Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-86-2014.pdf
PDF · 74.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/86/2014
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: L., R..K..S.., R. R. J. XXXX/X, XXX XX F.Ž., A.: XX XXX XXX pre vymoženie pohľadávky vo výške 96,37 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou pod sp. zn. EX 802/14 sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 59,63 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal 4.2.2014 na exekútorskom úrade vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 96,37 eur priznanej právoplatným a vykonateľným výkazom nedoplatkov oprávneného č. 1300314533 z 8.11.2013.
17.2.2014 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
Poverený súdny exekútor doručil súdu 9.7.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania súdneho exekútora vyplýva, že vykonal šetrenie majetkovej podstaty povinného a zistil, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
V tejto súvislosti súd prihliadol i na judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."
V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 68,03 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhlášky") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 16,50 eur (poštovné - 15,60 eur, poplatok za elektronické zisťovanie - banky vo výške 0,70 eur, poplatok za elektronické zisťovanie
- register obyvateľov vo výške 0,20 eur) a 20 % DPH vo výške 9,94 eur, teda spolu trovy exekúcie vo výške 59,63 eur.
Súd nepriznal tzv. "telekomunikačné" v celkovej uplatnenej výške 7,- eur. Náhrada za takto vynaložené náklady je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami, preukázať účelnosť týchto trov exekúcie (t.j. účelné množstvo telekomunikačných výdavkov; cenu, za akú bol obstaraný a pod.). Navyše z
exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky len do výšky 59,63 eur.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nemajetnosti povinného. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia bola začatá dôvodne a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, keďže pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie (čo nie je tento prípad), má sa za to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, preto povinný ako účastník konania je oprávnenému povinný nahradiť nevyhnutné trovy konania.
Oprávnený si v priebehu exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.