižší ako 8 ku 100. Spoločnosť AMS je podľa § 3 ods. 1 ZKR v úpadku, z dôvodu, že jej účtovná závierka ku dňu 31.12.2021 spôsobuje, že podľa § 3 ods. 3 ZKR má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov 401.923,- Eur presahuje hodnotu majetku (397.000,- Eur). Žalobca spochybnil výkazníctvo spoločnosti AMS, či je dôverihodné, keď v roku 2019 vo výkaze ziskov a strát vykazovala tržby za predaj svojich služieb a tovarov vo výške 16.272,- Eur, hoci len žalobca poukázal spoločnosti AMS sumu 25.000,- Eur. Rovnako v roku 2020 dosiahnuté tržby údajne len vo výške 28.848,- Eur, hoci samotný žalobca mu poukázal z úhrady faktúr spolu vo výške až 180.000,- Eur a tiež v roku 2021 mali byť jeho tržby len 9.760,- Eur, hoci žalobca jej na základe faktúry uhradil až 45.000,- Eur. Podľa výkazníctva v roku 2021 dosiahla predajom vlastného majetku tržby 101.000,- Eur a predajom zásob ďalších 41.907,- Eur čo preukazuje, skutočnosť že predáva výrobné prostriedky zásoby a zbavuje sa všetkého majetku. Z uvedeného vyplýva, že utlmila činnosť, nemá iné zákazky a rozpredáva vlastný majetok, čo zodpovedá stavu, z ktorého sa:
- nedá pri bežnom plynutí veci z účtovných podkladov a správania predpokladať, že by spoločnosť bola schopná a pre nekomunikáciu a odsunutie kapacít aj ochotná v plnení pokračovať a dodať dielo žalobcovi,
- z dôvodu masívneho omeškania s plnením, že by bol spôsobilý znášať zodpovednostné následky z nedodania,
- z výkazníctva za posledné roky plynie, že je v kríze a úpadku a pravdepodobne smeruje ku zániku a preto je na mieste nachádzať priestor pre spravodlivé zabezpečenie subsidiárnych zodpovednostných následkov, ktoré nastupujú s ustanovením § 11a) ZKR, § 135a) ods. 5 a § 66aa) Obch. z. voči žalovanému, ktorý ako osoba nesie spoluzodpovednosť za vzniknutý stav. Spoločnosť AMS konajúca prostredníctvom žalovaného je podľa verejne dostupných databáz dlžníkov finančnej správy, v nie zanedbateľnej výške. Žalobca má obavu, že akonáhle sa žalovaný dozvie, že nároky žalobcu budú uplatnené voči žalovanému z dôvodu zodpovednosti na súde, budú sa snahy žalovaného o predaj alebo založenie, prípadne iné znehodnotenie majetku zintenzívňovať a aj obchodný podiel žalovaného v spoločnosti AMS zodpovedajúci nároku likvidačného zostatku sa bude znehodnocovať. Spoločnosť AMS taktiež svojím hospodárením v roku 2021 preukázala, že i napriek tomu, že neplní záväzky voči žalobcovi, plnila iným dodávateľom ich nároky vo výške 137.000,- Eur, čím priamo poškodila žalobcu v jeho hmotnoprávnom postavení uspokojiteľnosti nároku vzhľadom na § 57 ZKR. Žalobca predostrel súdu aj ďalšie ustanovenia, ktorými chcel svoje tvrdenie, že je zabezpečovacie opatrenie potrebné a to § 1 a § 6a zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca oznámil, že zabezpečovacie opatrenie sa podáva pred začatím konania a následne bude nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 343 ods. 3 C.s.p. Veriteľ na základe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca na záver uvádza, že navrhovanou úpravou nezasiahne neprimerane do výkonu práv žalovaného, ktorému naďalej budú zodpovedať všetky prejavy výkonu vlastníckeho práva už aj tak
obmedzeného, keď na predmet zálohu je toho času zriadené záložné právo banky a tým sa žalobca domáha zápisu záložného práva v 2. poradí.
3. Žalobca pripojil nasledovné listinné dôkazy: účtovné závierky spol. AMS za rok 2021, 2020, 2019, „Výzva objednávateľa zhotoviteľovi na pokračovanie napĺňania záväzkov zo zmluvy o dielo z 09.06.2017 pred uplatnením nárokov objednávateľa plynúcich zo zmluvy o dielo a právnych predpisov“ zo dňa 06.05.2022, následné vyjadrenie žalovaného na výzvu. Ďalej žalobca predložil odoslané platby na účet žalovaného - záloha za stavbu chaty v sume 460.000,- Eur a odoslané platby v sume 21.500,- Eur - pôžička. Žalobca v prílohe ďalej predložil výdaje za chatu dohromady a zálohové faktúry o úhradách vo výške 460.000,- Eur. Register spoločnosti AMS, kde je konateľom žalovaný, zmluvu o dielo zo dňa 09.06.2017 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou AMS, výpis z finstat.sk, kde spoločnosť AMS má dlh 1.416,81 Eur voči finančnej správe - daňový nedoplatok - detekcia od 20.06.2022, ďalej čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. J., obec J., okres J., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. J., obec J., okres J. - na uvedených nehnuteľnostiach je zaznamenané záložné právo zo záložnej zmluvy v prospech Tatrabanky, a.s.
4. V zmysle § 81 C.s.p., intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.
4.1. Podľa § 82 ods. 1, 3, 4 C.s.p., intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.
4.2. Podľa § 86 ods. 1, 2, 3 C.s.p., strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania. Prílohou oznámenia o spore je žaloba a jej zmeny. V oznámení sa uvedie, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak bude v spore neúspešná.
