Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-185-2015.pdf
PDF · 119.97 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/185/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice proti žalovanému: PAX Trade, s.r.o. so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 35 975 890, zast. JUDr. Tatiana Madejová, advokát so sídlom Heydukova 16, 811 08 Bratislava o zaplatenie istiny 12.622,60 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.622,60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 12.622,60 EUR od 18.12.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.11.2015 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 12.622,60 EUR s úrokom z omeškania ako aj trovy konania.
2. Žalobca žalobou uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 08.11.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že ide o odber elektriny bez platnej zmluvy. Odberné miesto bolo odpojené 05.11.2013 montérom elektromerového servisu. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Žalobca vyfakturoval žalovanému vzniknutú škodu faktúrou č. 3309128 na sumu 12.622,60 EUR vystavenou dňa 02.12.2013 a splatnou 17.12.2013. Do dňa podania žaloby nedošlo k úhrade dlžnej sumy ani napriek písomnej výzve na zaplatenie - Pokus o zmier zo dňa 25.03.2014.
3. Súd vydal dňa 11.03.2016 platobný rozkaz v tomto konaní, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote dňa 12.04.2016 podal odpor. Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O.s.p.“) platného do 30.06.2016, podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že namieta premlčanie nároku žalobcu, nakoľko o nároku sa žalovaný dozvedel zo spísaného Protokolu o zistení neoprávneného odberu dňa 08.11.2013, čím subjektívna premlčacia lehota začala plynúť týmto dňom a uplynula 08.11.2015, žaloba bola podaná 09.11.2015. Taktiež sa bráni skutočnosťou, že žalobca dňa 19.08.2014 vydal Dobropis k vyúčtovaniu náhrady škody, ktorý v celom rozsahu uznal reklamáciu žalovaného a výpočet škody NO 2013-11-1571 stornoval.
4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu 16.05.2016, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol žalobcom podaný dňa 05.11.2015 na príslušný súd elektronickým zariadením a následne doplnený v zákonom stanovenej lehote písomne s potrebným počtom rovnopisov v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 prvej vety. Dňom kedy došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby (08.11.2015) bola nedeľa a preto aj v prípade doručenia návrhu dňa 09.11.2015 (pondelok) by bol návrh doručený pred uplynutím lehoty podľa ustanovenia § 122 ods. 3 O.s.p. „Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledný dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“ Ohľadne námietky žalovaného, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo na základe stornovania výpočtu škody NO 2013-11-157 vystaveného v Dobropise nemá vplyv na prejednávanú vec. Vyúčtovanie náhrady škody č. 3309128, ktoré sa stalo splatným dňa 17.12.2013 je len daňovým dokladom, ktorým nevzniká záväzok a preto jeho stornovanie nemá vplyv na zánik pohľadávky. Má za to, že žalovaný je v tomto prípade povinný splniť si svoj záväzok na základe spôsobenej škody, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/213 Z.z. v znení neskorších predpisov v celkovej výške 12.622,60 EUR s príslušenstvom. V nadväznosti na uvedené má za to, že žalovaný v podanom odpore žiadnym spôsobom nespochybnil zodpovednosť za škodu a teda ani nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený v tomto konaní, ani jeho výšku, ani svoje tvrdenia nepodporil priložením alebo označením relevantných dôkazov, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno.
5. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na termín 19.05.2016, 02.06.2016, 27.06.2016, 01.08.2016, ktorého sa zúčastňoval právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov, oboznámením sa s listinným dôkazmi takto:
Právny zástupca žalobcu uviedol, že k stornovaniu nároku zo strany žalobcu voči žalovanému došlo z dôvodu, že žalovaný uviedol ako osobu zodpovednú - osobu vlastníka nehnuteľnosti spoločnosť WIGRO TRADE CENTER a.s. so sídlom Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, IČO: 35 850 281 (ďalej aj ako „WIGRO“), ktorý je vo vzťahu k žalovanému prenajímateľom nehnuteľnosti a s ktorým si žalovaný údajne vysporiadal záväzky voči žalobcovi. Ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného poukazuje na obsah podaného odporu, v ktorom je uvedené, že žalovaný je zmluvným partnerom žalobcu od novembra 2013 a od tohto momentu neeviduje žiadne poddlžnosti voči žalobcovi. Pôvodný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil v roku 2009 a má za to, že od tohto obdobia došlo k neoprávnenému odberu. Ohľadne množstva odberu súdu predložil doklad o počiatočnom a konečnom stave elektromera jeho identifikáciou. V rámci dokazovania navrhol vypočuť vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je v nájme žalovaného.
