Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_14C-71-2013.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/71/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: W. W., nar. X.X.XXXX, bytom I. E., o zaplatenie 86,- €, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 59,32 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.8.2012 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 422,91 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná s ním uzatvorila dňa 30.10.2009 zmluvu č. 3807501002, na základe ktorej jej bola poskytnutá služba
- povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom žalovaná prostredníctvom svojho účtu vykonávala bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Keďže žalovaná nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšeného o ďalšie položky, dňa 16.5.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Zároveň požiadal žalovanú o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 422,91 € pozostávajúcej z istiny vo výške 336,91 € a sankčného úroku z omeškania vo výške 86,- €. Žalovaná z dlžnej sumy nič neuhradila, preto si svoj nárok uplatnil podanou žalobou. Titulom príslušenstva pohľadávky si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy dlžnej istiny vo výške 336,91 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/71/2013-55 zo dňa 3.4.2014, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 336,91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 336,91 € od 17.5.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu titulom súdneho poplatku sumu vo výške 15,- € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 54,01 €, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti trov konania podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 6Co/401/2015-87 zo dňa 31.3.2016 tak, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby predčasne, keď sa neoboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré mali byť súčasťou zmluvy, na ktoré žalobca v podanej žalobe odkazoval, avšak všeobecné obchodné podmienky k žalobe nepripojil. Tunajšiemu súdu preto uložil zabezpečiť od žalobcu všeobecné obchodné podmienky ako dôkazový materiál, oboznámiť sa s nimi a vo veci samej opätovne rozhodnúť.
3. Súd po vyžiadaní si všeobecných obchodných podmienok zo strany žalobcu v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/401/2015-87 zo dňa 31.3.2016 vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise a to výpisom z účtu, výzvou, kópiou občianskeho preukazu žalovanej, návrhom na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu, návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, odovzdávacím/ preberacím protokolom, podmienkami zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 15.10.2009 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Predmetom tohto konania zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 86,- € titulom sankčného úroku (keď o zvyšku uplatneného nároku už bolo tunajším súdom rozhodnuté rozsudkom č.k. 14C/71/2013-55 zo dňa 3.4.2014, v ktorom konaní súd dospel k záveru o platnom uzavretí zmluvného vzťahu, ukončením ktorého v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcovi vznikla pohľadávka titulom nepovoleného debetného zostatku vo výške 336,91 €).
5. V zmysle čl. I bod 3 všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.10.2009, VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchylné dojednania zmluvy podpísanej medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP.
V zmysle čl. I bod 7 veta prvá všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.10.2009, za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení (ďalej len sadzobník).
Podľa čl. III časť A bod 23 všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.10.2009, ak účet/ vkladná knižka dosiahne debetný (záporný) zostatok, príp. sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto prekročenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke.
Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia protistrany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
6. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sankčného úroku vo výške 86,- € podaná nedôvodne, keď žalobca v konaní svoje skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe nepreukázal. S ohľadom na charakter zmluvných strán a poskytované služby má súd za to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s. (pôvodné obchodné meno: Dexia banka Slovensko, a.s.) vystupovala ako dodávateľ služieb a žalovaná ako spotrebiteľ. S ohľadom na uvedené, súd bol povinný ex offo poskytnúť v tomto konaní žalovanej ako spotrebiteľovi ochranu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. V danom prípade žalobca v podanej žalobe svoj nárok na zaplatenie sankčného úroku vo výške 86,- € odvodzoval od všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný, súd vyžiadal od žalobcu všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, na ktoré žalobca v podanej žalobe len poukazoval, avšak tieto v priebehu konania (až do výzvy súdu na základe rozhodnutia odvolacieho súdu) nepredložil. Z predloženej listiny - všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.10.2009 mal súd preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie sankčného poplatku v prípade vzniku nepovoleného prečerpania (debetu) na účte žalovanej ako klienta, s ktorým hol v zmluvnom vzťahu, ktorý nárok vyplýval z čl. III časť A bod 23 všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.10.2009. Napriek tomuto záveru však súd ani v čase tohto rozhodnutia nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku čo do jeho výšky, keď všeobecné obchodné podmienky (ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) odkazovali čo sa týka výšky sankčného poplatku na sadzobník (čl. III časť A bod 23 veta posledná všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.10.2009), ktorý žalobca v priebehu konania nepredložil a na tento ani v žiadnom svojom podaní neodkazoval. Keďže žalobca svoje skutkové tvrdenie ohľadne nároku na zaplatenie sankčného poplatku od žalovanej čo do jeho výšky nepreukázal, súd vychádzajúc z ustanovenia § 150 a nasl. a § 470 ods. 2 veta posledná CSP, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. podanú žalobu zamietol. Súd nebol povinný z úradnej povinnosti zisťovať dôvodnosť výšky uplatneného nároku, nakoľko preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku (ktorý súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. považoval za oslabený pre nepreukázanie jeho výšky) zaťažuje toho, kto si tento nárok uplatňuje pod následkom nepriaznivého výsledku konania.
7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2, § 396 ods. 3 CSP, keď pomer úspechu a neúspech strán sporu v konaní bol 59,32 % (žalobca bol úspešný v rozsahu 79,66 % a žalovaná v rozsahu 20,34 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).