Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_pre_zmeškanie_16C-43-2016.pdf
PDF · 70.18 KB
No categories available
16C/43/2016
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave, proti žalovanému: G. U., nar. XX. T. XXXX, bytom P. XXX/XX, R., o 3.739,48 € s prísl., v dôsledku zmeškania žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku takto
rozhodol:
I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 338,05 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 29. októbra 2011 a konanie sa v tejto časti zastavuje. II. Žaloba o zaplatenie 3.401,43 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 29. októbra 2011 sa zamieta. III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu je nárok žalobcu ako postupníka na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému pôvodným veriteľom - Consumer Finance Holding, a.s., na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky z 10. marca 2009.
2. Podaním došlým 29. júla 2016 žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť, preto súd podľa § 144 a § 145 ods. 2 C. s. p. konanie zastavil (výrok I). Vyjadrenie žalovaného nebolo vôbec potrebné, keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a spôsob vyporiadania nevyplýva z právneho predpisu (§ 146 C. s. p. a contrario).
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany, a v predvolaní ich riadne poučil o možnosti rozhodnúť na návrh protistrany rozsudkom pre zmeškanie, ak sa na pojednávanie nedostavia (§ 274 a § 278 C. s. p.). Žalobca sa napriek tomu nedostavil a svoju neprítomnosť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou svojho právneho zástupcu.
4. Takéto ospravedlnenie nemožno podľa názoru súdu považovať za ospravedlnenie vážnymi okolnosťami. Vážnymi okolnosťami v zmysle § 278 písm. b) C. s. p. môžu byť len objektívne prekážky, ktoré sú pre stranu nepredvídateľné a ktoré nedokáže bežnými prostriedkami odvrátiť. Ide teda o okolnosti, ktoré sú natoľko dôležité, že ich súd musí spravodlivo vziať do úvahy, inak by stranu ukrátil na jej procesných právach. Z tohto hľadiska je obsah pojmu „vážne okolnosti“ v § 278 písm. b) C. s. p. zhodný s obsahom pojmu „dôležitý dôvod“ v § 183 ods. 1 C. s. p. „Pracovná zaneprázdnenosť“ takouto vážnou okolnosťou ani vážnym dôvodom nie je. Okrem toho v prerokúvanej veci mala vážna okolnosť spočívať len v pracovnej zaneprázdnenosti advokáta, od ktorého podľa § 183 ods. 2 C. s. p. analogicky použiteľného aj pri posudzovaní dôvodov kontumácie podľa § 278 C. s. p. možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal na pojednávaní zastúpiť. Právny zástupca žalobcu pritom nepreukázal, že by pracovná zaneprázdnenosť nastala krátko pred pojednávaním alebo že by žalobca nesúhlasil so substitučným zastúpením.
5. Podľa názoru súdu nie je pri posudzovaní podmienok zmeškania podľa § 278 písm. b) C. s. p. podstatné ani to, či strana pri ospravedlnení žiada alebo nežiada pojednávanie odročiť. Z uvedeného ustanovenia totiž vyplýva len to, že rozsudkom pre zmeškanie súd rozhodne, ak sa žalobca na pojednávanie nedostaví. Nemožno z neho vyvodiť, že by sa mala odlišne posudzovať situácia, keď sa žalobca zároveň žiada pojednávanie odročiť alebo nežiada. Aj z dôvodovej správy (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1333) vyplýva, že účelom týchto ustanovení je sankcionovať procesnú pasivitu žalobcu v podobe neúčasti na nariadenom pojednávaní. Pre sankciu je teda podstatná bezdôvodná neúčasť (resp. neúčasť bez vážnych dôvodov) žalobcu na pojednávaní, nie to, či žalobca má alebo nemá záujem sa pojednávaní zúčastniť. Ak by samotný nezáujem žalobcu zúčastniť sa na pojednávaní vyjadrený tým, že žalobca s ospravedlnením nežiada o odročenie, mal predstavovať vážnu okolnosť, ktorá by bránila vydaniu rozsudku podľa § 278 písm. b) C. s. p., bolo by toto ustanovenie prakticky nepoužiteľné. Potom by totiž rozsudok pre zmeškanie nebolo možné vyniesť v podstate nikdy, ak by sa žalobca ospravedlnil akýmkoľvek spôsobom a o odročenie nežiadal.
6. Konečne, úvodná veta ustanovenia § 278 (podobne § 274) C. s. p. ukladá súdu za splnenie podmienok v písm. a) a b) rozsudok pre zmeškanie žalobu zamietnuť. Na rozdiel od § 273 C. s. p. tu teda súd nemá žiadnu mieru úvahy pri posudzovaní následkov zmeškania. V rámci tejto úvahy by mohol zohľadniť napr. aj to, či účasť žalobcu na pojednávaní bola skutočne nevyhnutná a či tým, že sa nezúčastnil, no ospravedlnil sa a súhlasil s konaním v neprítomnosti, skutočne prejavil dostatočnú mieru procesnej pasivity a či je sankcia v podobe rozsudku pre zmeškanie skutočne odôvodnená. Ustanovenie § 278 C. s. p. však súdu žiadnu takúto mieru úvahy nedáva. Citované ustanovenie § 278 C. s. p. tak v podstate robí z účasti na pojednávaní povinnosť, ktorej sa možno vyhnúť len odôvodnenou žiadosťou o odročenie (§ 183 C. s. p.). Podľa názoru súdu je takéto ponímanie účasti na pojednávaní nezmyslom, ktoré vôbec nezohľadňuje účel pojednávania a zmysel účasti strán na ňom (vyjadrovanie sa k priebehu dokazovania a uplatňovanie procesných návrhov). Súd však podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR je zákonom viazaný, a preto nemôže odmietnuť jeho aplikáciu len preto, že sa mu zdá nerozumný alebo nezmyselný.
7. Na základe uvedeného teda treba uzavrieť, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný, v predvolaní bol poučený o následkoch vrátane možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a svoju neprítomnosť síce ospravedlnil, ale okolnosťami, ktoré nemožno považovať za vážne. Keďže v prerokúvanej veci ide o žalobu o plnenie [§ 137 písm. a) C. s. p.] a sú neplnené podmienky § 278 písm. a) aj b) C. s. p., súd nemal inú možnosť, než žalobu rozsudkom pre zmeškanie zamietnuť. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu, aby rozhodol rozsudkom pre uznanie, nemohol jej súd vyhovieť. Prejav žalovaného vo vyjadrení z 24. mája 2016, že si je „vedomý dlhu“ a „je ochotný“ nemožno pre svoju všeobecnosť a vágnosť považovať za jednoznačný uznávací prejav, ktorý by mal účinky v zmysle § 282 a 284 C. s. p.
8. O nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mal vo veci plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený, súd na jeho návrh tento rozsudok zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh možno podať do 15 dní, odkedy sa žalobca o tomto rozsudku pre zmeškanie dozvedel.