Právny zástupca žalovaného trval na tom, že stornovaním faktúry s vyčíslenou náhradou škody došlo k zániku záväzku zo strany žalovaného. Ohľadne premlčania nároku po oboznámení sa s argumentáciou žalobcu, uvedené ponechal žalovaný na zvážení súdu. Vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného doručeného súdu v rámci pojednávaní dňa 27.05.2016 uviedol, že doručeniu Dobropisu zo dňa 19.08.2014 predchádzala komunikácia medzi stranami sporu, predovšetkým list žalobcu zo dňa 11.08.2014, v ktorom informoval žalovaného, že prehodnotil svoje stanovisko a výpočet škody NO 2013-11-1571 stornoval a z dôvodu odpustenia dlhu (prípadne vzdania sa práva) vystavil žalobca Dobropis zo dňa 19.08.2014. Vôľa strán vyjadrená v liste zo dňa 11.08.2014 a následne v liste žalovaného zo dňa 15.08.2014 je s prihliadnutím na vyššie uvedené zrejmá z ich jazykového vyjadrenia. Z tejto vôle podľa nášho názoru vyplýva, že žalobca sa vedome a slobodne vzdal svojho práva na náhradu škody NO 2013-11-1571 voči žalovanému a ten listom zo dňa 15.08.2014 túto jeho vôľu akceptoval. Podľa ustanovenia § 43c ods. (1) Občianskeho zákonníka je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, prijatím návrhu. Žalovaný teda v súlade so zákonom návrh na uzavretie dohody o vzdaní sa práva, resp. odpustenia dlhu listom zo dňa 15.08.2014 akceptoval. Podľa ustanovenia § 46 ods. (2) Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu - okrem zmluvy o prevode nehnuteľnosti, kde musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Tým podľa názoru žalovaného v zmysle ustanovenia § 574 ods. (1) Občianskeho zákonníka došlo k zániku záväzku dvojstranným písomným právnym úkonom, ktorým sa Navrhovateľ vzdal svojho práva a žalovaný s tým súhlasil. V prípade, že by sa súd pri posúdení právneho úkonu uskutočneného podľa ustanovenia § 574 ods. (1) Občianskeho zákonníka nestotožnil s názorom o zániku záväzku, vyjadruje presvedčenie, že podaním návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 05.11.2015 došlo k podstatnému porušeniu základných princípov právnej istoty a spravodlivého očakávania. Žalovaný bol vzhľadom na konanie žalobcu pred začatím súdneho konania v dobrej viere,
že došlo k zániku jeho záväzku a v tomto jeho presvedčení ho utvrdilo aj konanie žalobcu, keď mu doručil Dobropis zo dňa 19.08.2014. Uplatnenie práva žalobcu na plnenie z titulu náhradu škody je možné podľa názoru žalovaného považovať za výkon práva, ktorý je v zmysle ustanovenia § 3 ods. (1) Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, a preto nepožíva právnu ochranu. Porušenie dobrých mravov je podľa názoru žalovaného potrebné skúmať vo väzbe na okolnosti tohto prípadu. Ako už bolo spomenuté vyššie, medzi stranami nie je sporné, že Dobropisom zo dňa 19.08.2014 žalobca stornoval výpočet škody NO 2013-11-1571 a tým aj vyúčtovanie náhrady škody číslo 3309128 zo dňa 17.12.2013. Uvedené nespochybňuje ani žalobca v bode II. ad 2) vyjadrenia k odporu zo dňa 11.05.2016. Žalobca si však návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 05.11.2015 uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od 18.12.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho pod dni dobropisovaného vyúčtovania náhrady škody číslo 3309128 zo dňa 17.12.2013. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené a stornovanie vyúčtovania náhrady škody číslo 3309128 zo dňa 17.12.2013 máme za to, že sa žalovaný dňom 18.12.2013 do omeškania nedostal. Taktiež namietal aj nesplnenie prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu podľa ustanovenia § 40 zákona o energetike. Nie je zrejmý súlad medzi predloženým LV zo strany žalobcu a údajom uvedeným v nájomnej zmluve, kde predmetom nájmu sú dve rôzne parcely. Nevylučuje, že došlo k rozdeleniu a vytvoreniu novej parcely, avšak toto nebolo zo strany žalobcu ozrejmené. Druhou nezrovnalosťou, na ktorú poukazuje je údaj uvedený v protokole na č.l. 9, kde je ako adresa odberného miesta uvedené F. XX VP, čo sa nezhoduje s argumentáciou žalobcu o odbernom mieste na adrese F. XX. Domnieva sa, že na F. č. XX sídli zváračský ústav a v tomto momente vzniesla pochybnosť, či odberateľom v takom rozsahu ako namieta žalobca nemohol byť práve tento subjekt.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Vyúčtovanie náhrady škody, pokus o zmier, výpočet škody, protokol s fotografiou elektromeru, odpor, Dobropis vyúčtovanie náhrady škody, list zo dňa 11.08.2014, vyjadrenie sa k odporu, odpor žalovaného voči žalobcovi z 19.02.2014, Odpoveď na list zo dňa 17.06.2014, odpoveď na list zo dňa 10.09.2014, vyjadrenie sa žalovaného zo dňa 27.05.2016, podanie p. P. štatutárny orgán spoločnosti WIGRO s prílohami - Zmluva o nájme, vyjadrenie právneho zástupca spoločnosti WIGRO, výpis z katastrálneho portálu, snímka satelitnej mapy, špecifikácia splátok vystavená na meno žalovaného žalobcom.