5. Žalobca v návrhu označil okrem žalovaného aj spoločnosť AMS ako intervenienta. Intervenient sa podľa § 81 C.s.p. môže zúčastniť na konaní v tomto prípade popri žalovanom, ak má právny záujem na výsledku konania, avšak intervenient vstupuje do konania podľa § 82 ods. 1 C.s.p. buď z vlastného podnetu, alebo na základe podania, ktorému predchádzajú úkony ustanovené v § 86 C.s.p. Keďže žalobca v podanom návrhu nepreukázal podmienky vstupu intervenienta do konania, súd v tomto konaní nemohol konať s označeným intervenientom.
6.1. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6.2. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6.3. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6.4. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
6.5. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
7. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak možno vyvodiť zo skutočností tvrdených žalobcom, ktoré boli osvedčené aspoň do takej miery, že možno odôvodnene nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keďže pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia, a to predovšetkým, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa tiež vyžaduje, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
8. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov a zároveň po vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu žalobca uvádza, že medzi ním a spol. AMS je záväzkovo-právny vzťah, ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu podľa § 52 a nasl. OZ. Následne poukazuje na zodpovednostné nároky voči spol. AMS podľa § 373 OBZ, podporne § 420 OZ. Súd preto najskôr ustálil právny vzťah uplatňovaný v tomto návrhu. Je zrejmé, že žalobca je v postavení spotrebiteľa voči spoločnosti AMS, v takom prípade v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa sa prednostne použijú predpisy civilného práva ( § 52 ods. 2 OZ ). Avšak podľa návrhu si žalobca uplatňuje svoje nároky voči žalovanému - fyzickej osobe zo zodpovednosti za konanie žalovaného ako osoby oprávnenej konať za spoločnosť AMS ev. osoby ovládajúcej, ktorá zodpovednosť vyplýva z ust. Obchodného zákonníka, Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Ak sa tento nárok žalobcu voči žalovanému odvíja od spotrebiteľského vzťahu, uplatnia sa naň rovnako prednostne predpisy civilného práva, avšak tieto nároky voči žalovanému nemajú povahu spotrebiteľského vzťahu.
9. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je jednou z nevyhnutných náležitostí návrhu opísať zabezpečovanú pohľadávku tak, aby súd mohol prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca uvádza, že má na základe Zmluvy o dielo rozostavaný objekt, ktorý mal byť dokončený v roku 2019, ale do dnešného dňa dostavaný nie je a tým mu vznikla škoda vo výške rozdielu ceny za práce a materiál v sume cca 100.000,- Eur, s poukazom na rozdiely cien od roku 2019, toto svoje tvrdenie však nijako bližšie nerozviedol ani neosvedčil, t.j. o aké práce a aký materiál sa malo jednať, takto označená pohľadávka tak predstavuje len hrubý odhad prípadnej škody, ktorú žalobca predpokladá. Žalobca ako pohľadávku označil nezúčtované zálohy vo výške 460.000,- Eur, uvedená suma však nie je vyčíslenou škodou, žalobca neuviedol, v akom rozsahu predpokladá prípadný nárok na vyporiadanie z uvedenej sumy. Ďalej žalobca označil nároky za omeškanie zo Zmluvy o dielo cca 328.000,- Eur (dojednaná zmluvná pokuta), avšak neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a ani neosvedčil, či a v akej výške si tieto nároky voči spol AMS uplatňoval, či sú splatné alebo nesplatné, ak ich dlžník neuhradil, z akého dôvodu. Ak zabezpečovacie opatrenie má predchádzať konaniu vo veci samej, v ktorom má byť judikovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, súd musí mať informáciu, čo vlastne má byť predmetom takéhoto konania, či uplatňovaný nárok existuje, je splatný alebo má splatnosť ešte len nastať, či prípadne právo navrhovateľa nie je oslabené premlčaním, inak nemožno posúdiť, na aké konanie má byť žalobca odkázaný súdom. Pohľadávka musí byť identifikovaná alebo aspoň identifikovateľná počas trvania záložného práva ( analogicky § 151b ods. 2, 3 OZ ). Osvedčenie pravdepodobnosti nároku a jeho výšky, ktorému sa má poskytnúť zabezpečenie formou záložného práva, je nevyhnutné pre posúdenie primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd ex offo pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa zaoberá dodržaním zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že
by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. Žalobca v žalobe označil záloh - nehnuteľnosť, avšak neuviedol, aký podiel na tejto nehnuteľnosti má mať žalovaný, z pripojeného čiastočného LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je vlastníkom tejto nehnuteľnosti v rozsahu 1-vice (spolu s manželkou), nevyplýva, či je vlastníkom nehnuteľnosti aj v ďalšej 1-vici, čo je formálnou vadou navrhovaného petitu. Žalobca neuviedol cenu zálohu, čím súd nemá možnosť posúdiť jeho návrh z hľadiska primeranosti.
10. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť pohľadávku a záloh, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo, čo z návrhu žalobcu nevyplýva. Súd rozhoduje o návrhu na zabezpečovacie opatrenie bez formálneho dokazovania, preto sa kladú vysoké nároky najmä na riadne opísanie rozhodujúcich skutočností. Keďže žalobca nesplnil podmienky, aby súd vyhovel návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd návrh zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Žalobca nebol s návrhom úspešný, žalovanému v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trovy nevznikli (nebol mu ani doručený návrh), preto súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.