Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-434-2015.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Subarea
6Co/434/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. tr. XX a 2/ X. F., bytom R. H., C. XXX/XX, obaja zastúpení Advokátkou kanceláriou JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, proti žalovanej: O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. H., A. 4, zastúpená JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní strán konania proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. júna 2015 č. k. 18C/229/2010-236, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.256,99 eura Advokátskej kancelárii JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.186,17 eura na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Ďalším výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 66,40 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Nitra. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v1. rade sa písomne podanou žalobou zo dňa 22. 09. 2010 domáhala, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 10. 10. 2013 č. k. 18C/229/2010-181 tak, že žalobe vyhovel a o náhrade trov konania a trov štátu rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením, proti ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Poukázal na to, že trovy konania žalobcov pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eura a trov právneho zastúpenia, ktoré ich právny zástupca špecifikoval v podaní zo dňa 11. 10. 2013 v celkovej výške 8.342,32 eura. Dospel k záveru, že žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov konania v celkovej výške 1.285,67 eura, predstavujúcej sumu 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok a sumu 1.186,17 eura ako trovy právneho zastúpenia. V tejto súvislosti dôvodil, že hodnota jedného právneho úkonu v roku 2010 bola vo výške 55,49 eura, v roku 2011 vo výške 57 eur, v roku 2012 vo výške 58,69 eura, v roku 2013 vo výške 60,07 eura a v roku 2014 vo výške 61,85 eura vypočítaná ako 1/13-ina výpočtového základu za jednotlivé roky, nakoľko nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, odvolávajúc sa na § 11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Pri rozhodovaní o trovách konania nevzhliadol u žalovanej ani dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP a s poukazom na výsledok predmetného konania preto zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady trov konania. Trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z tarifnej odmeny priznal za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20. 09. 2010 vo výške 55,49 eura + režijný paušál 7,21 eura, vyhotovenie návrhu na začatie konania zo dňa 20. 09. 2010 vo výške 55,49 eura + režijný paušál 7,21 eura, porada s klientom zo dňa 24. 01. 2011 v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky vo výške 38 eur + režijný paušál 7,41 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 08. 03. 2011 vo výške 57 eur + režijný paušál 7,41 eura, zastupovanie na výsluchu dňa 13. 06. 2011 vo výške 57 eur + režijný paušál 7,41 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 09. 2011 vo výške 57 eur + režijný paušál 7,41 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 03. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 04. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, vyhotovenie vyjadrenia zo dňa 10. 05. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 11. 09. 2012 vo výške 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu žalovanej zo dňa 31. 01. 2013 vo výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 2. rade zo dňa 18. 09. 2013 vo výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobkyne v 1. rade dňa 19. 09. 2013 vo výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobcu v 2. rade dňa 19. 09. 2013 - § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 30,04 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobkyne v 1. rade - § 14 ods. 5 vyhlášky dňa 10. 10. 2013 vo výške 15,02 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobcu v 2. rade dňa 10. 10. 2013 - § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 vyhlášky vo výške 7,51 eura + režijný paušál 7,81 eura + DPH, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu za žalobkyňu v 1. rade zo dňa 28. 10. 2013 vo výške 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura, vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu za žalobcu v 2. rade
- § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 30,04 eura + režijný paušál 7,81 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobkyne v 1. rade dňa 10. 12. 2014 vo výške 61,85 eura + režijný paušál 8,04 eura, zastupovanie na pojednávaní žalobcu v 2. rade dňa 10. 12. 2014 vo výške 61,85 eura + režijný paušál 8,04 eura + 20% DPH. Právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby, a to vyjadrenie zo dňa 17. 05. 2012, nakoľko sa predmetné vyjadrenie v spise nenachádzalo. Rozhodnutie v časti trov štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 OSP argumentujúc, že v priebehu konania vznikla potreba tlmočiť a prekladať z jazyka slovenského do jazyka maďarského, preto bol uznesením č. k. 18C/229/2010-78 zo dňa 22. 11. 2011 ustanovený v konaní tlmočník Ing. Ernest Král a vyplatením mu tlmočného vznikli v priebehu konania trovy štátu v sume 66,40 eura. Na ich náhradu zaviazal žalovanú s ohľadom na plný úspech žalobcov v konaní.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť im náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 10.072,42 eura na účet ich právneho zástupcu. Namietali určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, pretože v predmetnom prípade bola hodnota veci určená už pri podaní žaloby, z ktorého dôvodu mal súd určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, čo pri hodnote veci 30.080 eur predstavuje sumu 469,74 eura za 1 úkon právnej služby. Taktiež mali za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď im nepriznal odmenu za úkon právnej služby, a to vyjadrenie zo dňa 17. 05. 2012 s odôvodnením, že predmetné vyjadrenie sa v spise nenachádzalo. Kópiou tohto vyjadrenia opatreného prezentačnou pečiatkou podateľne súdu prvej inštancie zo dňa 17. 05. 2012, ktorú k odvolaniu pripojili, preukazovali, že predmetné vyjadrenie bolo riadne súdu doručené.