7. Predvolaný svedok L.. P. svoju neúčasť ako svedka ospravedlnil a súdu predložil svedeckú výpoveď podaním doručeným súdu 20.06.2016, v ktorom uviedol, že spoločnosť WIGRO TRADE CENTER a.s. je vlastníkom pozemku, na ktorom je určené odberné miesto N., F. XX, ktorý bol v rozhodnom období od 10.11.2010 - 08.11.2013 v nájme žalovaného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2008. Tieto skutočnosti boli oznámené žalobcovi, ktorý si uplatnený nárok pôvodne uplatnil od spoločnosti WIGRO, následne po oboznámení sa s uvedeným listom žalobca dôvody a argumentáciu uznal listom zo dňa 02.12.2004 zn. 95032280/2014 a od vymáhania dlžnej sumy ustúpil.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa ustanovenia § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
8. Z predložených listinných dôkazov vyplýva: Medzi spoločnosťou WIGRO ako vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXX k.ú. D. A. ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX nájomná zmluva. Predmetom nájmu bola parcela č. 11740/2- zastavané plochy a nádvoria vo výmere X.XXX m2, využívaného ako skládka a výkup kovového šrotu v prenájme na
dobu neurčitú. V čl. II. zmluvy si zmluvné strany dohodli nájomné mesačne splatné v štvrťročných splátkach platených vopred do 30-teho dňa posledného mesiaca predchádzajúceho štvrťroku. V zmysle uvedeného bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté nájomné, bez platenia nákladov spojených s užívaním alebo prevádzkou nehnuteľnosti.
Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 08.11.2013 je pod označením 5850116474 uvedený žalovaný s odberom v čase od 10.11.2010- 8.11.2013, celkom 1 095 dní
Z Protokolu zo dňa 08.11.2013 ako číslo odberného miesto uvedené 7891806, adresa odberného miesta F. XX VP, N. s uvedením mena žalovaného s poznámkou, že neprítomný
Z fotografie elektromera je zrejmé č. elektromera XX.XX.XXXX
Z listu žalobcu adresovaného žalovanému dňa 11.08.2014 je uvedené, že výpočet škody zo dňa 01.08.2014 žalobca stornoval
Z podacieho lístka odovzdanej zásielky na prepravu bolo preukázané, že list bol podaný dňa 05.11.2015
Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 19.02.2014 (č.l. 42) bolo zrejmé, že žalovaný je zmluvným partnerom žalobcu od roku 2013 v danom čase neboli evidované žiadne podlžnosti pričom uviedol žalovaný, že do novembra 2013 bola energia dodávaná spolu so službami spojenými s prenájmom zariadenia na F. ulici č. XX, pričom všetky náklady spojené s užívaním platil žalovaný prenajímateľovi.
Z listu spoločnosti WIGRO zo dňa 24.09.2014 adresovaného žalobcovi vyplynulo, že WIGRO popieral uhrádzanie nákladov spojených s dodávkami energií zo strany žalovaného. WIGRO poprel, že by vedel o zriadení odberného miesta na pozemku, ktorý je v nájme žalovaného. Uviedol, že nikdy neuzatvoril so žalobcom zmluvu o dodaní služby, nikdy elektrickú energiu neodoberal a teda nezodpovedá za škodu , ktorá žalobcovi mala vzniknúť. Predmetnú faktúru s výškou škody č. 3409823 neuznáva ani čo do dôvodu ani čo do výšky.
