Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24C-157-2016.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Subarea
24C/157/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: W.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XX, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom: Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti odporcovi v 1/ rade: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618 a odporcovi v 2/ rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 22.6.2016, doručeným súdu dňa 23.6.2016, sa navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd : a/zakázal odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade nakladať s nasledovnými nehnuteľnosťami: pozemok parcelné číslo 166/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, pozemok parcelné číslo 166/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, pozemok parcelné číslo 167 - záhrady o výmere 444 m2 a rodinný dom so súpisným číslom 1467, nachádzajúci sa na pozemku s parcelným číslom 166/1, zapísaných na liste vlastníctva (LV) č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, najmä uskutočniť ich dobrovoľnú dražbu na základe znaleckého posudku č. 1, a to až do stanovenia trhovej hodnoty týchto nehnuteľností znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo - Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností ustanoveným konajúcim súdom, a b/ odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť zdržať sa vypratania rodinného domu so súpisným číslom 1467 umiestneného na pozemku parcely registra „C“ par. č. 166/1, nachádzajúceho sa na Robotníckej ul. č. 42, 903 01 Senec v katastrálnom území: D., obec: D., okres: D., zapísanom na liste vlastníctva (LV) č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, až do predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby a doloženia totožnosti vydražiteľa.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.7.2006 s odporcom v 2/ rade uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere č. 0186950484 (ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 11.700.000,- Sk, na nadobudnutie, úpravu a údržbu vyššie uvedených nehnuteľností a zároveň s odporcom v 2/ rade dňa 28.7.2006 uzavrel aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu (ďalej len „Zmluva o záložnom práve“), predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, na zabezpečenie pohľadávky odporcu v 2/ rade zo Zmluvy o úvere. Nakoľko však navrhovateľ neuhrádzal jednotlivé splátky úveru riadne a včas, odporca v 2/ rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Navrhovateľovi bol dňa 16.5.2016 doručený znalecký posudok č. 71/2016 zo dňa 12.4.2016, vypracovaný Ing. Janou Zavadilovou, znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor: 37 00 00 Stavebníctvo, odvetvie: 37 09 00 - Odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej ako „znalecký posudok č. 1 a znalec č. 1“) za účelom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Jeho zadávateľom bol dražiteľ (odporca v 1/ rade) a
všeobecná hodnota predmetu zálohu (vyššie uvedených nehnuteľností) bola v ňom stanovená na sumu 218.000,- eur. V súvislosti so znalcom č. 1 stanovenou výškou všeobecnej hodnoty nehnuteľností navrhovateľ nenamietal existenciu pohľadávky odporcu v 2/ rade, poukazoval len na značne podhodnotené ocenenie predmetu zálohu v znaleckom posudku č. 1. Svedčí o tom znalecký posudok č. 30/2016 zo dňa 17.5.2016, ktorý si nechal navrhovateľ vypracovať Ing. Ágnes Pikáliovou, znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor: 37 00 00 Stavebníctvo, odvetvie: 37 10 02 - Odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej ako „znalec č. 2“), za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu zálohu, ktorá (hodnota / cena) bola stanovená na sumu 524.000,- eur. Týmto navrhovateľ poukázal na značný rozdiel hodnoty nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom č. 1 a č. 2, ktorý predstavuje rozdiel až 40 % všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Preto sa navrhovateľ ako vlastník predmetu zálohu domáhal nariadenia predbežného opatrenia ako prostriedku ochrany reálnej hodnoty vlastníckeho práva k svojmu majetku, odkazujúc na čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, pričom zastával názor, že zákazom uskutočnenia dobrovoľnej dražby na podklade znaleckého posudku nemôže dôjsť na strane odporcov k závažnej ujme v porovnaní s ujmou, ktorá objektívne hrozí na majetku navrhovateľa (ako aj na majetku veriteľov navrhovateľa), nakoľko predajom majetku navrhovateľa za cenu výrazne pod jeho skutočnú hodnotu môže prísť o väčšiu časť svojho majetku a výťažok z predaja draženého majetku nemusí postačovať na úhradu jeho záväzkov, ani na úhradu záväzkov jeho viacerých veriteľov. Hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy videl navrhovateľ predovšetkým v tom, že termín dražby bol odporcom v 1/ rade stanovený na 22.7.2016, a preto je potreba dočasnej ochrany naozaj naliehavá a neodkladná.