3. Včas podaným odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie len v časti náhrady trov konania aj žalovaná, žiadala ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že žalobu podala pôvodne len žalobkyňa v 1. rade, pričom žalobca v 2. rade pristúpil do konania dňa 18. 09. 2013. Napriek tomu mu súd prvej inštancie priznal v plnej výške náhradu trov za úkon zo dňa 18. 09. 2013 - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a tiež aj za úkon zo dňa 10. 12. 2014. Argumentovala, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia z ust. § 13 ods. 2 vyhlášky a vo všetkých úkonoch, týkajúcich sa žalobcu v 2. rade, s výnimkou označených úkonov, základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50 % z dôvodov, že sa jednalo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Mala za to, že aj odmena za uvedené dva úkony mala byť adekvátne znížená. Zároveň namietala aj priznanie trov právneho zastúpenia žalobkyni v 1. rade v plnej výške tarifnej odmeny.
4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná písomným podaním, v ktorom uviedla, že žiada rozhodnúť v zmysle ňou podaného odvolania. K žalobcami namietanému určeniu hodnoty úkonu právnej služby uviedla, že aj pri určení súdneho poplatku za žalobu súd vychádzal z položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, a teda sama žalobkyňa vychádzala z právneho názoru, že predmet konania nie je možné oceniť peniazmi. Dodala, že ak predmetom konania je „určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva ich právneho predchodcu“, potom takto formulovaný výrok má za následok, že hodnotu konania nie je možné oceniť peniazmi. Preto súd prvej inštancie správne postupoval pri určení hodnoty jedného úkonu právnej služby.
5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že úkon prevzatie a príprava zastúpenia je samostatným úkonom každého jednotlivého účastníka zastupovaného advokátom a nejde o spoločný úkon s inou osobou pri ich zastupovaní. Potvrdili, že za úkon vykonaný dňa 10. 12. 2014 mala byť u žalobcu v 2. rade znížená základná sadzba tarifnej odmeny o 50 %, pričom takto zníženú si ju aj ich právny zástupca uplatnil. Dodali, že v zmysle ust. § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb znižuje o 50% len u druhej a každej ďalšej osoby. Zotrvali na názore, že v predmetnej veci je pri určení hodnoty úkonu právnej služby potrebné vychádzať z hodnoty sporných nehnuteľností a v ďalšom poukázali na dôvody svojho odvolania.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) prejednal odvolania strán sporu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodné.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania a trovách štátu po tom, čo jeho rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť a zároveň ním bolo vyslovené, že o trovách konania, vrátane trov štátu, súd rozhodne do 30 dní po jeho právoplatnosti. Pre absenciu odvolania strán sporu proti výroku uznesenia o trovách štátu preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a predmetom tohto odvolacieho konania tak zostal len výrok o náhrade trov konania.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. V súdenej veci, vychádzajúc z obsahu spisu, je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade sa pôvodne žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. R., zapísaných vo výkaze Výmer geometrického plánu č. 7/2010 zn. vyhotoveného X. dňa 24. 08. 2010 a úradne overeného dňa 31. 08. 2010 ako parc. č. 1881/2 - záhrada o výmere 349 m2 a parc. č. 1881/5 - záhrada o výmere 403 m2. Po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 05. 02. 2013 č.k. 18C/229/2010-158 sa predmetom konania stalo určenie, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. X. uznesením z toho istého dňa č.k. 18C/229/2010-163 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na strane žalobkyne pristúpil i žalobca v 2. rade. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 10. 10. 2013 č.k. 18C/229/2010-181 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. 12. 2014 č.k. 25Co/436/2013-232 bolo žalobe žalobcov vo veci samej vyhovené. Niet takto sporu, že v danej veci mali žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní plný úspech, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1 OSP a v čase rozhodovania odvolacieho súdu i pre aplikáciu ust. § 255 ods. 1 CSP. Správne preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie ich práva, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu však výšku týchto trov neurčil v súlade s platnou právnou úpravou.