Z výstupu z evidencie odberateľov na odbernom miesto č. 4611434300 bol v čase od 08.11.2013 - 04.09.2014 na adrese F. XX, N. - zberdvor vedený žalovaný pod č. 5850116474.
Z fakturácie žalobcu za obdobie od 04.09.2014 je žalovaný označený pod č. 5750113682, č. elektromeru 7891806 ako aj za obdobie 08.11.2013- 31.12.2013 je identické č. elektromeru 7891806 s č. obchodného partnera 5750113682
Z detailu pre výpočet škody (č.l. 58) bolo zrejmé, že žalobca považuje neoprávnený odber elektrickej energie žalovaným za obdobie od 10.11.2010 - 8.11.2013, za deň zistenia neoprávneného odberu považuje 08.11.2013 na základe zápisu č. 002649 odvolávajúc sa na Rozhodnutia úradu pre reguláciu sieťových odvetví v prílohe.
9. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“
Podľa ustanovenia § 271 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, (1) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1.) pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2.) dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.) zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.) prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. (2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa ustanovenia § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. „Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledný dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“
Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. „Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“
Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. „Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. „Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.“ Podľa ustanovenia § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. „Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.“
10. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému služby bez písomnej zmluvy za obdobie od 10.11.2010 - 8.11.2013 odberom elektrickej energie na identifikovanom odbernom mieste nachádzajúcom sa na pozemku v užívaní žalovaného s identifikáciou elektromeru. Titul užívania ako aj faktické užívania nehnuteľnosti - pozemku v čase namietaného neoprávneného odberu sporné nebolo. Nebolo ani sporné, že žalovaný odoberal elektrickú energiu, čo potvrdil v liste adresovanom žalobcovi dňa 19.02.2014, v ktorom uviedol, že „do novembra 2013 mi bola el. energia dodávaná spolu so službami spojenými s prenájmom zariadenie na F. ulici č. XX. Všetky náklady spojené s užívaním sme platili prenajímateľovi (pozn. spol. WIGRO).“ Uvedené tvrdenie bolo v protiklade s tvrdením prenajímateľa v liste z 24.09.2014 (č.l. 44), v ktorom uvádza, že cit.: „spoločnosť PAX Trade s.r.o. v rámci dohodnutého nájomného neuhrádzala našej spoločnosti žiadne náklady spojené s dodávkami energií“. Z Nájomnej zmluvy súd zistil, že nebolo osobitná dohoda o plnení za služby spojené s nájmom nehnuteľnosti. Z ostatných predložených listinných dôkazov je zrejmé, že je identifikované č. elektromera evidovaného na subjekt žalovaného je identické aj v čase účinnosti legitímneho zmluvného vzťahu so žalobcom. Pre súd z uvedeného vyplynulo, že žalovaný elektrickú energiu odoberal bez zmluvného základu, ale na zistenom mieste a v zistenom rozsahu. Namietaný nesúlad označenia miesta odberu z F. XX a F. XX VI súd aj na základe vyhotovenia satelitného záznamu z miesta vyhodnotil ako chybu v písaní, zrejmé bolo že išlo o nehnuteľnosť v nájme žalovaného. Uvedená špecifikácia je dostatočná na preukázanie jeho konania ohľadne odberu služby. Následný výpočet výšky spotreby, určenej k úhrade zo strany žalovaného sa odvoláva na osobitné právne predpisy z oblasti poskytovania služieb v energetike. Súd považuje konanie žalovaného v rozhodnom období za preukázané. Žalovaný žiadnymi relevantnými tvrdeniami ani dôkazmi nevyvrátil tvrdenia žalobcu. V tomto kontexte súd má za to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
11. Ohľadne námietky premlčania nároku žalobcu, súd má za to, že podaním zásielky na poštovú prepravu s preukázaním elektronického podania žaloby ku dňu 08.11.2015 bolo v zmysle ustanovenia § 122 ods. 3 OZ preukázané, že žaloba bola podaná v riadnom čase. Návrh na vydanie platobného rozkazu zo strany navrhovateľa bol dňa 05.11.2015 podaný na príslušný súd elektronickým zariadením č.l. 37 a následne doplnený v zákonom stanovenej lehote písomne s potrebným počtom rovnopisov v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 prvej vety O.s.p. s doručením dňa 09.11.2015. Súd na dôvažok uvádza, že dňom 08.11.2015 bola nedeľa, takže aj v prípade doručenia návrhu dňa 09.11.2015 (pondelok) by bol návrh doručený pred uplynutím lehoty podľa uvedeného ustanovenia. Z uvedených dôvodov súd považuje námietku premlčania nároku žalobcu za nedôvodnú.