3. Vo veci samej sa navrhovateľ mienil domáhať určenia ceny nehnuteľností znaleckým posudkom spracovaným znalcom ustanoveným konajúcim súdom. Navrhovateľ pritom svoj záväzok voči odporcovi v 2/ rade nepoprel, ani nespochybnil, ani sa nebránil dražbe svojho majetku. Mal však pochybnosti o výške najnižšieho podania v súvislosti so stanovenou všeobecnou hodnotou predmetu zálohu znaleckým posudkom č. 1. Vzhľadom na uvedené preto žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, bez nariadenia ktorého by mu mohla vzniknúť ťažko odstrániteľná škoda na majetku.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d), neodkladným opatrením možno strane uložiť (najmä), aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Na základe uvedených ustanovení môže súd nariadiť neodkladné opatrenie len z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade prichádzal do úvahy len prvý dôvod, keďže bezodkladné opatrenie žiadal nariadiť navrhovateľ - dlžník.
6. V prípadne neodkladného opatrenia sa nevyžaduje, a ani nie je možné v záujme urýchleného rozhodnutia, objasňovať skutkový stav. Súd pri rozhodnutí spravidla vychádza len z toho, čo tvrdí
navrhovateľ a aké listiny predkladá. V danej veci tak navrhovateľ musel tvrdiť a dostatočne osvedčiť, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi ním a odporcami, ktorí sú navrhovateľ dražby a dražobník.
7. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom súd rozhodoval už ako o neodkladnom opatrení v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej mienil domáhať súdneho určenia hodnoty nehnuteľností, ktorá je predmetom dražby, a to za situácie, keď odporca v 1/ rade už realizuje pre uspokojenie splatnej pohľadávky odporcu v 2/ rade vykonanie dražby založených nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa.
8. Vychádzajúc z doterajšej judikatúry a obdobného znenia ustanovenia § 325 ods. 1 CSP a doterajšieho § 74 OSP, mal súd za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany navrhovateľa bol osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch navrhovateľa. Navrhovateľ musí tvrdiť a osvedčiť, že úprava pomerov je potrebná. Zároveň musí z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývať vecná súvislosť s požadovanou dočasnou ochranou a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť osvedčené, že vzťah, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana bude vyriešený v konaní o návrhu vo veci samej s konečnou platnosťou. Uvedené podľa súdu platí aj v tomto prípade, hoci podľa § 336 ods. 1 CSP sa navrhovateľovi už nemusí pri nariadení bezodkladného opatrenia uložiť aj povinnosť podať žalobu vo veci samej. Podľa súdu nariadením navrhovaného bezodkladného opatrenia by sa v danej veci nedosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami.
9. Súd mal za to, že navrhovateľ takto neosvedčil svoj hmotnoprávny nárok vo veci samej, t.j. že návrhu vo veci samej sa pravdepodobne vyhovie. Súdu nie je dané oprávnenie rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Možnosť rozhodovať o určení hodnoty nehnuteľnosti v prípade dobrovoľnej dražby nezveruje súdu žiadne hmotnoprávne ustanovenie niektorého právneho predpisu a nevyplýva ani z § 137 CSP. Navrhovateľ v tejto súvislosti ani na žiadne také ustanovenie neodkazoval, a to ani per analogiam.
10. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ nespochybňuje právny základ vykonania dobrovoľnej dražby a je si vedomý, že odporca v 2/ rade ako záložný veriteľ navrhol vykonať dobrovoľnú dražbu v dôsledku zosplatnenia úveru pre nesplácanie úverových splátok zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ predbežným opatrením žiadal, aby súd zakázal odporcom v dispozícii s nehnuteľnosťami, najmä uskutočniť dobrovoľnú dražbu, až do doby vypracovania nového znaleckého posudku znalcom ustanoveným súdom, keďže navrhovateľ má výhrady k znaleckému posudku č. 1, nakoľko týmto znaleckým posudkom vypracovaným za účelom výkonu záložného práva bola cena nehnuteľností značne podhodnotená, vychádzajúc zo všeobecnej ceny nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom č. 2 , ktorý si dal navrhovateľ vyhotoviť znalcom z príslušného odboru ako súkromný znalecký posudok. Hlavná výhrada navrhovateľa k posudku č. 1 teda pramení z obavy, že v rámci dobrovoľnej dražby sa nehnuteľnosti predajú podhodnotené, čím bude zasiahnuté do vlastníckeho práva navrhovateľa.