12. Trovy konania žalobcov v 1. a 2. rade v danej veci pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eura, ako i trov právneho zastúpenia, na spôsob určenia a výšku ktorých sa vzťahuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
služby bolo potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, podľa ktorého ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu. Pokiaľ žalobcovia spochybňovali vo svojom odvolaní práve aplikáciu ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, majúc za to, že túto je potrebné určiť v súlade s § 10 ods. 1, 2 vyhlášky z hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu, odvolací súd sa s ich argumentáciou nestotožňuje. V tomto smere poukazuje predovšetkým na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach už vyslovil názor, že pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v spojení s § 80 písm. c/ OSP má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené slovné spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu alebo práva predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania, t.j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne rozhodnutie súdu v konaní. Zdôraznil, že meritórnym rozhodnutím o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch, súd rozhodne o právnom vzťahu poručiteľov k nehnuteľnostiam, čím zároveň dochádza k záväznému potvrdeniu postavenia žalobcov ako dedičov po poručiteľovi so všetkými právami z toho vyplývajúcimi. Predmetom konania tak nie je samotné vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré patria do dedičstva po poručiteľovi, keďže táto otázka bude predmetom následného dedičského konania. V konečnom dôsledku má teda meritórne rozhodnutie súdu iba nepriamy materiálny dosah na žalobcov a vo svojej podstate možno právne účinky takéhoto rozhodnutia súdu v konaní charakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre následný priebeh dedičského konania (porovnaj napr. IV. ÚS 574/2013, II. ÚS 295/2013). Tieto závery v plnom rozsahu dopadajú i na súdenú vec a odvolací súd nevzhliadol dôvody od nich sa odkloniť, keďže predmetom konania bolo určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda v konaní sa riešila otázka vlastníckeho práva poručiteľa a nie žalobcov ako jeho právnych nástupcov. Aké vlastnícke právo, v akom rozsahu a v akej cene nadobudnú žalobcovia ako právni nástupcovia po poručiteľovi, sa vyrieši až v konaní o dedičstve. Závery súdu prvej inštancie o aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky pri výpočte určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sú preto správne. Základná sadba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby takto predstavovala v roku 2010 55,49 eura, v roku 2011 - 57 eur, v roku 2012 - 58,69 eura, v roku 2013 - 60,07 eura a v roku 2014 - 61,84 eura. Tarifná odmena v uvedených výškach zostala zachovaná i po tom, čo do konania pristúpil žalobca v 2. rade (po 19. 03. 2013), pretože podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Znamená to potom, že tarifná odmena v roku 2013 predstavujúca sumu 60,07 eura pri zastúpení 2 žalobcov sa znížila o 50 %, t.j. na sumu 30,035 eura x 2 osoby je 60,07 eura a v roku 2014 50 %-tné zníženie zo sumy 61,84 eura predstavovalo sumu 30,92 eura x 2 osoby, čo je 61,84 eura.