12. Námietka žalovaného ohľadne nesplnenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu podľa ustanovenia § 40 zákona o energetike v tomto konaní nemá relevantnosť k uplatnenému nároku. Žalobca šetrením zistil a súdu preukázal dôvodnosť nároku voči žalobcovi a teda otázka porušenia resp. neporušenia predmetnej povinnosti žalobcu nemá žiadny vzťah k nároku na zaplatenie za neoprávnený odber elektrickej energie. Je na žalovanom, aby s predmetným zistením uspel k osobitnom konaní.
13. Ohľadne konania žalobcu vo vzťahu k zániku záväzku žalovaného späťvzatím resp. stornovaním faktúry/vystavením dobropisu, súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne zániku nároku podľa ustanovenia § 574 ods. 1 OZ, nakoľko konanie žalobcu bolo vyvolané uvedením do omylu zo strany žalovaného. Tvrdenie o zodpovednosti za záväzok zo spoločnosti WIGRO súd vyhodnotil ako účelové tvrdenia žalovaného s cieľom sa vyhnúť plneniu za prijatú službu v prospech žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyššieuvedené ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike „Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Súd má za to, že odberateľom elektrickej energie na základe uvedeného bol žalovaný. Ohľadne výšky nároku - skutočnej škody súd odkazuje na ustanovenia § 46 ods. 2 citovaného zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike, druhá veta teda odvolávajúc sa na všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Na základe konania žalovaného, ktorý uviedol žalobcu do omylu pri určení povinností z nájomného vzťahu nemôže byť konanie žalobcu voči spoločnosti WIGRO na jej ťarchu, nakoľko žalovaný svoje tvrdenia o úhrade služieb spojených s prenájmom nehnuteľnosti nepreukázal. Naopak WIGRO uvedené tvrdenia odmietol. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu škody je porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou. Súd má za to, že zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Argumentácia žalovaného ohľadne porušenia dobrých mravov v spojitosti s výkladom prejavu vôle účastníkov odvolávajúc sa na ustanovenie § 35 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 OZ pre prípad nestotožnenia sa súdu s aplikáciou § 574 ods. 1 OZ o zániku záväzku súd vyhodnotil ako neaplikovateľnú na predmetný právny vzťah. Zo samotnej podstaty porušenia dobrých mravov v rovine obchodnoprávnej je výklad takéhoto porušenia značne oslabovaný vysokou mierou dispozitívnosti a neformálnosťou ustanovení obchodného práva. Súd nevzhliadol ku konaniu žalobcu ako v rozpore s dobrými mravmi. Súd zotrváva na svojej úvahe, že ku konania smerujúcemu k vystaveniu dobropisu a následného ospravedlnenia sa žalovanému za neoprávnené účtovanie škody bolo dôsledkom konania žalovaného, ktorý vyvolal omyl na strane žalobcu. Keďže neplatným bolo vystavenie dobropisu a následného konania zo strany žalobcu, súd má za to, že účinky takéhoto konania voči žalobcovi nenastali. Aplikáciou ustanovenia §49a OZ subsidiárne aj na obchodnoprávne vzťahy, je teda dôvodné dospieť k záveru, že žalovaný nie je ani oprávnený domáhať sa vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu, nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu, na druhej strane súdu bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného riadne zaplatiť za poskytnuté služby.
14. V dôsledku porušenia povinnosti na strane žalovaného riadne a včas zaplatiť odplatu za službu, vznikla na strane žalovaného sankcia vo forme platenia úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 369 ObZ. Keďže zmluvné strany si nedohodli výšku úrokov z omeškania, aplikuje sa zákonná úprava. Momentom omeškania sa s úhradou dlžnej sumy - náhrady škody je deň nasledujúci po márnom uplynutí dňa splatnosti uvedeným vo faktúre č. 3309128 zo dňa 02.12.2013 na sumu 12.622,60 EUR splatnú 17.12.2013, teda dňom 18.12.2013. Súd stornovanie predmetnej faktúry resp. vystavenie dobropisu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, z dôvodov vyššieuvedených. Podľa názoru súdu žalobca si v predmetnom vzťahu obchodnoprávnej povahy mohol nárokovať na úrok z omeškania podľa ustanovení ObZ. Aplikoval výšku úroku z omeškania podľa občianskoprávnej úpravy, ktorá je v materiálnej rovine nárokom s nižšou výškou. Súd rešpektujúc ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p., bol viazaný návrhom žalobcu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II ÚS 2221/2007: „Súd musí nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikáciu musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).