11. Súd k argumentácii navrhovateľa však poukazuje na to, že zákonom č. 106/2014 Z. z., účinným od 1.6.2014, bol zmenený zákon č. 527/2002 Z. z. vložením odsekov 5 a 6 do ustanovenia § 12, ktorými sa precizovali pravidlá riešenia situácie, keď v rámci dobrovoľnej dražby nebol vlastník predmetu dražby spokojný so znaleckým posudkom, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. je vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vyporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Uvedené pravidlo má za cieľ prispieť k nezávislému a nestrannému ohodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá sa má dražiť. Významným pravidlom je ust. § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Z uvedených ustanovení vyplýva, že navrhovateľ ako vlastník predmetu dražby, ktorý nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 1, ktorého vypracovanie objednal dražobník (odporca v 1/ rade), mal právo v zákonom stanovenej lehote
vzniesť u dražobníka námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby, ale predovšetkým s ohľadom na popísaný skutkový stav, mal právo domáhať sa u dražobníka, aby dal vyhotoviť inému znalcovi nový znalecký posudok na ohodnotenie predmetných nehnuteľností (znalecký posudok č. 1 bol navrhovateľovi doručený dňa 16.5.2016). Pokiaľ by dražobník žiadosti navrhovateľa o vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom v zákonom stanovenej lehote nevyhovel, bol by navrhovateľ oprávnený domáhať sa súdnou cestou splnenia tejto povinnosti a len v takom prípade by bolo možné až do vypracovania znaleckého posudku neodkladným opatrením zakázať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností na podklade znaleckého posudku č. 1. Neuplatnením práv vyplývajúcich z ust. § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 527/2002 Z. z. v zákonom stanovenej lehote tieto práva zanikajú.
12. Záverom preto súd konštatuje, že nakoľko sa navrhovateľ návrhom vo veci samej mienil domáhať určenia hodnoty nehnuteľností súdom, hoci na takéto konanie / určenie nie je dané oprávnenie súdu rozhodovať a nakoľko navrhovateľ v zákonom stanovenej prepadnej lehote 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku č. 1 nezaslal odporcovi v 1/ rade riadne odôvodnené námietky proti znaleckému posudku vypracovanom za účelom výkonu záložného práva a nežiadal odporcu v 1/ rade o vypracovanie nového znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby iným znalcom, stratil navrhovateľ právo žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, ktorým by mohla byť stanovená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby, a z ktorého by sa v takomto prípade vychádzalo pri dražení nehnuteľnosti. Za významné považoval súd aj to, že navrhovateľ dokonca ani neuviedol dôvody, pre ktoré námietky proti znaleckému posudku č. 1 nepodal. Za týchto okolností mal súd za to, že nie je potrebné upraviť pomery navrhovateľa a odporcov (strán sporu), pretože medzi nimi vlastne žiadny spor, o ktorom by súd vo veci samej mohol rozhodovať, ani neexistuje. Okrem toho navrhovateľ nenamietal, že by odporcovia porušili zákonné ustanovenia pri doterajšom uskutočňovaní dražby, preto nebol dôvod pochybovať o tom, že samotná dobrovoľná dražba predstavuje dostatočne objektívny spôsob určenia ceny.
13. Iba samotný fakt, že dvaja znalci dospejú k značne odlišnému ohodnoteniu, nepovažoval súd za dostatočný dôvod pre zasahovanie do nariadenej dražby. Súd prihliadal aj na to, že v zmysle § 340 CSP by u navrhovateľa prichádzala do úvahy aj zodpovednosť za škodu, ktorá by odkladom dražby odporcom vznikla.
14. Keďže nebola splnená základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).