13. Vo svetle týchto záverov v roku 2010 trovy právneho zastúpenia žalobcov boli reprezentované odmenou ich advokáta, ktorá mu v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky patrí za 2 úkony právnej služby (20. 09. 2010 - prevzatie a príprava zastúpenia, 22. 09. 2010 - podanie žaloby) po 55,49 eura, a teda v sume 110,98 eura. V roku 2011 mu patrí odmena za 3 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky (účasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 08. 03. 2011 a 20. 09. 2011 a na ohliadke dňa 13. 06. 2011) po 57 eur, t.j. celkovo vo výške 171 eur. V roku 2012 advokátovi žalobcov patrí odmena za 4 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky (účasť na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie dňa 22. 03., 26. 04. a 11. 09. 2012 a písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 10. 05. 2012) po 58,69 eura, a teda v sume 234,76 eura. Pokiaľ žalobcovia sa domáhali priznania im odmeny i za úkon advokáta, a to písomné podanie zo dňa 17. 05. 2012, ktorého doručenie súdu prvej inštancie preukázali v rámci odvolacieho konania a ktoré je aj súčasťou spisu, odvolací súd toto vyhodnotil ako sprievodné podanie k predkladaným listinám, nespĺňajúce charakter podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky a ani účelnosti vo vzťahu k vyjadreniu sa vo veci samej, keďže už v predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 10. 05. 2012 (pred 7 dňami) žalobcovia poukazovali na predmetné listiny a skutočnosti z nich vyplývajúce, a preto bolo účelné a hospodárne, aby ich predložili už v rámci predchádzajúceho vyjadrenia. Za tento úkon tak odmena advokátovi neprináleží. V roku 2013 patrí advokátovi žalobcov odmena za 3 úkony právnej služby po 60,07 eura (18. 09. 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 2. rade, 19. 09. 2013 - účasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, 28. 10. 2013 - vyjadrenie k odvolaniu žalobcov vo veci samej) a za 1 úkon právnej služby po 30,03 eura pri použití ust. § 13a ods. 4 vyhlášky, keďže išlo o zastúpenie na pojednávaní dňa 10. 10. 2013, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku, z ktorého dôvodu odmena patrí len vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny. Rovnako tak mu prináleží odmena i za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 04. 10. 2012 č.k. 18C/229/2010-152 vo výške 30,03 eura, t.j. vo výške 1-
ice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky, pretože išlo o vyjadrenie smerujúce voči odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nebolo rozhodnutím vo veci samej. Znamená to potom, že za rok 2013 patrí advokátovi žalobcov odmena v celkovej výške 240,27 eura. Napokon v roku 2014 advokát žalobcov vykonal 1 úkon právnej služby, a to dňa 10. 12. 2014, kedy sa zúčastnil na odvolacom pojednávaní a za tento úkon mu patrí odmena vo výške 61,84 eura. Celkom výška tarifnej odmeny advokáta žalobcov v konaní tak činí sumu 818,85 eura.
14. V zmysle § 15a a § 16 ods. 3 vyhlášky advokátovi žalobcov popri nároku na odmenu patrí i náhrada hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2010 po 7,21 eura, za 3 úkony právnej služby v roku 2011 po 7,41 eura, za 4 úkony právnej služby v roku 2012 po 7,63 eura, za 5 úkonov právnej služby, z toho 3 vykonané pri zastupovaní dvoch žalobcov, čo znamená celkovo 8 x 7,81 eura a za 1 úkon právnej služby pri dvoch žalobcoch v roku 2014, čo predstavuje 2x 8,04 eura, t.j. spolu vo výške 145,73 eura. Odmena spolu s náhradami takto prináležia právnemu zástupcovi žalobcov v celkovej výške 964,58 eura. Keďže advokát žalobcov v 1. a 2. rade podľa Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 % daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný platiť podľa osobitného predpisu a ktorá v danom prípade predstavuje sumu 192,91 eura (20 % zo sumy 964,58 eura). Takto zistenú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.157,49 eura a po pripočítaní sumy 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok, t.j. v úhrnnej výške 1.256,99 eura, je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcov (§ 263 ods. 1 CSP) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a za použitia čl. 4 a čl. 17 CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto uznesenia, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo s ohľadom na nepatrný úspech žalovanej v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).